Premiér Fico sa dostal do konfliktu s priemyselníkmi. V hre sú lacné energie
obchodnyregister
2026.06.26.
Podnikatelia volajú po predvídateľnej hospodárskej politike a dodržiavaní záväzkov, ktoré štát prijal v klimatickom pláne.
Európa má pre klimatické ciele drahé energie, priemysel preto nie je schopný konkurovať na globálnom trhu. To spôsobuje problémy aj slovenskej ekonomike. Takýmto spôsobom zvykne argumentovať premiér Robert Fico. Snahu o znižovanie emisií kritizoval napríklad aj počas minulotýždňového samitu v Bruseli.
„My to môžeme prijať, môžeme urobiť v EÚ rozhodnutia, ktoré drasticky znížia ceny elektrickej energie, pýtam sa, či to vôbec niekto chce?“ povedal predseda vlády po rokovaniach v piatok.
Začiatkom júna Fico vyhlásil, že Slovensko nebude budovať veterné parky. „Slovenská republika má na základe plánu obnovy a odolnosti, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou, určité administratívne povinnosti, opakujem, administratívne povinnosti. Ale ako predseda vlády oficiálne oznamujem, že Slovensko veterné parky nepotrebuje,“ uviedol premiér. Odpor k veterným elektrárňam zopakoval aj na tlačovej besede tento týždeň.
K vybudovaniu oblastí, v ktorých by mali veterné elektrárne vyrábať aspoň 300 megawattov, čo je zhruba rovnaký výkon, ako bol výkon uhoľnej elektrárne v Novákoch, sa zaviazala predošlá vláda. Kabinet Roberta Fica však ani počas úprav plánu obnovy tento cieľ nezmenil.
Prečítajte si tiež:
Priemysel chce byť zelený
Predstavitelia priemyslu, ktorý je kľúčovým sektorom slovenského hospodárstva, však majú na potrebu obnoviteľných zdrojov iný názor ako predseda vlády.
„Považujem za chybu nevyužiť tie roky od roku 2026 do 2040, keď možno bude stáť nejaký jadrový zdroj, túto energiu kupovať zo zahraničia, pretože potreba energií bude plynulo narastať a ak nepodporíme zelené zdroje, tak nebudeme mať dostupnú a lacnú energiu,“ uviedol prezident Zväzu automobilového priemyslu Alexander Matušek.
Ako poznamenáva Andrej Lasz z Asociácie priemyselných podnikov a dopravy, ceny elektriny pre firmy na Slovensku patria medzi najvyššie v rámci Európskej únie.
„Stredne veľký podnik v Poľsku mal v druhej polovici minulého roku cenu 122 eur za megawatthodinu. Na Slovensku je to 176 eur za megawatthodinu. Poliaci teda boli o 40 percent lacnejší,“ uvádza Lasz.
Podľa Matušeka už nie sú jedinými kritériami na posudzovanie dodávateľov len kvalita produktu a jeho cena. Firmy pozorne sledujú aj environmentálnu udržateľnosť svojich partnerov. Motivujú ich k tomu takzvané ESG princípy, teda zohľadňovanie environmentálnych, spoločenských a správnych aspektov podnikania.
„Každá väčšia firma má svoj ESG plán a veľmi pozorne zohľadňuje to, odkiaľ odoberá energiu. Či v tom svojom energetickom mixe má dostatočne zapojené zelené zdroje, aby to potom dokázala preukázať bankám a získať výhodnejšie úvery,“ približuje motiváciu fabrík Lasz.
Pomohli by kontrakty a turbíny
O téme obnoviteľných zdrojov, predovšetkým veterných elektrární, by sa preto malo diskutovať predvídateľne a racionálne, hovoria priemyselníci.
Lasz pripomína, že sa ako odborná verejnosť spolupodieľali na príprave Národného klimatického plánu. Ten počíta aj s veternou energetikou.
„Máme záväzok do roku 2030 sa dostať zo súčasných zhruba troch megawattov na 750 megawattov. To je dokument, na základe ktorého aj firmy sa rozhodujú, ako budú ďalej investovať. Následne príde politické vyhlásenie, že to nepotrebujeme a nebudeme to vôbec realizovať. Tak potom sa nemôžeme rozprávať o predvídateľnosti, pretože to, čo je na tom papieri napísané, v zásade de facto neplatí a ani nemá zmysel na takýchto dokumentoch spolupodieľať sa,“ hovorí Lasz.
Druhým krokom by bolo väčšie využívanie dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny, takzvaných power purchase agreement (PPA). Fabriky vďaka nim môžu zabezpečiť stabilnú cenu elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Pomohol by napríklad systém štátnych záruk po vzore Rakúska, myslí si Lasz. „Je to dokonca jedno z opatrení, ktoré sa objavilo aj v prorastových opatreniach, ktoré boli odložené teraz na september, takže čakáme na nastavenie týchto kontraktov,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
V súčasnosti je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (environmental impact assessment, teda v takzvanej EIA) viac ako 30 komerčných projektov veterných elektrární. „Ani jeden z tých projektov sa nevie pohnúť do povoľovacieho konania, aby získal stavebné povolenie. Otázka je potom, prečo to tak je. Je to skôr otázka na ministerstvo životného prostredia, prečo sa tie projekty nehýbu dopredu,“ hovorí Patrik Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.
„Ministerstvo životného prostredia chráni verejný záujem a nepodlieha žiadnemu tlaku lobistov pri výstavbe veterných parkov,“ uvádza rezort. Dodáva, že eviduje 34 individuálnych projektov na výstavbu veterných parkov.
„Proces EIA týchto projektov postupuje v súlade s platnou legislatívou. Ministerstvo nie je autorom týchto projektov, len ich posudzuje, ale nepovoľuje. Proces EIA riadne pokračuje a každú pripomienku samospráv odborne posudzuje a vyhodnocuje,“ uviedlo tlačové oddelenie envirorezortu.