Premiér Fico objavil v zákone nečakanú kľučku: Tento ťah mení všetko, no experti len krútia hlavou
obchodnyregister
2026.05.29.
Robert Fico chce vyrovnaný rozpočet obísť cez únikovú klauzulu. Nie je jasné, o čo opiera svoju argumentáciu.
Už viac ako polroka vláda ignoruje ústavný zákon o dlhovej brzde. Vlani v novembri uplynula dvojročná výnimka na najprísnejšie sankcie, ktoré majú vládu nútiť k zodpovednejšiemu hospodáreniu s verejnými financiami.
Vlani dosiahol štátny dlh historický rekord 61,4 percenta HDP, pričom horná hranica dlhovej brzdy je 52 percent HDP.
Vláda má povinnosť opätovne požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Má tiež predložiť zoznam opatrení, ktorými zníži verejný dlh. V neposlednom rade musí vláda predložiť a schváliť vyrovnaný rozpočet na rok 2027. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na obce, mestá a vyššie územné celky.
Premiér Robert Fico minulý týždeň vyhlásil, že vyrovnaný rozpočet je „science-fiction“. Chce preto využiť kľučku, ktorá v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti existuje.
Predstavitelia samospráv sú z vyjadrení predsedu vlády zmätení a žiadajú právnu istotu.
Prečítajte si tiež:
Samosprávy: chceme mať jasno
Podľa Fica, „nič nenúti samosprávy, aby mali vyrovnaný rozpočet a to isté platí aj pre vládu“. Opiera sa pritom o článok 5, odsek 11, písmeno B ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten zjednodušene hovorí, že ak vláda minie viac ako tri percentá HDP na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, spomínané sankcie dlhovej brzdy sa na ňu nevzťahujú.
Minister financií Ladislav Kamenický sa preto podľa premiéra nechystá vypracovať ani predložiť vyrovnaný rozpočet. Rovnako sa premiér nechystá v dohľadnej dobe požiadať parlament o dôveru. Koalícia ani nepracuje na zmene ústavného zákona, ktorý by uvoľnil pravidlá dlhovej brzdy pre samosprávy, tvrdil premiér.
Jeho slová však poprel predseda parlamentu Richard Raši z Hlasu. Počas snemu Združenia miest a obcí vyhlásil, že očakáva, že uvoľnenie dlhovej brzdy pre samosprávy bude do Národnej rady predložené čoskoro.
Podporu uvoľneniu pravidiel počas snemu vyjadril aj prezident Peter Pellegrini.
„Súčasné vyjadrenia predsedu vlády nič nemenia na fakte, že aplikácia dlhovej brzdy na samosprávy vytvára dlhodobú právnu neistotu a je v praxi neudržateľná. Bez systémovej zmeny nebudú samosprávy vedieť zostaviť rozpočty zodpovedajúce skutočným potrebám obyvateľov,“ uviedol predseda združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.
K žiadosti o jednoznačný výklad a právnu istotu sa pripojilo aj Združenie miest a obcí Slovenska.
„Pokiaľ ministerstvo financií, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Ústavný súd alebo príslušné autority poskytnú jasný a záväzný výklad, územná samospráva je pripravená ho rešpektovať. Nie je však možné opierať fungovanie samospráv, rozpočtové plánovanie ani zákonné povinnosti miest a obcí o mediálne vyjadrenia predstaviteľov vlády,“ uviedol predseda ZMOS-u Jozef Božik.
Ministerstvo mlčí o tom, koľko ide na medzinárodné výdavky
Povinnosť žiadať parlament o dôveru vzniká bezodkladne. Čo presne to slovo znamená, momentálne posudzuje Ústavný súd, na ktorý sa obrátili opoziční poslanci. Zatiaľ nie je známe, kedy by mal zverejniť svoju interpretáciu.
Jasné nie je ani to, ako sa premiér dopracoval k tomu, že vláda na plnenie medzinárodných zmlúv míňa viac ako tri percentá HDP.
Ministerstvo financií na žiadosť, aby uviedlo, o aké výdavky má ísť, nereagovalo, a to napriek opakovanej výzve zo strany Aktuality.sk.
Ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nevie povedať, o aké údaje sa premiér opiera. „Vzhľadom na závažnosť dôsledkov takéhoto právneho výkladu by bolo vhodné, aby podobné vyhlásenia boli sprevádzané transparentným preukázaním argumentov, predovšetkým konkrétnou číselnou kvantifikáciou výdavkov, na ktorých je tento právny názor založený,“ hovorí RRZ.
Faktom je, že Štatistický úrad minulý týždeň vo štvrtok, teda v deň konania Ficovej tlačovej konferencie, zverejnil správu o nových európskych pravidlách o výdavkoch na obranu. „Výdavky na obranu spolu s odvodom SR do rozpočtu EÚ, s príspevkami do medzinárodných organizácií vrátane spolufinancovania k prostriedkom EÚ v úhrne za rok 2025 presiahli tri percentá HDP,“ píše sa v správe.
Prečítajte si tiež:
Ako však upozorňuje rozpočtová rada, toto konštatovanie zachytáva celkové výdavky a nie dodatočný nárast výdavkov na obranu. V tom je podľa RRZ zásadný rozdiel.
„Táto klauzula má slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky. Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ argumentuje RRZ.
Zjednodušene, úniková klauzula má dať priestor vláde v prípade mimoriadnej situácie reagovať zvýšením výdavkov.
Vláda by totiž každoročne mala na výdavky súvisiace s členstvom v NATO dávať dve percentá HDP. Ďalšie výdavky má Slovensko napríklad aj v súvislosti s členstvom v Európskej únii, keďže do rozpočtu EÚ tiež pravidelne posiela peniaze. Výsledkom by teda mohlo byť, že by úniková klauzula mohla platiť aj v bežných obdobiach.