Pri útoku v Lipsku bol použitý materiál vojenskej kvality, uviedla Leyenová. EÚ chystá proti Rusku rekordný úder

Pokus o útok pomocou výbušného dronu na nemeckom letisku Lipsko/Halle vyvolal ostrú reakciu naprieč Európou. Podľa záverov vyšetrovania vykonali akciu vojenským materiálom ruskí agenti na objednávku štátnych orgánov. Predstavitelia Európskej únie aj NATO tento čin ostro odsúdili a označili ho za štátom podporovaný terorizmus. Západné krajiny v odpovedi rušia ruské inštitúcie, predvolávajú si veľvyslancov a Európska únia pripravuje doteraz najrozsiahlejší sankčný balík.  

Podľa Kallasovej má augustový útok všetky známky štátom podporovaného terorizmu. „Otázkou je, čo s tým urobíme. Predvolali sme si už ruského veľvyslanca, rovnako ako mnoho ďalších členských štátov, a budeme diskutovať o tom, čo ďalšie môžeme urobiť,“ povedala novinárom s tým, že Nemci sú vďační za jednotnú podporu členských krajín. Okrem EÚ si ruského zástupcu predvolalo napríklad aj Francúzsko.

Berlín v utorok oficiálne prisúdil zodpovednosť za útok Rusku. Podľa nemeckého ministra vnútra Alexandra Dobrindta išlo o pokus o útok pomocou výbušného dronu na ukrajinské nákladné lietadlo, čo potvrdili výsledky vyšetrovania aj spravodajské služby.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil, že Moskva vystupňovala svoje kroky a musí niesť dôsledky. Vláda v Berlíne v reakcii nariadila uzavrieť ruský konzulát v Bonne aj ruské kultúrne centrum v Berlíne. Nemecko zároveň navrhne zaradenie ďalších osôb na sankčný zoznam EÚ a plánuje zvýšiť tlak na ruskú tieňovú flotilu.

„Rusko teraz musí vedieť, že jeho cesta, teda snaha hľadať vojenské riešenia, presadzovať svoje požiadavky silou a prostredníctvom hybridných prostriedkov, zlyhala,“ zdôraznil Wadephul. Dodal, že Európa zostáva jednotná v podpore Ukrajiny, no Berlín je stále pripravený na rozumný dialóg, ak Rusko prejaví ochotu rokovať.

„Takýto závažný krok nezostane nepotrestaný,“ vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Podotkol, že jeho rezort si tiež predvolal ruského veľvyslanca v Paríži.

Na zistenia Nemecka a slová Kallasovej reagovali aj zástupcovia ďalších krajín. Český minister zahraničných vecí Petr Macinka označil zistenia ohľadom útoku v Lipsku za alarmujúce a potvrdil, že v najbližších dňoch bude o situácii rokovať s českými spravodajcami. V súvislosti s incidentom zároveň oznámil predvolanie ruskej veľvyslankyne v ČR Anny Ponomarjovovej.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys vyzval Európu, aby urobila viac pri odvracaní hrozby z Moskvy. „Musíme zvážiť, aké možnosti máme k dispozícii, a reagovať, pretože je zrejmé, že Rusko si neuvedomuje politickú cenu hybridných operácií namierených proti nám,“ povedal. „Nezabránia nám v podpore Ukrajiny ani v udržiavaní tlaku na Rusko. Naopak, tento tlak musíme ešte zvýšiť,“ dodal.

K situácii sa vyjadril aj slovenský prezident Peter Pellegrini. Zdôraznil, že akékoľvek hybridné hrozby či útoky na kritickú infraštruktúru na území členských štátov EÚ a NATO sú neprípustné a vyžadujú si rozhodnú, no rozvážnu reakciu celého spoločenstva.

Ministri zahraničných vecí EÚ na rokovaní, ktorého sa zúčastňuje aj ukrajinský šéf diplomacie Andrij Sybiha, diskutujú o ďalších krokoch. Kallasová potvrdila, že Únia pripravuje doteraz najrozsiahlejší balík sankcií proti Rusku, ktorý by sa mal týkať približne 1 600 osôb a subjektov. V súvislosti s najnovším incidentom doň môžu pribudnúť ďalšie mená. Podľa Kallasovej sú hybridné útoky po celej Európe budíčkom pre krajiny, ktoré doteraz neboli pri sankciách dostatočne dôsledné.

Témy:
Nemecko
Lipsko
dron
EÚ
Kaja Kallasová
Rusko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.