Prestrelka tajných služieb v Kyjeve: Čo sa skrýva za neobjasneným incidentom? (234. týždeň vojny)

obchodnyregister 2026.09.07.

Raketové a dronové útoky zasahujú Kyjev, Odesu aj čiernomorské prístavy, zatiaľ čo Ukrajina žiada miliardovú pomoc a EÚ rieši zmrazené ruské aktíva.  

Pondelok 31. augusta 2026 (1650. deň vojny)

V poľskej továrni niekto založil požiar

V noci Rusko zaútočilo na Ukrajinu 121 údernými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, pričom väčšinu tvorili ich verzie s prúdovými motormi. Útočníci odpálili aj jednu riadenú leteckú raketu Ch-59. Podľa ukrajinských vzdušných síl bolo do 08:00 zničených alebo potlačených 96 dronov a raketa nedosiahla cieľ. Napriek tomu boli zaznamenané zásahy na 11 miestach.

Jeden z dvoch hlavných taktických trendov ruských útokov na veľkú vzdialenosť posledných mesiacov je ďalšie rozširovanie používania reaktívnych útočných dronov. Podľa hovorcu ukrajinských vzdušných síl Jurija Ihnata použilo Rusko v júli približne päťkrát viac bezpilotných lietadiel s prúdovými motormi ako v júni. Za predchádzajúce štyri dni Rusko podľa jeho údajov vypustilo viac ako 1 500 dronov, z ktorých približne 800 bolo s prúdovými motormi. Klasické drony s benzínovými motormi ukrajinská obrana dokáže ničiť na úrovni približne 88 až 90 %, zatiaľ čo úspešnosť proti dronom s prúdovými motormi je nižšia. To si podľa Jurija Ihnata vyžaduje, aby pri obrane kombinovali pozemné systémy PVO a stíhacie lietadlá s raketami stíhacími dronmi.

Intenzita bojovej činnosti na línii kontaktu oproti priemeru posledných dní mierne poklesla, pričom ruské sily uskutočnili 66 leteckých úderov, zhodili 218 riadených leteckých bômb, použili 6 542 kamikadze dronov a vykonali 2 049 delostreleckých a iných ostreľovaní. Najväčšia intenzita pozemných bojov bola v Pokrovskom smere – 32 ruských útokov, nasledoval Kostiantynivský smer so 16 a Juhoslobodský smer s 13 útokmi. Ďalšie boje prebiehali pri Lymane, Slovjansku, Huliajpole a Orichive.

Ruská spoločnosť Rostec informovala, že plánuje používať dvojmiestnu verziu stíhacieho lietadla 5. generácie Su-57D ako vzdušné veliteľské stanovište pre bezpilotné lietadlá. Prototyp absolvoval prvý let v máji 2026 a má byť určený, okrem iného, na riadenie dronov z paluby lietadla, čo umožní operátorovi riadiť bezpilotné prostriedky s výrazne väčším doletom a senzorovými schopnosťami, než má pozemná riadiaca stanica.

Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila interaktívny 3D model hypersonickej protilodnej strely 3M22 Zircon a identifikovala približne 70 podnikov, zapojených do jej výroby, vrátane dodávateľov jednotlivých systémov a zahraničného výrobného vybavenia.

Ukrajina požiadala Holandsko o predčasné poskytnutie vojenskej pomoci v hodnote 2 miliárd eur. Ukrajinský veľvyslanec v Haagu Andrij Kostin zdôraznil potrebu urýchlenej podpory vzhľadom na pokračujúce ruské útoky.

Ukrajinská národná garda dostala prvú dodávku 10 pozemných robotických komplexov Protector z celkovej objednávky 100 kusov, ktoré sú financované Nemeckou spolkovou republikou. Protector má užitočnú nosnosť približne 1,5 tony a je určený najmä na logistiku a evakuáciu ranených. Prvé kusy už boli nasadené pri dodávkach munície.

Ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj rokoval so špeciálnymi vyslancami prezidenta USA Donalda Trumpa, Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Hovor označil za konštruktívny a podľa jeho vyjadrenia sa rokovacie tímy USA a Ukrajiny naďalej pripravujú na ďalšiu komunikáciu. Jednou z tém bolo stanovenie termínu návštevy amerických predstaviteľov na Ukrajine. Zelenskyj ich zároveň informoval o situácii na fronte a o ruských vzdušných útokoch. Americký demokratický senátor Richard Blumenthal vyzval Snemovňu reprezentantov, aby podporila senátom schválený návrh zákona o sankciách proti Rusku uprostred momentu zvýšeného rizika, pretože Vladimír Putin sa môže pokúsiť o eskaláciu konfliktu.

V Poľsku v meste Skarżysko-Kamienna, v továrni spoločnosti WB Electronics, vypukol v noci požiar, ktorý bol pravdepodobne založený úmyselne. Krátko pred požiarom bezpečnostné kamery zaznamenali v priestoroch spoločnosti neznámu osobu v kukle, ktorá oheň založila. Továreň produkuje drony, pre poľské a ukrajinské ozbrojene sily taktické útočné drony Warmate.

Ruské útoky na ukrajinské čiernomorské prístavy majú priamy vplyv na štruktúru a geografiu ukrajinského exportu. Za prvých 27 dní augusta Ukrajina vyviezla približne 1,73 milióna ton poľnohospodárskych produktov oproti 3,29 miliónom ton za porovnateľné obdobie júla – pokles fyzického objemu tak dosiahol 47,5 %. Najvýraznejšie klesol export kukurice, až o 84,3 %, a to na úroveň 190,7-tisíc ton. Súčasne sa dramaticky znížil objem železničnej prepravy obilia smerom k prístavom Veľkej Odesy, zatiaľ čo význam západných pozemných a železničných trás vzrástol.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan informoval, že Turecko pripravilo nový plán na bezpečnú plavbu obchodných a obilných lodí v Čiernom mori a predložilo ho Ukrajine aj Rusku, s cieľom vytvoriť mechanizmus podobný predchádzajúcej Čiernomorskej obilnej dohode.

Utorok 1. septembra 2026 (1651. deň vojny)

Nemecko obvinilo Rusko za dronový incident v Lipsku

Rusko v noci uskutočnilo jednu z výraznejších vzdušných operácií posledného obdobia. Podľa ukrajinských vzdušných síl použilo 218 dronov typu Shahed spolu s balistickými strelami Iskander-M/KN-23/S-400, protilodnými strelami Zirkon, strelami s plochou dráhou letu Kaliber a protiradiolokačnými strelami Ch-31P. Ukrajinská protivzdušná obrana a ďalšie prostriedky obrany zneškodnili 199 vzdušných cieľov, z toho 5 balistických rakiet Iskander-M/KN-23/S-400, 5 striel s plochou dráhou letu Kaliber a 189 dronov typu Shahed a mikrostriel s plochou dráhou letu S8000 Banderol. Útoky pokračovali aj počas dňa – ukrajinské vzdušné sily uviedli, že počas dňa bolo zneškodnených ďalších 82 útočných dronov, z toho 57 s prúdovým motorom.

Na druhej strane Ukrajina pokračovala v útokoch na ruskú infraštruktúru, spojenú s vedením vojny. Guvernér Petrohradskej oblasti Alexander Drozdenko informoval na sociálnej sieti, že ukrajinské drony opäť zasiahli prístav Usť-Luga v Petrohradskej oblasti. Drozdenko zároveň uviedol, že ruská protivzdušná obrana pri obrane oblasti údajne zostrelila 52 ukrajinských dronov. Ukrajinský útok spôsobil v prístave opätovne požiar.

Generálny štáb uviedol, že ukrajinské sily počas 31. augusta a v noci na 1. septembra zasiahli štartovacie lokality útočných dronov v okupovanom Donecku a v Gvardejskom na Kryme. Zasiahnutý bol aj ruský komunikačný uzol v Mirnom na Kryme, veliteľské a pozorovacie stanovište v Polohách a priestor sústredenia vojenskej techniky vo Verchňokamjanke. V ruskej Belgorodskej oblasti bol zasiahnutý sklad pohonných hmôt. Generálny štáb zároveň dodatočne potvrdil poškodenie odpaľovacieho zariadenia a skladu bezpilotných lietadiel pri Cimbulove v Oľóvskej oblasti. Minister obrany Estónska Hanno Pevkura informoval, že pri utoku niekoľko ukrajinských dronov pravdepodobne narušilo estónsky vzdušný priestor bez toho, aby spôsobilo akúkoľvek škodu obyvateľstvu alebo územiu krajiny.

Ukrajinská spoločnosť Ratel Robotics predstavila nový prieskumný dron Ratel R1. Výrobca uvádza maximálny dolet dronu až 30 kilometrov, približne 15-kilometrový taktický rádius, maximálnu rýchlosť 75 km/h a výdrž vo vzduchu do 45 minút. Dron má stabilizovanú optiku s možnosťou optického priblíženia a je určený na prieskum, sledovanie cieľov a korekciu paľby. Na prenos dát využíva Starlink Mini a na navigáciu modul CUAV 3 Pro GPS, čo mu umožňuje operovať v podmienkach intenzívneho rádioelektronického boja. Maximálna vzletová hmotnosť dronu sa pohybuje do 18 kilogramov.

Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová pred začiatkom neformálneho stretnutia ministrov obrany EÚ v írskom Wicklow vyzvala členské štáty Únie, aby Ukrajine poskytli zásoby rakiet pre systém Patriot, ktorým sa blíži koniec intervalu životnosti. Podľa nej je nedostatok rakiet v súčasnosti najväčším problémom ukrajinskej protivzdušnej obrany. EÚ zároveň rokovala s krajinami mimo Únie o poskytnutí rakiet z ich zásob. Agentúra Bloomberg informovala, že NATO a EÚ vyvíjajú tlak na Španielsko a Grécko, aby predali svoje rakety pre systém Patriot Nórsku, ktoré by ich následne odovzdalo Ukrajine. Obe krajiny disponujú významnými zásobami rakiet pre systém Patriot. Takýto mechanizmus by umožnil politicky jednoduchšie presunúť časť existujúcich európskych zásob na Ukrajinu bez priameho bilaterálneho transferu zo strany Grécka alebo Španielska.

Maďarsko na zasadnutí pracovnej skupiny Rady EÚ pre rozširovanie opäť odmietlo schváliť výsledky skríningu klastrov 2 a 3 pre Ukrajinu. Maďarské médiá informovali, odvolávajúc sa na diplomatické zdroje v Rade EÚ, že zástupca Maďarska počas diskusie o plánoch na otvorenie klastrov 2 a 3 pre Ukrajinu a Moldavsko uviedol, že Budapešť je pripravená schváliť výsledky skríningu klastrov len vtedy, ak Ukrajina podnikne kroky pri implementácii bilaterálnej dohody o ochrane práv národnostných menšín na Ukrajine.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt informoval, že za dronovým incidentom, ku ktorému došlo 4. augusta na letisku Lipsko/Halle, je zodpovedná Ruská federácia. Minister Dobrindt uviedol, že pri incidente v Lipsku boli použité metódy, ktoré boli použité aj pri iných ruských útokoch v minulosti a že ho vykonali agenti nižšej úrovne, čo zodpovedá bežnému vzoru ruských hybridných operácií. Následne nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul informoval, že v reakcii na ruský útok bude uzavretý ruský generálny konzulát v Bonne a ruský kultúrny inštitút v Berlíne. Nemecko bude iniciovať pridanie nových osôb na sankčné zoznamy EÚ. Nemecký minister zahraničných vecí zároveň oznámil, že v tejto súvislosti predvolá na stretnutie ruského veľvyslanca v Nemecku.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že rokovací proces Ruska s Ukrajinou je v súčasnosti zmrazený.

Agentúra Reuters informovala, že počas summitu krajín G20 americký minister financií Scott Bessent podľa zverejnených informácií počas rokovania s ruským ministrom financií Antona Siluanova zdôraznil, že Spojené štáty neplánujú zmierniť tlak na Rusko, pokiaľ bude pokračovať vojna proti Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ostro kritizoval poslancov Verchovnej rady za neprijatie troch zákonov, ktoré mali zabezpečiť získanie približne 4 miliárd dolárov, ako aj ďalších dvoch reformných zákonov, potrebných na získanie ďalšej medzinárodnej finančnej podpory Medzinárodného menového fondu.

Streda 2. septembra 2026 (1652. deň vojny)

Čudný incident medzi ukrajinskými tajnými službami

Rusko v noci uskutočnilo rozsiahly kombinovaný vzdušný útok. Od 18:00 predchádzajúceho dňa použilo podľa ukrajinských vzdušných síl 2 balistické rakety Iskander-M, 2 riadené letecké rakety Ch-59/69 a 174 úderných bezpilotných lietadiel. Približne polovicu dronov tvorili podľa ukrajinského hlásenia bezpilotné lietadlá s prúdovými motormi. Hlavnými smermi útoku boli Odeská a Kyjevská oblasť. Do 08:30 ukrajinská PVO deklarovala zničenie alebo potlačenie 141 cieľov – troch striel S8000 Banderol a 138 dronov. V 16 lokalitách boli zaznamenané úspešné zásahy rakiet alebo úderných dronov a v ďalších štyroch pády trosiek. Útoky spôsobili masívny výpadok elektrickej energie v Odeskej oblasti, kde zostalo bez elektriny približne 350-tisíc domácností.

Ukrajinský generálny štáb informoval, že 27. a 30. augusta Obranné sily zničili protiponorkový ruský vrtuľník Ka-27 (v oblasti letiska Jejsk) a ruské stíhacie lietadlo MiG-29 (v oblasti letiska Millerovo).

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha potvrdil, že Ukrajina oficiálne informovala Medzinárodnú organizáciu civilného letectva, leteckú agentúru OSN, že ruský vzdušný priestor je pre civilné letectvo nebezpečný z dôvodu zvýšenej vojenskej aktivity. Andrij Sybiha vyzval letecké dopravné spoločnosti, aby sa vyhýbali ruskému vzdušnému priestoru a upozornil, že Rusko zámerne ignoruje existujúce hrozby spôsobené jeho agresiou voči Ukrajine, ktorá už v predchádzajúcich rokoch viedla k niekoľkým bezpečnostným incidentom, ohrozujúcim životy posádok a pasažierov dopravných lietadiel.

Na línii kontaktu pokračovali boje vysokej intenzity. Generálny štáb Ukrajiny ráno uviedol, že počas 1. septembra došlo k 213 bojovým stretom. Rusko podľa ukrajinských údajov uskutočnilo 93 leteckých úderov, pri ktorých použilo 313 riadených leteckých bômb, ďalej 11 511 dronových útokov typu kamikadze a 2 969 ostreľovaní ukrajinských pozícií a obcí.

Aj počas 2. septembra zostala intenzita bojov vysoká. Do 22:00 ukrajinský generálny štáb evidoval 178 bojových stretov. Najviac ich bolo v Pokrovskom smere – 24 – a na Kostjantynivskom smere 21. Nasledovali Kupiansky smer s ôsmimi bojovými stretmi a Lymanský, Sloviansky a Orihivský smer s piatimi až štyrmi stretmi. Rusko počas dňa uskutočnilo 71 leteckých úderov s použitím 243 riadených leteckých bômb, 6 548 útokov kamikadze-dronmi a 2 083 ostreľovaní.

Na bojisku v súlade s našimi predpokladmi vzrastá používanie dronov stredného dosahu, teda úderných bezpilotných systémov, schopných zasahovať ciele vo vzdialenosti 50 až 250 kilometrov od línie kontaktu. 1. útočný pluk a 475. útočný pluk CODE 9.2 vytvorili spoločný koncept multidoménnych operácií, v ktorom drony najprv narúšajú logistiku, ničia komunikácie a blokujú presun rezerv a až následne sa vedú útočné operácie útočnými jednotkami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem informovala, že Ukrajina požiadala Európsku komisiu o niekoľko miliárd eur z úverového mechanizmu v objeme 90 miliárd eur na nákup rakiet PAC-3 pre systémy Patriot. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že od júna už bolo z tohto mechanizmu vyčlenených približne 8,5 miliardy eur na drony a rakety a ďalšie prostriedky majú smerovať aj na nákup európskych stíhacích lietadiel. Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová zároveň oznámila, že viaceré členské štáty EÚ na rokovaní vo Wicklow prisľúbili ďalšie dodávky rakiet pre systém Patriot pre Ukrajinu. Z mechanizmu 90-miliardového úveru bolo podľa nej už rozdelených 8,47 miliardy eur a ďalších 6,1 miliardy bolo schválených, pričom časť je určená na PVO. Konkrétne množstvá nových rakiet však neboli zverejnené. Nemecko súčasne oznámilo ďalšie dodávky protivzdušnej techniky. Volodymyr Zelenskyj po telefonáte s kancelárom Friedrichom Merzom uviedol, že ešte v septembri majú na Ukrajinu prísť nové dodávky systémov PVO. Obe strany zároveň finalizovali text tzv. Drone Deal.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio upozornil, že udelenie licencie na výrobu rakiet pre Patriot priamo na Ukrajine by nevyriešilo krátkodobý nedostatok rakiet a že vybudovanie výrobných kapacít pre takto komplexnú muníciu by podľa neho trvalo roky. Z jeho pohľadu tak ide skôr o potenciálne strategické riešenie dlhodobej závislosti Ukrajiny od zahraničných dodávok, než o okamžité posilnenie PVO.

Potom, ako v predchádzajúci deň ruský dobrovoľnícky zbor uviedol, že zástupcu veliteľa ruského dobrovoľníckeho zboru Stepana Kaplunova uniesli neznáme osoby na dvore domu, udiala sa v stredu ráno prestrelka medzi Bezpečnostnou službou Ukrajiny a Hlavným spravodajským riaditeľstvom Ministerstva obrany Ukrajiny. Obe spravodajské služby Ukrajiny sa odmietli k incidentu vyjadriť. Podľa právneho zástupcu Stepana Kaplunova pri prestrelke boli zranení 3 príslušníci Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny. Dôvod konfrontácie nie je nateraz známy.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na rokovaní ministrov EÚ predstavil priority Ukrajiny v zahraničnej podpore Ukrajiny, zahŕňajúce posilnenie protilietadlovej a protibalistickej obrany, tvrdšie sankcie proti Rusku, dodatočnú vojenskú a energetickú pomoc pred zimou a pokračovanie procesu otvárania negociačných klastrov pre vstup Ukrajiny do EÚ.

Veliteľstvo spoločných síl NATO v Brunssume v spoločnom vyhlásení uviedlo, že dronový incident v Lipsku-Halle, zmarené podpaľačstvo v závode na výrobu dronov na východnom Slovensku, požiar v závode na výrobu komponentov dronov v Poľsku, pretrvávajúce problémy s rušením GPS nad Baltským morom, ako aj početné narušenia vzdušného priestoru NATO nie sú náhodnými javmi a Európa musí byť pripravená čeliť takýmto útokom.

Výbor stálych predstaviteľov EÚ sa nedokázal dohodnúť na predĺžení individuálnych sankcií voči viac ako 3 000 fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú súvis s ruským režimom. Podľa údajov zverejnených zahraničnými médiami predĺženie sankcií blokuje Slovenská republika, pričom dôvodom má byť požiadavka na vyňatie niektorých osôb zo zoznamu. To indikuje, že slovenská vláda prebrala po Maďarsku Viktora Orbána rolu obhajcu Ruska v EÚ. Maďarská vláda konala na priamy popud ruských čelných predstaviteľov, čo vyvoláva obavy, že rovnako koná aj slovenská vláda.

Európske krajiny opätovne otvorili diskusiu o využití zmrazených ruských štátnych aktív na podporu Ukrajiny. Belgicko ako držiteľ prevažnej väčšiny ruských štátnych aktív však naďalej zachovávalo výhrady voči použitiu týchto aktív. Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová uviedla, že rokovania s Belgickom budú pokračovať, pričom zdôraznila, že Rusko má podľa nej niesť finančné náklady za spôsobené škody.

Poľsko-ukrajinské vzťahy dlhodobo trápi otázka vzájomných historických krívd. Potom, ako Ukrajina dovolila hľadať ostatky Poliakov zavraždených pri Volynskom masakri, Poľsko povolilo ukrajinskej strane vykonať pátracie práce v obci Lasków, kde môžu byť pochovaní ukrajinskí civilisti zabití v marci 1944 poľskou Armádou krajovou a Roľníckymi práporcami.

Ministerka hospodárstva Julia Svyrydenko uviedla, že Ukrajina môže mať problém získať ďalšiu tranžu ekonomickej pomoci od Medzinárodného menového fondu. Poskytnutie ekonomickej pomoci zo strany Medzinárodného menového fondu je v súčasnosti pozastavené pre neschválenie ekonomických reformných zákonov Verchovnou radou Ukrajiny. V dôsledku eskalácie nepriateľských akcií medzi USA a Iránom sa cena ropy Brent zvýšila na 95,50 USD za barel.

Štvrtok 3. septembra 2026 (1653. deň vojny)

D. Trump sa chce stretnúť s V. Putinom až vtedy, ak sa bude dať dohodnúť mier

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 163 údernými bezpilotnými lietadlami. Podľa ukrajinských vzdušných síl približne polovicu tvorili drony poháňané prúdovým pohonom. Rusko použilo okrem dronov aj mini strely s plochou dráhou letu S8000 Banderol. Prostriedky útoku boli vypustené zo smerov Millerovo, Orel, okupovaný Doneck a Gvardiiske na okupovanom Kryme. Do 08:30 ukrajinská protivzdušná obrana uvádzala zničenie alebo potlačenie 135 cieľov. Bohužiaľ napriek tomu boli zaznamenané zásahy na 15 miestach a pády trosiek na ďalších štyroch lokalitách. V Odese bol poškodený viacpodlažný obytný dom – bolo tam zranených 17 ľudí, z toho tri deti.

Ruské údery pokračovali aj počas dňa. V Kyjeve dron zasiahol viacpodlažnú budovu a večer bolo hlásených šesť zranených, vrátane 12-ročného dieťaťa. Celkový počet ľudí, zranených v dôsledku ruských úderov v hlavnom meste, počas dňa dosiahol číslo 13. Ruské útoky zároveň zasiahli energetické a logistické objekty. V Dnipre bol poškodený logistický areál a neskôr bolo oznámené aj poškodenie objektov spoločnosti Naftogaz. Najväčšie materiálne škody spôsobil útok na najväčší ukrajinský farmaceutický sklad spoločnosti Biokon v okrese Boryspil v Kyjevskej oblasti.

Na línii kontaktu pokračovala vysoká intenzita bojov. Do 22:00 ukrajinský generálny štáb evidoval 199 bojových stretov. Rusko uskutočnilo 73 leteckých úderov, zhodilo 209 riadených leteckých bômb, použilo 6 111 kamikadze dronov a vykonalo 2 374 delostreleckých a iných ostreľovaní. Najväčší tlak bol zaznamenaný tradične Pokrovskom smere.

Súčasne ukrajinské jednotky pokračovali v lokálnom postupe pri Kupjansku. Príslušníci 23. útočného pluku 2. zboru Národnej gardy oznámili vyčistenie ďalších štyroch km² medzi obcami Dvorične a Zapadným. Predchádzajúce operácie v tejto oblasti priniesli Ukrajincom kontrolu nad ďalšími 9,5 km², takže podľa údajov jednotky dosiahla celková plocha novo získaného územia plochu 13,5 km². Postup dokumentovali zábery z bezpilotných lietadiel a osobných kamier vojakov. Ukrajinské sily zasiahli 1. septembra ruskú radarovú stanicu Kasta-2E2 pri obci Vyšneve v Záporožskej oblasti. Drony zasiahli anténu aj hardvérový modul stanice.

V rámci spoločného projektu americko-nemeckej spoločnosti Auterion a ukrajinskej spoločnosti Airlogix sa začala neďaleko Mníchova sériová výroba viac než 5 000 bezpilotných lietadiel, ktorých dodávky sú plánované do polovice roku 2027. Hodnota kontraktu dosahuje sumu 300 miliónov eur. Projekt počíta s výrobou dvoch modelov, pričom jeden z dronov má mať stredný dolet a druhý dosah až približne 1 500 kilometrov. V rámci projektu Auterion zabezpečuje softvér a operačný systém, zatiaľ čo Airlogix dodáva hardvér. Významným prvkom je využitie umelej inteligencie na zvýšenie efektivity a odolnosti proti elektronickému rušeniu. Britský premiér Andy Burnham a francúzsky prezident Emmanuel Macron diskutovali o ďalších krokoch na vytvorenie ukrajinských montážnych liniek pre strely s plochou dráhou letu SCALP/Storm Shadow.

V reakcii na ruský útok na letisko v Lipsku plánuje nemecká tajná služba prehĺbiť spoluprácu s ukrajinskými spravodajskými službami, vrátane poskytovania podpory pri získavaní súradníc cieľov v Ruskej federácii.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur oznámil svoj zámer odstúpiť z funkcie po kritike zo strany Národného kontrolného úradu a škandálu okolo obstarávania obranných prostriedkov, vrátane munície pre Ukrajinu. Európska komisia preveruje neuskutočnený estónsky kontrakt na dodávku ukrajinských delostreleckých granátov v hodnote viac než 70 miliónov eur, financovaný cez Európsky mierový nástroj. Peniaze boli vyplatené vopred indickým spoločnostiam, ktoré podľa zisteného auditu predtým s predajom granátov nemali skúsenosti, pričom kontrakt následne nebol splnený. Estónsku po preukázaní zlyhania hrozí, že bude musieť vrátiť použitých 70 miliónov eur do fondu.

Ukrajinské námorné sily oznámili zasiahnutie ruského viacúčelového zásobovacieho plavidla Nefrit v čiernomorskom prístave Soči. Podľa ukrajinského námorníctva ho zasiahol námorný bezposádkový čln. Po zásahu bol v oblasti zaznamenaný silný výbuch a dym. Plavidlo podľa ukrajinských údajov podporovalo ruské ropné a plynárenské operácie, prepravu nákladu a personálu a podvodné technické práce v pobrežných oblastiach.

Situácia okolo prestrelky medzi ukrajinskými tajnými službami v Kyjeve je stále neprehľadnejšia. Bezpečnostná služba Ukrajiny zverejnila video, v ktorom zástupca veliteľa ruského dobrovoľníckeho zboru Medzinárodnej légie Ministerstva obrany Ukrajiny Stepan Kaplunov priznáva, že ho kontaktovali ľudia z ruských špeciálnych služieb. Kaplunov uviedol, že video bolo natočené pod tlakom a vyhrážkami zo strany príslušníkov Bezpečnostnej služby Ukrajiny.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že osobné stretnutie s Vladimirom Putinom chce uskutočniť až v okamihu, keď bude možné dospieť k dohode o ukončení vojny. Súčasne vyzval Putina a Zelenského na zastavenie bojov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že zástupcovia Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner majú mať ďalšie rokovania v Moskve aj v Kyjeve a že ukrajinská strana očakáva ich návštevu v najbližších dňoch.

Piatok 4. septembra 2026 (1654. deň vojny)

Ruský dron zasiahol budovu SBU

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu kombináciou 121 bezpilotných lietadiel a jednej riadenej leteckej rakety Ch-31P. Drony boli vypúšťané z oblastí Millerovo, Orel a Kursk, ako aj z okupovaného Donecka a leteckej základni Gvardiiske na Kryme; raketa bola odpálená z priestoru Čierneho mora. Ukrajinská protivzdušná obrana do 09:30 uviedla zneškodnenie 103 dronov, pričom zásahy boli zaznamenané na 15 miestach a pády trosiek na ďalších šiestich. Na odrazení útoku sa podieľalo letectvo, protilietadlové raketové jednotky, REB, jednotky bezpilotných systémov a mobilné palebné skupiny.

Najvýznamnejším zásahom v Kyjeve bol útok dronu na budovu tajnej služby SBU v centre mesta neďaleko veľvyslanectva Slovenskej republiky. Podľa ukrajinských zdrojov bezpilotné lietadlo zasiahlo priamo kanceláriu dočasne povereného šéfa SBU Oleksandra Poklada. Budova sa kvôli bezpečnosti v súčasnosti nepoužíva. Po zásahu vypukol požiar a došlo k poškodeniu konštrukcie budovy. Popredný ukrajinský odborník na vojenské rádiotechnológie, drony a elektronický boj, Serhij Flash Beskrestnov uviedol, že podľa jeho hodnotenia mohol byť dron riadený online prostredníctvom čínskeho rádiového MESH retranslátora, pripojeného na internet, ktorý mohol ruský agent aktivovať približne do piatich kilometrov od cieľa. Rusko taktiež podľa Beskrestnova predbehlo Ukrajinu v oblasti sériového nasadenia palubných neurónových sietí. Ruské drony V2U a novšie verzie dronov Molnija majú využívať počítačové videnie na rozpoznávanie tankov, vozidiel, železníc a lokomotív a môžu sa navigovať bez satelitnej navigácie. Spomínané systémy používajú napríklad počítače NVIDIA Jetson Nano a algoritmus YOLO v5. Pri dronoch V2U bol zaznamenaný aj výskyt úložiska s kapacitou 2–4 TB oproti predchádzajúcim 128 GB.

Na druhej strane ukrajinské sily v noci zasiahli ruskú protivzdušnú obranu pri Soči. Podľa OSINT analýzy po útoku vypukol požiar v oblasti obce Sirius pri hranici s Abcházskom, kde sa má nachádzať ruský systém S-300 alebo S-400.

Na línii kontaktu pokračovali boje s vysokou intenzitou, pričom do 22:00 ukrajinský generálny štáb evidoval 216 bojových stretov. Ruské sily vykonali 59 leteckých úderov, zhodili 216 riadených leteckých bômb, použili 6 768 kamikadze dronov a uskutočnili 1 721 ostreľovaní. Najviac ruských útokov bolo zaznamenaných v Pokrovskom smere s 29 ruskými útokmi, nasledoval Kostjantynivský smer so 16 útokmi a Lymanský so siedmimi.

Na charkovskom úseku pokračovali ruské pokusy preniknúť cez ukrajinskú obranu vo Vovčanskej komunite. Podľa ukrajinskej pohraničnej služby ruské jednotky sa približne týždeň snažili preskúmať obranu, podnikali útoky na ukrajinské pozície a pokúšali sa rozšíriť kontrolované územie. Ukrajinská strana tvrdí, že ruské útoky sú sprevádzané vysokými stratami na živej sile a že časť ruských vojakov sa dostala do zajatia. Významnejšia zmena línie kontaktu však v tejto oblasti podľa uvedeného zdroja nebola potvrdená.

Kramatorský závod informoval, že doteraz vyrobil viac ako 1 000 diel 2S22 Bohdana a že Bohdana doteraz od roku 2022 prešla približne štyrmi až piatimi generáciami modernizácie, vrátane zavedenia systému riadenia paľby, nových podvozkov a vyššej automatizácie. Výrobca uviedol, že cena samohybnej verzie Bohdany sa pohybuje na úrovni približne 2,5 milióna eur a ťahanej verzie na úrovni 1,6 milióna eur.

Americký prezident Donald Trump oznámil, že jeho osobitní vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner počas nasledujúcich návštev, ktoré boli plánované na víkend, prinesú do Moskvy a Kyjeva ponuku na ukončenie vojny. Ukrajinská strana zároveň oznámila, že počas ich návštevy nebude vykonávať vzdušné údery. Ukrajinská pravda zároveň informovala, že ukrajinské jednotky dostali rozkaz, aby od 00:00 5. septembra do 23:59 8. septembra zastavili útoky ako jednostrannú mierovú aktivitu ukrajinského prezidenta.

Minister financií Serhij Marčenko označil aktuálnu rozpočtovú situáciu na Ukrajine za najhoršiu od roku 2022. Ukrajina podľa neho potrebuje približne 50 miliárd USD zahraničného financovania ročne, pričom predbežne nekrytá potreba na rok 2027 predstavuje 32,6 miliardy USD. Nedostatok likvidity môže viesť k odkladaniu niektorých nevojnových výdavkov. V súčasnosti ukrajinské ministerstvo financií pripravuje rozpočet na nasledujúci rok s predpokladom pokračovania vojny aj v roku 2027. Marčenko zároveň vyzval EÚ, aby opätovne zvážila využitie približne 300 miliárd USD zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny.

Spolkový úrad kriminálnej polície Nemeckej spolkovej republiky v dôvernej správe uviedol, že od začiatku roka 2026 zaznamenal viac ako 165 prípadov údajnej sabotáže a takmer 750 incidentov s podozrivými dronmi nad vojenskými zariadeniami a kritickou infraštruktúrou. Nemecký generálny prokurátor a štátni prokurátori tento rok začali 24 trestných konaní v súvislosti so špionážou. Polovica z nich sa týka kybernetických útokov. Ďalších 40 podozrivých prípadov kybernetickej špionáže je predmetom vyšetrovania. Celkovo polícia zaznamenala 112 trestných činov súvisiacich so špionážou. Viac ako 60 prípadov sa týkalo neoprávneného fotografovania a nahrávania videa z vojenských zariadení alebo vybavenia a v 26 prípadoch majú príslušníci orgánov činných v trestnom konaní podozrenie z práce agentov na páchanie sabotáže.

Sobota 5. septembra 2026 (1655. deň vojny)

Vyslanci Trumpa rokovali s V. Putinom

Špeciálni vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa, Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali do Moskvy, kde okrem iného rokovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Washington podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa vyslal delegáciu s návrhom na ukončenie vojny. Ukrajinská strana zároveň oznámila, že Rusku odovzdala návrh na zastavenie paľby, vrátane zastavenia bojových operácií na fronte, pričom podľa Kyjeva Moskva na návrh nereagovala. Moskva následne oznámila, že ruský prezident Vladimir Putin nariadil od polnoci na tri dni zastaviť útočné operácie proti Kyjevu. Kremeľ toto rozhodnutie spojil s prípravou návštevy amerických vyjednávačov v Kyjeve. Vladimír Putin však odmietol uzavrieť širšiu dohodu o zastavení bojov medzi oboma stranami ktoré navrhovala Ukrajinská strana.

V noci na 5. septembra Rusko zaútočilo na Ukrajinu balistickými raketami a 167 bezpilotnými lietadlami rôznych typov. Podľa predbežných údajov do 8:30 ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo potlačila 128 ruských dronov. Útok zasiahol najmenej deväť oblastí – Chersonskú, Sumskú, Dnepropetrovskú, Doneckú, Odeskú, Charkovskú, Poltavskú, Kyjevskú a Mykolajivskú. Významná časť ruského útoku smerovala na leteckú infraštruktúru Kyjeva. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko v noci cielene zaútočilo na letiská Žuljany a Boryspiľ. Podľa jeho vyhlásenia útok súvisel s prípravou možného príletu americkej delegácie do Kyjeva. Konkrétne škody na samotných letiskách prezident nezverejnil, ale uviedol, že Ukrajina túto operáciu Ruska zohľadní pri ďalších opatreniach voči ruskému vzdušnému priestoru. Útoky pokračovali aj počas dňa. Na Kyjevskej oblasti boli do 18:00 zaznamenané škody na 28 objektoch v piatich okresoch, vrátane rodinných a bytových domov, skladov, železničnej trate, poľnohospodárskeho podniku a vozidiel.

Na línii kontaktu zostala intenzita bojov na úrovni predchádzajúcich dní. To dokumentuje, že ukrajinská mierová iniciatíva v podobe prímeria zatiaľ nepriniesla utlmenie bojov na línii kontaktu. Generálny štáb Ukrajiny večer hovoril o 209 bojových stretoch. Najväčší tlak bol v Pokrovskom smere, kde ruské jednotky uskutočnili 38 útokov. V Kostjantynivskom smere nasledovalo 14 útokov, na Južnoslobodžanskom deväť, na Lymanskom sedem a na Kupjanskom šesť.

Ukrajinské ministerstvo obrany informovalo o zaradení švédskeho lietadla včasnej výstrahy ASC 890 do operačného používania. Podľa ministerstva obrany lietadlo vykonalo prvé bojové misie nad Ukrajinou už v marci 2026. ASC 890 je vybavený radarom Erieye a je určený na detekciu vzdušných cieľov na veľké vzdialenosti, koordináciu stíhacieho letectva a vytváranie spoločného obrazu vzdušnej situácie pre spolupracujúce lietadlá F-16, Mirage 2000 a budúce ďalšie západné lietadlá.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že Rusko v júni použilo približne 350 dronov s prúdovým motorom, 1 500 dronov s prúdovým motorom v júli a viac než 2 800 dronov s prúdovým motorom v auguste. Ukrajinská PVO preto vytvára osobitný systém takzvanej malej PVO, do ktorého patria mobilné palebné skupiny a dronové stíhače, pričom sa počíta aj s nasadením nových reaktívnych stíhačov. Podľa ukrajinských vzdušných síl už existujú štyri potenciálne typy takýchto stíhačov, ktoré prešli poľnými skúškami.

Európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius sa domnieva, že po tom, čo ruský dron zasiahol budovu Bezpečnostnej služby Ukrajiny v Kyjeve, ruské špeciálne služby môžu očakávať zrkadlovú reakciu Ukrajiny.

Ukrajinský minister obrany Jevhenij Chmara rokoval s nemeckým ministrom Borisom Pistoriusom o príprave ďalšieho zasadnutia kontaktnej skupiny Ramstein, pričom za hlavné bezprostredné hrozby označil ruské drony s prúdovým motorom a balistické rakety. Súčasťou rokovaní bolo financovanie obranných potrieb a prehlbovanie spolupráce ukrajinského a nemeckého obranného priemyslu.

Prvé stretnutie Dronovej aliancie medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej úlohou je urýchliť implementáciu bezpilotných technológií a opatrení proti dronom v členských krajinách, sa uskutoční 11. septembra v Bruseli.

Nedeľa 6. septembra 2026 (1656. deň vojny)

Trumpovi vyjednávači prišli do Kyjeva

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 108 bezpilotnými lietadlami rôznych typov. Ukrajinská protivzdušná obrana do rána 9:30 zneškodnila 82 dronov a ďalších 6 mikro striel s plochou dráhou letu S8000 Banderol, pričom boli potvrdené zásahy na 11 miestach a pády trosiek v ďalších siedmich lokalitách. Útok v čase uzávierky ešte pokračoval.

Na druhej strane ukrajinské drony podľa ruských médií opätovne zasiahli ropnú rafinériu v Rjazani v Riazanskej oblasti Ruskej federácie. Neskôr túto informáciu potvrdil aj ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinská strana tvrdí, že v sobotu eliminovala 1 390 ruských vojakov. Generálny štáb zároveň evidoval zničenie troch tankov, piatich obrnených vozidiel, 33 delostreleckých systémov, troch raketometov, jedného systému PVO a ďalšej techniky.

Osobní veľvyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner pricestovali do Kyjeva, kde sa prvýkrát stretli s Volodymyrom Zelenským s cieľom rokovať o ukončení vojny. Zelenskyj pred ich príchodom uviedol, že ukrajinská strana má pripravené vlastné návrhy a požaduje nielen ukončenie vojny, ale aj bezpečnostné záruky a dôstojné podmienky povojnového mieru. V čase uzávierky tohto článku rokovania stále prebiehali a neboli známe žiadne informácie o priebehu rokovaní.

Vzhľadom na postavenie oboch bojujúcich strán nie je možné očakávať, že prebiehajúce rokovania prinesú zásadnú zmenu v intenzite vojnového konfliktu na Ukrajine. Predchádzajúce vyjadrenia predstaviteľov Ruskej federácie naznačujú, že Moskva neplánuje prehodnotiť svoj cieľ dobytia ďalších ukrajinských území a akceptovať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

O nízkej pravdepodobnosti dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach svedčí aj správa agentúry Bloomberg, predpokladajúca, že Ruská federácia má extrémne nízke očakávania od prebiehajúcich rokovaní. Anonymné zdroje agentúry Bloomberg v Moskve konštatujú, že predchádzajúce cesty vyslancov Witkoffa a Kushnera do Ruska nepriniesli žiadny pokrok a nie je dôvod domnievať sa, že tentoraz prinesú zo strany Ruskej federácie nové prijateľné návrhy. Napriek týmto nízkym očakávaniam o ďalšom priebehu rokovaní vás budeme informovať budúci týždeň.