Premiér ohlásil zrušenie transakčnej dane, z fabrík miznú tisíce ľudí, výskyt podozrivého mäsa na Slovensku (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Koniec slovenskej montážnej dielne? Skrytý dôvod, prečo z našich fabrík miznú desiatky tisíc ľudí

Slovenský priemysel za posledných päť rokov prišiel o takmer 57-tisíc pracovníkov, hoci mnohé fabriky zároveň stále hlásia nedostatok ľudí. Odborníci vysvetľujú, že nejde len o jednoduchý úpadok, ale najmä o štrukturálnu premenu ekonomiky, v ktorej časť tradičných výrobných miest mizne a nahrádzajú ich nové segmenty.

Za poklesom sú podľa ekonómov a zástupcov zamestnávateľov slabší dopyt, vysoké náklady, energetická kríza, automatizácia aj prechod automobilového priemyslu na elektromobilitu. Významnú rolu zohrávajú aj predčasné dôchodky, demografický vývoj a nedostatok technicky kvalifikovaných absolventov, ktorých slovenské školstvo produkuje menej než je európsky priemer.

Experti varujú, že ďalší vývoj bude závisieť od konkurencieschopnosti krajiny, cien energií, investícií a kvality podnikateľského prostredia. Pokles počtu zamestnancov nemusí automaticky znamenať slabší priemysel, no problém nastane, ak bude sprevádzaný obmedzovaním výroby a odchodom investícií namiesto rastu produktivity a vyššej pridanej hodnoty.

Viac informácií nájdete tu:

Premiér Fico prekvapivo ohlásil zrušenie transakčnej dane

Premiér Robert Fico oznámil, že požiadal ministerstvo financií o prípravu legislatívnych a technických krokov na zrušenie transakčnej dane. Zmena má podľa jeho vyjadrenia nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027 a prichádza po silnej vlne kritiky tohto opatrenia.

Fico uviedol, že zavedenie dane vyvolalo masívny nesúhlas partnerov sociálneho dialógu. Zároveň očakáva, že rozhodnutie o jej zrušení získa verejnú podporu sociálnych partnerov, ale aj koaličných a opozičných strán, čím sa téma posúva aj do širšieho politického priestoru.

Premiér si pritom neodpustil ironickú poznámku, keď naznačil, že po zrušení dane sa očakáva takmer automatický hospodársky rast. Oznámenie tak pôsobí nielen ako ekonomický krok, ale aj ako politická reakcia na tlak verejnosti a kritikov konsolidácie.

Viac informácií nájdete tu:

Čína rozohrala veľkú strategickú hru na sever od nás. Zatiaľ sa len prizeráme, obávajú sa odborníci

Čína systematicky posilňuje svoju prítomnosť v Arktíde, kde sa vplyvom topenia ľadov otvárajú nové obchodné trasy aj prístup k nerastnému bohatstvu. Najnovším symbolom ambícií Pekingu je plán na masívny jadrový ľadoborec, ktorý má umožniť pravidelnejšiu prevádzku v extrémnych podmienkach severu.

Oficiálne Čína tvrdí, že ide o civilné využitie pre nákladnú dopravu a polárny turizmus, no analytici upozorňujú na tenkú hranicu medzi obchodom, výskumom a vojenskou stratégiou. Peking sa podľa nich snaží budovať takzvanú Polárnu hodvábnu cestu, ktorá by mohla skrátiť trasu do Európy o 30 až 40 percent oproti ceste cez Suezský prieplav.

Západ vníma čínsko-ruskú spoluprácu v regióne s rastúcimi obavami, hoci aj Moskva si chce v Arktíde zachovať dominantné postavenie. Odborníci zdôrazňujú, že Čína hrá dlhodobú hru: navonok stavia na vede a obchode, v skutočnosti si však pripravuje miesto pri stole pri budúcom rozdeľovaní vplyvu a zdrojov.

Viac informácií nájdete tu:

Zrážka rýchlikov: Polícia obvinila 34‑ročného rušňovodiča

Polícia obvinila 34-ročného rušňovodiča v súvislosti s vlaňajšou zrážkou dvoch rýchlikov pri Jablonove nad Turňou na východe Slovenska. Nehoda sa stala v úseku, kde sa dvojkoľajná trať zbieha do jednej koľaje pri tuneli, a pri kolízii utrpeli desiatky ľudí zranenia.

Vyšetrovanie a znalecké skúmanie podľa polície ukázali, že rušňovodič sa dostatočne nevenoval vedeniu vlaku a nerešpektoval signalizáciu, ktorá prikazovala spomaliť a pripraviť sa na zastavenie. Rýchlobrzdu aktivoval až po zaregistrovaní červeného návestidla, no vlak už nedokázal včas zastaviť pred protiidúcou súpravou.

Po kontakte rušňov došlo k vykoľajeniu rušňa a prvého vozňa mimo trate, pričom obvinený rušňovodič podľa polície tesne pred zrážkou vyskočil z rušňa. Ak sa mu vina preukáže, hrozí mu trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.

Viac informácií nájdete tu:

Upozornili na podozrivé mäso. Teraz ich rieši polícia na podnet ministerstva pôdohospodárstva

Spor medzi mimovládkou Humánny pokrok a ministerstvom pôdohospodárstva sa vyostril po tom, čo organizácia upozornila na výskyt takzvaného bieleho pruhovania v kuracom mäse predávanom na Slovensku. Rezort následne podal trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy a riaditeľ organizácie Martin Smrek už absolvoval policajný výsluch.

Humánny pokrok tvrdí, že pri prieskume našiel znaky white stripingu takmer v 98 percentách z 388 hodnotených výrobkov. Organizácia spája tento jav s rýchlorastúcimi plemenami kurčiat a dlhodobo presadzuje zmenu chovu smerom k pomalšie rastúcim plemenám, pričom sa odvoláva na ochranu zvierat aj kvalitu mäsa.

Ministerstvo potvrdilo, že oznámenie podalo, no formálne na neznámeho páchateľa, nie priamo na mimovládku. Aktivisti to aj tak vnímajú ako zastrašovanie a umlčiavanie kritiky, kým obchodníci a štát zdôrazňujú, že mäso v reťazcoch je bezpečné a podlieha veterinárnym kontrolám.

Viac informácií nájdete tu:

Tatranský poklad v deravom potrubí: Ako francúzsky model a tiene Gorily vytvorili vodárenský kolaps

Podtatranský vodárenský systém stojí na mimoriadne kvalitných zdrojoch pitnej vody, no jeho infraštruktúra je v kritickom stave. Voda pre Poprad a okolie síce pochádza z čistých zdrojov pod Tatrami, problémom však nie je jej kvalita, ale starnúce a deravé potrubia, cez ktoré sa značná časť stratí skôr, než dorazí k odberateľom.

Článok opisuje, ako sa v rokoch 2004 až 2006 vodárenský podnik rozdelil podľa takzvaného francúzskeho modelu na vlastníka infraštruktúry a prevádzkovateľa. Po vstupe francúzskej Veolie začali narastať otázky, či systém neoddelil zisky od investičnej zodpovednosti, pričom privatizáciu sprevádzali aj podozrenia spojené s kauzou Gorila.

Najvyšší kontrolný úrad konštatoval, že v regióne sa stráca viac než tretina vyrobenej pitnej vody, a zároveň upozornil na zanedbanú obnovu sietí a kapacitné limity čistiarní. Dôsledkom môže byť nielen drahá sanácia z eurofondov, ale aj brzdenie ďalšej výstavby a rozvoja pod Tatrami.

Viac informácií nájdete tu:

Na ministerstve kultúry obišli vlastné hodnotenie. Ministerka Šimkovičová má podpísať peniaze aj Zoroslavovi Kollárovi

V dotačnom programe Obnovme si svoj dom sa podľa zistení ukázali výrazné rozdiely medzi odborným bodovaním projektov a tým, ktoré žiadosti nakoniec získali peniaze. Viaceré z najlepšie hodnotených projektov nedostali nič, zatiaľ čo časť podporených mala veľmi nízke skóre.

Medzi najvýraznejšie prípady patrí projekt v Rimavskej Bani s najvyšším hodnotením 90 bodov, ktorý neuspel, či rekonštrukcia schodiska pri Slovenskom národnom múzeu v Martine, ktorá získala 95-tisíc eur napriek hodnoteniu len 14 bodov. Podobne vysoké dotácie smerovali aj k fyzickým osobám a podnikateľským subjektom s nízkym odborným hodnotením.

Pozornosť vyvoláva aj dotácia pre Kúpele Trenčianske Teplice, spájané s ľuďmi blízkymi Zoroslavovi Kollárovi. Ministerstvo tvrdí, že odborné komisie majú len odporúčací charakter a konečné rozhodnutie je plne v rukách ministerky, no konkrétne odchýlky od hodnotenia rezort nevysvetlil.

Viac informácií nájdete tu: