Prípad Remiáš je živou výčitkou dneška, autokratické maniere sa vracajú, tvrdí Ľuba Lesná (videopodcast)

„Prípad Róberta Remiáša je živou výčitkou do dnešných dní,“ hovorí novinárka Ľuba Lesná. „Je to presné zrkadlo toho, čo sa dialo vtedy, a tým, že sme si to zrkadlo nevyčistili, tak sa to znovu vracia,“ dodáva.  

Aj tohtoročný 29. apríl je dňom, keď si pripomíname doteraz nepotrestanú vraždu Roberta Remiáša. Bývalého policajta, ktorý bol spojkou na svedka únosu syna prezidenta Michala Kováča. Za nástražným systémom pod jeho autom je od začiatku podozrivá vtedajšia SIS pod vedením Ivana Lexu. Prípad je aj po tridsiatich rokoch bez trestu. Zostáva stále najväčšou škvrnou Mečiarovej garnitúry a jeho tajnej služby.

Tridsiate výročie vraždy si pripomíname v atmosfére, keď si šéfka Nadácie zastavme korupciu našla pod oknami rozbité auto a mimovládne organizácie sú na pranieri premiéra a koaličných poslancov.

Remiášov prípad si pripomenieme s novinárkou Ľubou Lesnou, ktorá systematicky odkrývala prešľapy vtedajšieho režimu.

Ľuba Lesná v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

29. apríl 1996. Bol to pondelok večer, okolo 22:15, Karloveská ulica, auto značky BMW. Čo sú to za úlomky reality, čo sa stalo pred 30 rokmi?

Do dnešného dňa je to hrozné. Ja som včera v noci, keď som zaspávala o pol druhej, dostala správu od mojej kamarátky, že práve bola v kontakte s matkou Róberta Remiáša, pani Hankou Remiášovou. Pani Remiášová je v zúfalej situácii a plače. Je ťažké utešiť matku, ktorá prišla o syna, aj keď uplynulo už 30 rokov.

Napísala som jej SMS-ku, lebo viem, že má problémy s vyjadrovaním sa, má vážne zdravotné problémy, ale stále je to málo. Myslím si, že trochu viac by jej pomohlo, keby tá vražda bola vyšetrená a keby boli odsúdení páchatelia tejto politickej vraždy, aj keď jej to syna nevráti. Toho 29. apríla o štvrť na jedenásť večer išiel Róbert Remiáš svojím autom po Karloveskej ceste, auto vybuchlo, začalo horieť a on tam zaživa zhorel. Je to údesné.

Podľa všetkého do toho bola zainteresovaná Slovenská informačná služba, veľmi veľa svedkov o tom vypovedalo. Akú úlohu presne tam SIS hrala a kto konkrétne bol objednávateľ, to sa doteraz nevie, lebo sa to nevyšetruje. Ocitli sme sa v začarovanom kruhu, lebo pôvodne sa hovorilo, že vražda Róberta Remiáša sa nemôže vyšetriť preto, že Mečiar amnestoval únos Michala Kováča mladšieho.

A všetky s ním súvisiace činy.

Napriek tomu sa našli vyšetrovatelia ako Jozef Šátek či Július Šáray, ktorí to vyšetrovali, lebo tvrdili, že ide o samostatný čin. Niečo sa im podarilo získať, svedkovia vypovedali, našli sa aj predmetné dôkazy. Ale postupne boli svedkovia zabíjaní – boli to na 99 % ľudia z podsvetia. Čiže v súčasnosti je stav taký, že svedkovia tohto činu už nežijú.

Hovorí sa, že je to už premlčané, pretože uplynul čas, ktorý trestný poriadok umožňuje. Na druhej strane, keby sa to chápalo tak, že to súvisí s amnestiami, tak by ten čin nebol ešte premlčaný – ten čas by sa rátal až od roku 2017, kedy boli amnestie zrušené. Sme v začarovanom kruhu.

Čiže by ste čakali aktivitu opozičných poslancov, aby to otvorili a s niečím prišli?

To je výborný nápad.

Poďme to „rozkľúčovať“ pre tých, ktorí si prípad nepamätajú. Hovoríme o 30. výročí vraždy Róberta Remiáša, spomínate únos prezidentovho syna, SIS, podsvetie, mečiarizmus. Kto bol Róbert Remiáš a prečo musel byť odstránený?

Róbert Remiáš bol najlepší priateľ Oskara Fegyveresa, ktorý sa v 90. rokoch stal členom SIS a v roku 1995 sa podľa svojej výpovede zúčastnil na únose Michala Kováča mladšieho. To, že to bol prezidentov syn, sa dozvedel až dodatočne z médií. Potom dostal strach, pretože si uvedomoval, že sa stal trestný čin a ako pracovník SIS prekročil svoje právomoci.

Mnohokrát mi osobne hovoril, že keď zvažoval, či má povedať pravdu, uvedomil si, že Michala Kováča mladšieho zbili do bezvedomia, opili a násilne uniesli. Povedal si: „Keď neuchránili prezidentovho syna, kto bude chrániť mňa, radového občana?“ Róbert Remiáš napriek tomu tvrdil, že pravdu treba povedať za každú cenu.

Po rozhovoroch s priateľmi Oskar Fegyveres dospel k presvedčeniu, že musí vypovedať o tom, že sa na únose podieľala SIS. Zo strachu o život ušiel do zahraničia a Róbert Remiáš mu robil spojku. Po istom čase zistili, že Remiáš je jeho spojkou. Je to smutný príbeh, za ktorým je pochybenie jedného novinára.

O aké pochybenie šlo?

Bol prezradený chybou iného novinára a SIS tak zistila, o koho ide. Vedeli, že je Oskarov priateľ, ale nevedeli, že za ním pravidelne chodí. Chybou vtedajšieho kolegu, Petra Tótha, ktorý natáčal rozhovor s Oskarom Fegyveresom pre Českú televíziu, sa na záberoch objavilo auto Róberta Remiáša aj s jeho ŠPZ-tkou.

Dohodli sa, že ŠPZ-tku rozrastrujú, ale zabudli na to. Touto neopatrnosťou cez ŠPZ zistili, o koho ide. Dva týždne po odvysielaní rozhovoru začali Róberta Remiáša sledovať ľudia z podsvetia, tzv. „ferusovci“. On si ich vždy natočil, odfotil si ich ŠPZ-tky.

Bol to bývalý policajt.

Tak si ich prelustroval a zistil, že sú tam aj siskári. Boli čoraz agresívnejší. Vzápätí ho vyšetrovateľ Číž zavolal na výsluch. Róbert Remiáš ho žiadal o pomoc, ale Číž mu povedal, že mu pomôže len vtedy, ak prezradí, kde sa nachádza Oskar Fegyveres. Remiáš ho neprezradil.

Čo by sa stalo, keby ho prezradil?

To nevieme posúdiť. Oskar Fegyveres sa skrýval, ja som za ním po smrti Róberta Remiáša chodila ako spojka. Menil miesta pobytu – bol v Maďarsku, v Poľsku aj vo Švajčiarsku. Chodila som za ním, keď som písala knihu „Únos prezidentovho syna“. Vždy bol ochotný, ale nakoniec aj mňa sledovali v Ženeve.

SIS teda mala vedomosť o tom, kde sa nachádza. Július Šáray v jednom rozhovore tvrdil, že keby sa Róbert Remiáš na pár mesiacov ukryl v čase, keď bol tak ostro sledovaný, možno by si zachránil život. Ale on nechcel.

Prečo sa tento prípad spája so samotným režimom Vladimíra Mečiara?

To je dobrá otázka. Únos Michala Kováča mladšieho spáchala SIS, ktorá v tom čase patrila priamo pod kompetenciu predsedu vlády. Predseda vlády mal ťažké spory s prezidentom Kováčom a chcel za každú cenu dosiahnuť jeho abdikáciu. Keď sa mu to nedarilo, chcel ho prinútiť cez syna. Noviny ako Republika, ktoré patrili pod HZDS, o Michalovi Kováčovi mladšom písali hanlivo, že je podvodník. Keď ani to nepomohlo, pristúpili k únosu.

Samotný Jaroslav Svěchota, vtedajší riaditeľ kontrarozviedky, pripustil, že to robila SIS a dokonca povedal, že ideovým vodcom únosu bol Vladimír Mečiar. Čiže v rámci únosu a vraždy Róberta Remiáša je priame napojenie a zodpovednosť Mečiara a HZDS.

Ten samotný únos mal byť pákovým efektom na prezidenta. Ako prebiehalo to vydieranie?

Skoro každý deň vychádzali články proti prezidentovi. Tvrdili napríklad, že má konto v rakúskej banke Raiffeisen. Vyšiel článok aj s prefoteným faximilé jeho účtu, kde mala byť suma okolo milióna šilingov. Na hlavičke bolo napísané „Raiffeisen.die bank“. Ja som tam vtedy ako redaktorka volala. Nikto mi nechcel nič povedať, ale keď som vysvetlila, že ide o nášho pána prezidenta, hovorca banky mi povedal: „Nemôžem vám to potvrdiť ani vyvrátiť, ale pozrite sa na tú hlavičku lepšie. My sme Raiffeisen Bank, nie sme Raiffeisen.die bank.“

Potom som v rakúskych novinách videla reklamu, kde bolo napísané „Raiffeisen. Die Bank“ – čo po nemecky znamená „Raiffeisen, to je banka“. Bol to ústrižok z reklamy. Takýchto podvodných článkov bolo mnoho, či už o Michalovi Kováčovi staršom alebo mladšom. Kauzu Technopol si mnohí pamätajú len zhruba, že sa tam Kováč mladší zúčastnil na podvode. Pravdou je, že podvod sa stal, ale Kováč mladší nastúpil do Technopolu až rok alebo dva po tom, čo sa ten podvod stal. Nemohol ho teda urobiť. Nemecké orgány ho najprv stíhali, ale nakoniec ho úplne očistili.

Každopádne, vidíme tie prepojenia: premiér sa doťahuje s prezidentom, ako rukojemník sa berie syn a v rámci toho zabijú človeka, ktorý bol spojkou na korunného svedka. Prečo si to aj po 30 rokoch každý rok pripomíname?

Pretože, ako ste to zrekapitulovali, ide o mafiánske spôsoby. Chcem, aby niekto odstúpil, tak ho prinútim, a keď to nejde, unesiem mu syna a zabijem svedka. Tieto mafiánske spôsoby vykonávali najvyššie štátne orgány a my dodnes nepoznáme páchateľa, nevieme za tým zatvoriť stránku.

Potrebujeme sa od toho očistiť, aby sme mohli budovať právny štát. Potrestanie a pomenovanie vinníkov má moc „vyčistiť stôl“. Ide o to, aby sme mohli pokračovať v dodržiavaní zákonov. Keď sa takéto príšerné veci, dokonca vražda a teroristický čin, akým je násilné zavlečenie občana do cudziny, nevyšetria, ako môžeme mať my občania dôveru v štát a políciu?

Len v horizonte hodín si šéfka Nadácie Zastavme korupciu našla rozbité auto. Vracia sa nám tá doba 90. rokov?

Presne tak, táto doba sa nám vracia. Práve preto si to pripomíname ako memento niečoho nezákonného a nepotrestaného.

Na spomienke budú aj predstavitelia opozičných politických strán. Budete ich konfrontovať s tým, čo sa s tým dá robiť?

Nechcela som, aby to bola stranícka akcia. Stretávame sa tam už 30 rokov ľudia ako Peter Flajžík, Ivan Šimko, Ján Budaj, Fero Guldan a ďalší. Veľmi si vážim, že príde predseda opozičnej strany, ktorý má nádej zmeniť túto vládnu garnitúru. Chceme od neho počuť, čo urobí budúca vládna garnitúra, aby sa niečo podobné neopakovalo, aby sme mali pevné základy a dodržiavali zákony, či sme radoví občania alebo predseda vlády.

Máte ešte nádej, že sa vražda Róberta Remiáša vyšetrí?

To už neviem, to je na právnikoch. Jednu cestu ste načrtli – keby sa zmenil trestný zákon a poslanci by rozhodli, že do zrušenia amnestii patrí aj vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša. Uplynulo už veľmi veľa času a chýbajú dôkazy aj svedkovia, ktorí sú mŕtvi. Napriek tomu treba nejakú záruku, aby sa toto neopakovalo.

Máte pocit “deja vu”, keď teraz vidíte vystupovať poslanca Ferenčáka, ktorý rozpráva o svojich bývalých spolustraníkoch? Potom ho vidíme napadnutého so skrvavenou tvárou…

Je to strašné. Celý príbeh pána Ferenčáka mi pripomína Františka Gauliedera. Toho vylúčili z parlamentu (hoci Ústavný súd rozhodol, že poslanca nemožno vylúčiť), pretože začal samostatne rozmýšľať a priklonil sa k názoru, že únos spáchala SIS. Potom sa mu vyhrážali, hádzali mu granáty k domu, dokonca mu jeden vybuchol, keď mal v dome šesťročného syna. Napokon, už je tiež po smrti.

Koľko obetí má tento príbeh únosu prezidentovho syna!

Je to o tom, že autokratický režim sa chce stále znovu pretlačiť a my musíme parlamentnú demokraciu neustále obhajovať a hájiť. Bohužiaľ, v súčasnosti sme v hroznej situácii, a nielen my – pozrime sa na USA či Maďarsko. Príklon k autokracii a extrémizmu sa znovu prejavuje.

Nahrávame v deň, kedy sa v Bruseli rokuje o zmrazení eurofondov pre Slovensko kvôli zrušeniu špeciálnej prokuratúry, NAKA, či zmenám v trestnom zákone… Ako to vnímate?

Pripomína mi to demarše, ktoré chodili na Slovensko medzi rokmi 1995 a 1997, keď sme rokovali o vstupe do EÚ a NATO. Vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová sa vyjadrila, že Slovensko je čierna diera na mape Európy. Začíname ňou byť znova. Európska únia hľadá spôsoby, ako obhájiť svoje peniaze a pravidlá. Ak chceme eurofondy, musíme dodržiavať pravidlá spoločenstva, do ktorého sme dobrovoľne vstúpili. To, že sa ohrozuje naše členstvo v EÚ, nie sú len tie kauzy, ale aj osobné a slovné útoky zo strany premiéra a ďalších predstaviteľov. My neustále útočíme na EÚ a porušujeme základné princípy členstva. Tie korupčné škandály sú strašná hanba. Prípad Róberta Remiáša je živou výčitkou do dnešných dní. Je to presné zrkadlo toho, čo sa dialo vtedy, a tým, že sme si to zrkadlo nevyčistili, tak sa to znovu vracia.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Ľuba Lesná v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.