Strategický projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove narazil na technické komplikácie.
Hoci sú spodné štyri podlažia podľa doterajších zistení v poriadku, problém sa objavil pri následnom betónovaní nosných stĺpov. O tom, či bude stačiť ich odborná sanácia, alebo sa pristúpi k finančne i časovo náročnejšiemu búraniu, rozhodne expertný posudok. Ten by mal mať rezort k dispozícii už začiatkom nadchádzajúceho týždňa, uviedol Kaliňák.
Podľa šéfa rezortu obrany, ktorý o situácii informoval v Sobotných dialógoch STVR, sa aktuálne nedá presne vyčísliť výška prípadných škôd, no očakáva predovšetkým časový sklz v rozsahu troch až štyroch mesiacov. Kaliňák deklaroval, že cieľom ministerstva je v priebehu niekoľkých týždňov práce opäť naplno rozbehnúť, pričom o celkovom zastavení stavby sa neuvažuje.
Na vzniknutú situáciu však ostro reaguje opozičné KDH. Exminister spravodlivosti Viliam Karas žiada od vlády transparentné informácie o tom, kto nesie „zodpovednosť za sfušovanú výstavbu“. Zároveň varoval, že ak sa situácia nevyrieši rýchlo a jasne, hrozia dlhoročné súdne spory, ktoré by mohli dokončenie nemocnice výrazne ohroziť.
„Buď za to zodpovedajú zle nastavené kritériá pri výbere v užšej súťaži dodávateľov, že boli jednoducho nastavené podmienky, ktoré v zásade nemohol splniť žiaden slovenský dodávateľ, a preto bolo potrebné robiť konzorciá, kde potom nastal zmätok, kto to vlastne vie urobiť. Alebo treba jasne pomenovať, či zlyhal stavebný dozor alebo ten, kto manažuje celú stavbu a jednoducho treba povedať, kto za to zodpovedá, aké budú dôsledky a kto to zaplatí. Toto nás zaujíma, pretože každé omeškanie na stavbe niečo stojí a niekto to musí zaplatiť,“ uviedol Karas. To, aby stavba nemocnice pokračovala, je podľa neho vo verejnom záujme, no je podľa neho potrebné zistiť, kto a kde zlyhal. V prípade, že zlyhalo politické vedenie, tak je podľa neho na mieste vyvodiť politickú zodpovednosť.
Projekt novej nemocnice v Prešove bol vládou schválený ako priorita národného významu s cieľom posilniť zdravotnícku infraštruktúru na východe Slovenska, pričom má slúžiť nielen civilistom, ale aj potrebám rezortu obrany a NATO. Rozhodnutie vybudovať ju ako vojenské zdravotnícke zariadenie prišlo po prehodnotení pôvodných investičných plánov v sektore zdravotníctva. Keďže ide o projekt financovaný a manažovaný štátom v zrýchlenom režime, akékoľvek pochybnosti o statike či kvalite materiálov sú pod drobnohľadom verejnosti aj opozície, ktorá kritizuje spôsob výberu dodávateľov a rýchlosť procesov na úkor precíznosti.