Pridali sme sa ku Koalícii ochotných alebo nie? Blanár to popiera, premiér Fico telefonoval s francúzskym veľvyslancom
obchodnyregister
2026.07.24.
Vláda Roberta Fica dlhodobo odmietala účasť v zoskupení, ktoré premiér v minulosti označil za „klub vojnových štváčov“.
Článok sme aktualizovali o reakcie Roberta Fica a Juraja Blanára.
Slovensko sa stalo členom takzvanej Koalície ochotných a vyjadrilo tak podporu Ukrajine. Potvrdilo to francúzske veľvyslanectvo, ktoré však svoje stanovisko po telefonáte s Robertom Ficom mení. Premiér vo svojom vyhlásení na sociálnej sieti kategoricky vylúčil, že by Slovenská republika bola alebo v budúcnosti mala byť súčasťou tohto zoskupenia.
Podľa slov predsedu vlády po zverejnení informácií osobným telefonátom kontaktoval francúzskeho veľvyslanca na Slovensku Nicolasa Surana. Žiadal ho, aby francúzska strana nešírila nepresné informácie o členstve Slovenska v tejto iniciatíve. Veľvyslanec Suran mu podľa jeho slov potvrdil, že išlo o nedorozumenie a francúzske veľvyslanectvo vydá v tomto zmysle aj verejné stanovisko. Premiér vyjadril poľutovanie nad tým, že vzniknutá situácia vyžadovala jeho priamy zásah.
Prečítajte si tiež:
Minister zahraničia Juraj Blanár náš vstup do Koalície ochotných takisto najnovšie popiera a žiada od francúzskeho veľvyslanectva vysvetlenie. „Slovenská republika nie je členom Koalície ochotných. Pre uvedenie vecí na pravú mieru zdôrazňujem, že veľvyslanec SR v Paríži sa zúčastnil na stretnutí Koalície ochotných 13. júla 2026 iba ako pozorovateľ spolu s ďalšími zástupcami diplomatického zboru,“ vyhlásil minister Blanár. Reakcie členov vlády priebežne zisťujeme.
Zastupoval nás veľvyslanec
Francúzska ambasáda v Bratislave pre portál euBrief vyhlásila, že Slovensko nielenže pozvánku dostalo a využilo, ale medzičasom sa stalo plnohodnotnou súčasťou zoskupenia.
„Slovensko sa pripojilo ku Koalícii ochotných a považuje sa za jej člena. Zúčastnilo sa na stretnutí a prijalo záverečné vyhlásenie spolupredsedov,“ uviedlo francúzske veľvyslanectvo. Dnes však svoje stanovisko pravdepodobne po telefonáte s Robertom Ficom zmení.
Na stretnutie do Paríža však nevycestoval predseda vlády Robert Fico ani príslušní ministri, Slovensko pri stole zastupoval náš veľvyslanec vo Francúzsku Ján Šoth, ktorý na tomto poste pôsobí od roku 2023.
Ivan Korčok v relácii Na rovinu
Zdroj: Aktuality/Štefan Kurilla
Korčok hovorí o nebezpečnom trende
O novej pozícii slovenskej vlády nevedel nič ani exminister zahraničia a bývalý veľvyslanec Slovenska v USA Ivan Korčok. Ten ešte pred zverejnením stanoviska ambasády kritizoval vládny kabinet za to, že vyprázdňuje stoličky pri dôležitých rokovaniach.
„Podľa mojich informácií sa Slovensko na rokovaní koalície ochotných nezúčastnilo ani ako člen, ani v inej forme. Pri stole, kde sa diskutovalo o budúcnosti európskej bezpečnosti, slovenský hlas chýbal. Oficiálne vysvetlenie vlády nepoznám,“ reagoval pre euBrief.
Podľa neho si vláda zrejme uvedomuje, že jej zahraničnopolitická línia je pred spojencami čoraz ťažšie obhájiteľná. „O otázkach, ktoré priamo ovplyvňujú aj našu bezpečnosť, sa potom rozhoduje bez Slovenska. Takto vyzerá postupná izolácia našej krajiny,“ dodal Korčok.
Od „bojovej porady“ k členstvu
Politici zo Smeru vrátane premiéra zoskupenie dlhodobo označovali za „klub vojnových štváčov“.
Ešte v januári Fico tvrdil, že plány koalície nevedú k skorému ukončeniu vojny na Ukrajine a on osobne dáva prednosť bilaterálnej spolupráci s Ukrajinou. Reagoval tak na kritiku opozície po tom, čo sa Slovensko nezúčastnilo na prijatí takzvanej Parížskej deklarácie.
No ešte pred stretnutím v Paríži v roku 2024 Robert Fico vyzradil plány lídrov rokovať o možnosti vyslať vojakov NATO na Ukrajinu. Schôdzku vtedy nazval „bojovou poradou“, z ktorej mu ide „mráz po chrbte“, a okamžite zvolal Bezpečnostnú radu SR.
Koalícia ochotných na samite v Paríži
Zdroj: reuters
Čo je koalícia ochotných?
Zoskupenie formálne vzniklo v roku 2025 a k jeho zakladajúcim členom patria Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Pôvodným cieľom bolo združiť krajiny, ktoré vojensky pomáhajú Ukrajine a po skončení vojny by boli ochotné vyslať do oblasti vojakov dozerajúcich na udržanie mieru.
Dnes sa o koalícii, ktorá má už približne 35 členov, hovorí ako o platforme, kde sa rysuje budúca bezpečnostná architektúra celej Európskej únie. Účasť v rámci EÚ dlho odmietali len Malta (z ústavných dôvodov), Maďarsko a aj Slovensko.
Pojem Koalícia ochotných (Coalition of the Willing) získal v európskom bezpečnostnom kontexte nový rozmer vo februári 2024 na konferencii v Paríži, ktorú zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Na stretnutí lídrov desiatok krajín sa zrodila myšlienka flexibilnej skupiny štátov, ktoré sú pripravené poskytnúť Ukrajine hlbšiu a priamejšiu vojenskú i bezpečnostnú podporu bez toho, aby ich brzdila potreba absolútneho konsenzu vo formálnych štruktúrach NATO či Európskej únie.
Na rozdiel od rovnomennej koalície z roku 2003 (počas vojny v Iraku) má súčasná iniciatíva výlučne obranný a odstrašujúci charakter:
Cieľom koalície je zintenzívnenie dodávok kritických zbraňových systémov, najmä rakiet dlhého doletu, moderných systémov protivzdušnej obrany, delostrelectva a dronov.
Takisto diskutuje o nasadení nebojových jednotiek (inštruktorov, pyrotechnikov či technického personálu) priamo na Ukrajine s cieľom odradiť Rusko.