Prípad policajnej chobotnice pred súdom: Očistec sa začne v tieni nových pravidiel

Od podania obžaloby uplynuli viac ako štyri roky. Pred súd sa postaví aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).

Dlhoočakávaný proces v kauze policajnej chobotnice, známej ako Očistec, je tu. Obžalovaní by sa mali postaviť pred súd viac ako štyri roky po podaní obžaloby. Tú totiž podal Michal Šúrek ešte v decembri 2021, v tom čase ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Odvtedy sa však veľa zmenilo.

Tibor Gašpar, exprezident policajného zboru, obžalovaný, že pod jeho vedením fungovala časť polície v rokoch 2012 až 2018 ako zločinecká skupina, je dnes vplyvným politikom Smeru a podpredsedom parlamentu. Zo svojej pozície priamo ovplyvňuje trestnú politiku štátu a súvisiace zákony a s týmito témami opakovane vystupuje na tlačovkách.

Úrad špeciálnej prokuratúry už neexistuje a problémy s obvinením zo strany Úradu inšpekčnej služby má samotný prokurátor Šúrek. Prokuratúru teda budú na súde zastupovať jeho bývalí kolegovia zo špeciálnej prokuratúry Bohdan Čeľovský a Ján Šanta.

A už dnes je jasné, že do kauzy Očistec môže v prípade právoplatného odsúdenia niektorých z aktérov zasiahnuť kritizovaná koaličná novela trestných kódexov, ktorá zmiernila tresty za korupciu. Kým v minulosti za ňu hrozili nepodmienečné tresty až do 15 rokov, v súčasnosti môžu prípadní odsúdení vyviaznuť s podmienkou a peňažnými trestami.

Krátko pred začiatkom súdu navyše vláda schválila návrh novely Trestného poriadku, ktorá výrazne obmedzí možnosť udeľovania benefitov pre spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov, na ktorých sčasti stojí aj obžaloba v kauze Očistec. Ak návrh prejde cez parlament, mal by platiť od novembra.

Začiatok hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici oddialili okrem iného námietky zaujatosti voči sudcom zo strany prokuratúry aj zo strany obvinených. Rozhodovať v kauze bude napokon senát v zložení Peter Pulman, Rastislav Stieranka a Beáta Medveďová.

Obžaloba má viac ako 180 strán a obsahuje dvadsať skutkov. Prokurátor pôvodne navrhol obžalovať jedenásť ľudí, v prípade Milana Gregu, exfunkcionára Finančnej správy, je však jeho korupčný skutok premlčaný.

Prokuratúra obžalovaných viní zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, z podplácania či naopak prijímania úplatkov a zneužívania právomoci verejného činiteľa. V zozname sú však aj nadržovanie či neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Bödör ako hlava zločineckej skupiny

Obžaloba opisuje, ako nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, blízky špičkám Smeru a najmä Tiborovi Gašparovi, s ktorým sú vzdialení príbuzní, z pozadia ovládal políciu. Dialo sa to v čase, keď bol policajným prezidentom práve Gašpar.

Spoločne mali v roku 2012 zosnovať zločineckú skupinu, sieť spolupracovníkov priamo v polícii, ktorá následne pre nich a pre ich blízkych ľudí vykonávala rôzne úlohy a služby. Tým vznikol priestor pre korupciu. Vyvoleným vedeli „bödörovci” pomôcť, iným naopak dokázali spôsobiť problémy.

Ďalší vtedajší vysoko postavení funkcionári, ktorých do funkcií dostal Gašpar, napríklad dnes už exšéf Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, bývalý šéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer alebo exšéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník, mali úlohy posúvať vybraným podriadeným a sami sa podieľať na nelegálnych aktivitách a inkasovať úplatky.

Bernard Slobodník sa priznal k rozsiahlej trestnej činnosti a v prípade je nielen obžalovaným, ale i tým, kto svedčí proti iným. Práve on opísal, ako ho Tibor Gašpar vzal do firmy rodiny Bödörovcov Bonul v Nitre a predstavil mu Norberta Bödöra. Prehovoril aj o ďalších stretnutiach s nitrianskym podnikateľom, na ktoré ho mali posielať jeho nadriadení – buď Gašpar alebo Hraško. Riešili sa na nich veci v gescii finančnej polície, ale aj iných zložiek, no i prípady spojené s opozičnými politikmi, či témy súvisiace s finančnou správou.

Slobodník vypovedal, že časom nadobudol dojem, že v mocenských zložkách v rezorte vnútra, ale aj financií „začala fungovať skupina policajtov, funkcionárov, ktorú viedli Gašpar s Bödörom, pričom úlohy im zväčša rozdávala civilná osoba – Norbert Bödör”.

Opísal aj stretnutia na 6. poschodí v budove štátneho Transpetrolu, kde mal práve Bödör rozdávať úlohy, prípadne neoprávnene dostávať informácie z prebiehajúcich trestných konaní a zvnútra polície a prokuratúry. Okrem vyššie spomenutých policajtov tam mal Slobodník raz stretnúť aj vtedy špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Dnes už bývalý špeciálny prokurátor mal podľa obžaloby vedieť o nelegálnej činnosti zločineckej skupiny a nekonať, zúčastňovať sa jej „porád” a poskytovať informácie zo živých káuz.

Na 6. poschodí spomenutej budovy mal napríklad Bödör v prítomnosti Gašpara odovzdať Bernardovi Slobodníkovi 20-tisíc eur za to, aby zabezpečil, že vyšetrovanie kauzy Váhostav neskončí obvinením Juraja Širokého a jeho syna. Ak by bolo nevyhnutné vypočuť niekoho z rodiny, policajti ich nemali predvádzať, ale zavolať, a cez vstup na policajné prezídium mali prejsť bez kontroly. Váhostavu sa so štátnymi zákazkami darilo práve za vlád Smeru. Ďalšie desaťtisíce mal Slobodník dostať, keď do prípadu pribudol „vyhovujúci” posudok.

Slobodník priznal aj úplatok 200-tisíc eur za pomoc skupine „naftárov” z Jopi Trade, ktorí sa jeho vyplatením vyhli zadržaniu aj domovej prehliadkam pri podozreniach z ich trestnej činnosti.

(Článok pokračuje pod infografikou)

Infografika
Zdroj: Aktuality.sk

Kým niektoré z prípadov v obžalobe opisujú, ako skupina „pomáhala”, iným bol prípad firmy KTAG, spoločnosti exprezidenta Andreja Kisku, v súvislosti s ktorou ho neskôr odsúdili za daňový podvod. Na Kisku mali policajti zbierať kompromitujúce materiály.

Hierarchiu skupiny opísal podobne ako Slobodník aj Ľudovít Makó, exšéf daňových kriminalistov, ktorý sám páchal trestnú činnosť v kauze a bral úplatky, no v aktuálnom procese vystupuje v pozícii svedka. S Norbertom Bödörom sa poznal roky a no pozíciu vo vedení Kriminálneho úradu Finančnej správy nastúpil až po tom, čo mu nitriansky podnikateľ prisľúbil, že mu k platu bude dávať desaťtisíc eur, aby sa dostal na jeho dovtedajší príjem

Aj podľa neho stál na čele skupiny Norbert Bödör, za ním nasledoval Tibor Gašpar, potom Róbert Krajmer, za ním Peter Hraško, Bernard Slobodník a ďalší policajti ako Milan Mihálik, Pavol Vorobjov, Marián Zetocha, Milan Žáčik a Ivan Bobocký. Makó tvrdil, že svoju úlohu v tejto sieti mal aj Dušan Kováčik, mal podávať informácie z prokuratúry a zabezpečovať pozdržanie niektorých úkonov.

(Článok pokračuje pod fotografiou)

Dušan Kováčik na Najvyššom súde SR, 20. mája 2022
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Bödör, Gašpar aj Kováčik vinu popierajú

Norbert Bödör v prípravnom konaní vinu poprel a odmietol, že by niektorý zo skutkov spáchal a ďalej nevypovedal. Neskôr len doplnil, že od nikoho neprijal a nikdy nikomu neodovzdával žiadne peniaze a opísané stretnutia sa nikdy neuskutočnili.

Rovnako Tibor Gašpar od začiatku popiera spáchanie skutkov a tvrdí, že je nevinný. O Slobodníkovi a Makóovi vyhlasuje, že klamú a už počas vyšetrovania ich označil ako „osoby bez akéhokoľvek svedomia a morálky”, pričom práve ich obviňuje, že sú organizátormi a objednávateľmi závažnej trestnej činnosti.

Aj Dušan Kováčik od začiatku popiera akúkoľvek účasť na spáchaní skutkov v obžalobe. Sú podľa neho „neurčité, nekonkrétne a nepreskumateľné”.

V obžalobe sa v súvislosti s Kováčikom spomína aj prípad, keď sa policajný funkcionár Peter Hraško obrátil na svojho podriadeného Pavla Vorobjova, aby sa oznámenie banky o podozrivej transakcii na účte Dušana Kováčila ďalej nepreverovalo. Kováčik si totiž v septembri 2017 vložil na účet dvestotisíc v hotovosti, čo banka vyhodnotila ako neobvyklú obchodnú transakciu. Hraško mal mať s Kováčikom priateľské väzby.

Lustrácie aj sledovanie opozičných politikov

Nižšie postavení členovia skupiny mali plniť úlohy ako nelegálne lustrovanie, sledovanie opozičných politikov, či získavanie informácií z trestných káuz, aby ich Norbert Bödör využil alebo posúval spriazneným ľuďom.

V obžalobe sú spomenuté aj praktiky využívania rôznych inštitútov trestného konania, aby dotknuté podnikateľské subjekty pod hrozbou domových prehliadok, zaistenia účtovných dokladov a podobne zaplatili rôzne finančné sumy.

Na žiadosť Bödöra mal vraj Tibor Gašpar v roku 2015 poveriť svojich podriadených, aby zabezpečili sledovanie opozičných politikov Igora Matoviča, Daniel Lipčica či Radoslava Procházku. Odmeny od Bödöra im za to podľa obžaloby odovzdával exriaditeľ odboru podpory riadenia NAKA Marián Zetocha. On im mal zabezpečiť aj autá na sledovanie.

V tejto súvislosti v minulosti vypovedali policajti Milan Žáčik, Ivan Bobocký a Pavol Vorobjov. Posledný menovaný bol v minulosti odsúdený aj za nezákonné lustrovanie novinárov, vrátane Jána Kuciaka, a ďalších. Trojica expolicajtov čelí obžalobe aj v aktuálnej súdnej kauze.

Pre nezákonné lustrácie je medzi obžalovanými aj Milan Mihálik, ktorý pôsobil v Národnej jednotke finančnej polície v Nitre ako operatívec a neskôr sa stal zástupcom Bernarda Slobodníka. Počas vyšetrovania opísal, že s Norbertom Bödörom sa zoznámil cez šport, keď ho stretával na tréningoch zápasenia a neskôr sa stretávali aj v posilňovni.

Aj Mihálik sa mal podieľať na sledovaní opozičných politikov, no spomína sa aj v súvislosti s iným skutkom. Obžaloba opisuje, ako si na jar 2018 písali cez aplikáciu Threema Marian Kočner s Norbertom Bödörom. Kočner najskôr zisťoval majiteľa neznámeho auta, ktoré si viackrát všimol vo svojom okolí a keď dostal informáciu, že auto je napísané na konkrétnu firmu, zaujímal sa aj o jej konateľa. V policajnom systéme ho síce vyhľadal iný policajt, no Mihálik výstupy lustrovania odoslal ďalej.

Vedeli „pomôcť”

Na podriadených sa podľa obžaloby obracal Róbert Krajmer, ktorý bol v hierarchii na pomyselnom treťom mieste, aj s požiadavkou, aby pôsobili na vybraných podnikateľov s tým, že sa o ich firmy zaujíma polícia alebo daniari. Policajti mali podnikateľom následne naznačiť, že ich problémy vedia za „odmenu” vyriešiť. Niekedy uspeli, inokedy nie.

Krajmer spolu Hraškom mali tiež podľa obžaloby pomôcť firme Medusa Group v súvislosti s registračnými pokladňami, ktoré im pre podozrenie z trestnej činnosti zaistili. Na dvojicu funkcionárov sa obrátil Ľudovít Makó, ktorého oslovil IT podnikateľ Michal Suchoba, známy z kauzy Mýtnik. Krajmer s Hraškom mali pomoc prisľúbiť s vedomím prisľúbeného úplatku 100-tisíc eur. Inštrukcie zneli, aby prípad Medusy skončil na Národnej protikorupčnej jednotke, kde by to policajní funkcionári dokázali riešiť. Prípad napokon skončil k spokojnosti objednávateľa a úplatok si rozdelili viacerí policajti.

Cez Makóa a jeho vplyv na špičky polície vtedajší šéf Finančnej správy SR František Imrecze vybavoval, aby IT spoločnosť Lynx neprišla o bezpečnostnú previerku. Jej zamestnanec bol totiž v roku 2017 obvinený z podplácania rektora Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika a prípad bol medializovaný. Strata previerky by podľa Imreczeho mala za následok ukončenie všetkých zmlúv spoločnosti Lynx na dodávku IT finančnej správe.

Imrecze za to podľa obžaloby cez iného funkcionára finančnej správy Milana Gregu odovzdal úplatok 40-tisíc eur, ktorý šéfom policajných útvarov opäť odniesol Makó.

Krajmer je okrem iného obžalovaný aj z nadržovania. Ide o prípad, ktorý Slobodník tiež opísal počas vyšetrovania. V máji 2018 si mal Slobodníka zavolal Gašpar a za prítomnosti Krajmera a Hraška mu vykričať, „či chce povaliť vládu”. Situácia sa udiala po tom, čo sa policajný šéf dozvedel, že Slobodníkovi podriadení zadržali Michala Vidu. Ten bol v tom čase dôležitým svedkom v jednej kauze v prospech vtedajšej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. „Nech ťa Boh chráni, keď teraz ten človek pôjde do väzby, alebo ho do väzby budete dávať,“ zreprodukoval Slobodník vyšetrovateľom slová Gašpara.

Úplatky až v státisícoch

Norbert Bödör mal za poskytované „služby” vyplácať zapojeným funkcionárom a policajtom odmeny od tisíc do 5-tisíc eur ako takzvané „vianočné”.

Policajní funkcionári však mali z členstva v zločineckej skupine profitovať i na samotných úplatkoch v objemoch od tisícov až po desaťtisíce.

Jeden z úplatkov vo výške 90-tisíc eur mal skončiť i u Tibora Gašpara. Išlo o prípad spoločnosti Interstore Group. Konateľ firmy Boris Trantalič, ktorý v kauze rovnako figuruje medzi obžalovanými, oslovil známeho Petra Javorčeka, či by mu nevedel pomôcť s “problémom” jeho firmy. Podnikateľ totiž dostal echo, že o firmu sa pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti zaujíma Kriminálny úrad finančnej správy.

Cez manželku Martina Fleischera a samotného Fleischera, ktorý v minulosti pôsobil u daniarov, sa táto požiadavka o “pomoc” dostala až k šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Od neho späť už smerovala informácia, že problém sa dá vyriešiť za 500-tisíc eur. Hoci neskôr požiadavka klesla na 400-tisíc, Javorček tuto zmenu neposunul ďalej a od Trantaliča postupne v troch splátkach prevzal 500-tisíc.

Sumu 400-tisíc Javorček posunul ďalej Fleischerovej manželke a následne išla k Makóovi. O tom, ako sa suma rozdelí, rozhodol podľa obžaloby Bödör. Štyridsaťtisíc eur dostali Fleischerovci, ktorí sa k skutku neskôr priznali, zvyšných 360-tisíc si mali rozdeliť členovia skupiny. Podľa obžaloby 90-tisíc eur ostalo Makóovi, rovnaká suma Slobodníkovi a zvyšných 180-tisíc eur si mali rozdeliť Gašpar s Bödörom.

Slobodník aj Makó sú kľúčovými svedkami, no podľa obžaloby na systéme finančne významne profitovali. Obaja začali vypovedať a spolupracovať s políciou a prokuratúrou pri viacerých exponovaných kauzách. Sú takzvanými kajúcnikmi, pre ktorých aktuálna koalícia na čele so Smerom opakovane mení trestné kódexy.

Súd zatiaľ naplánoval 37 termínov

O citlivosti kauzy Očistec svedčí aj fakt, že v lete 2021 sa o nej rozprávali účastníci stretnutia na poľovníckej chate v Čifároch. Predseda Smeru Robert Fico, otec Norberta Bödöra Miroslav Bödör (už nebohý) a advokáti Marek Para a Pavol Gašpar, syn Tibora Gašpara, ktorý bol v tom čase vo väzbe. Spolu s ďalšími policajnými funkcionármi ho zadržali v novembri 2020, z väzby vyšiel o rok neskôr.

„Teraz je najpodstatnejšie niečo iné. Teraz je dôležité, aby sa rozpadol Očistec (…), dobre, keby urobili zákrok voči Čurillovi, tomu Ďurkovi…“ hovoril Fico na nahrávke z chaty v Čifároch na adresu vyšetrovateľov. Spomenul aj prokurátora Šúreka.

Dnes však už Robert Fico nie je líder opozície, ale premiér a z advokáta Mareka Paru je poradca premiéra v oblasti právnych služieb súvisiacich s uplatňovaním programového vyhlásenia vlády a z advokáta Pavla Gašpara riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Samotný Tibor Gašpar je výraznou tvárou Smeru a podpredsedom parlamentu.

Senát zatiaľ určil 37 pojednávacích dní, prvý na 11. mája a zatiaľ posledný naplánovaný na 23. februára 2027.

Najvyšší trest hrozí v prípade, ak súd uzná, že v polícii fungovala zločinecká skupina. Trest pre toho, kto založí, zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, je päť až desať rokov odňatia slobody. V prípade korupčných skutkov sa sadzby po novele Trestného zákona výrazne znížili.