Pripiať na Ukrajine nesmie mať ani jedného obyvateľa. Mesto mladých sa zrazu zmenilo na mesto duchov

Mesto Pripiať vyzerá ako les so schátranými sovietskymi panelákmi, medzi ktorými behajú jelene, vlky, zajace, divé kone.   Čítajte viac Černobyľ, Irangate. Ako na Shultza spomína jeho asistent

V Pripiati je všetko opustené, pretože pôda je nebezpečne zamorená. Možno už nikdy nebude toto mesto znovu obývateľné. Do zeme prenikli a usadili sa rádioaktívne izotopy cézia, stroncia a plutónia. Pripiať sa nachádza v centre 30-kilometrovej uzavretej zóny, v ktorej platí prísny zákaz trvalého pobytu. Pre ochranu zdravia je tam povolený iba krátkodobý pohyb.

Ľudia z Pripjate, ktorí robili v jadrovej elektrárni, mali iba kúsok cesty do práce. Už nefunkčná atómka je vzdialená od vyľudneného mesta len tri kilometre. Dopravu zabezpečovali autobusy, pričom pre krátku vzdialenosť zamestnanci niekedy chodievali peši, veď im to chôdzou mohlo trvať približne 40 minút.

Čítajte aj Vražedné mlčanie Kremľa: Archívy po 40 rokoch usvedčujú Moskvu z hazardu so životmi. Státisíce ľudí sa ocitli v rádioaktívnej pasci

ČAE sa mala stať pýchou sovietskeho využívania atómovej energie na mierové účely. Keď 26. apríla 1986 nastala explózia, fungovali ešte len štyri bloky, plán však spočíval vo vybudovaní až 12 reaktorov. V Moskve si zaumienili, že to bude najväčšia jadrová elektráreň na celom svete. Nakoniec z toho bola najhoršia atómová katastrofa v dejinách pri výrobe elektrickej energie.

Vedľa prístupovej cesty do mesta sa na betónovom podstavci vyníma nápis Pripiať v azbuke a pod ním vyčnieva číslo 1970. Čiže rok, keď ho začali budovať. Približne pre 50-tisíc ľudí. Základný kameň položili v rovnako roku, ako sa pustili do výstavby elektrárne, ktorú situovali 15 kilometrov severozápadne od mesta Černobyľ.

Čítajte viac Černobyľ po 30 rokoch: Menej bludov, viac pravdy

O Pripiati sa hovorievalo, že je to mesto mladých. A v čase výbuchu malo ešte len 16 rokov. „V Pripiati postavili 160 budov s 13 500 bytmi, 15 predškolských zariadení a 5 škôl,” poznamenala stanica Deutsche Welle. Na sovietske pomery sa tam žilo zjavne veľmi dobre, pretože úrady sa snažili, aby obyvatelia na rozdiel od iných miest v komunistickej ríši netrpeli nedostatkom tovarov v obchodoch.

Aký je pohľad na Pripiať po štyridsiatich rokoch od veľkej tragédie? V meste duchov, čiže bez ľudí, pobehuje lesná a poľná zver. „Mesto vyzerá ako les so sovietskymi panelákmi, medzi ktorými skáču zvieratá,” uviedol server 24 kanal. Na miestach, kde kedysi bolo rušno vďaka ľuďom, sa „promenádujú” napríklad jelene a zajace. Na schátraných budovách sa nachádzajú rozpadávajúce sa symboly Sovietskeho zväzu i propagandistické heslá. „Nech je atóm pracovníkom mieru, nie vojakom,” znie jeden z nápisov.

Čítajte viac Zmutované vlky v okolí Černobyľa dokážu odolávať rakovine, ukázali výsledky dlhodobej štúdie

Kým ľudia sa natrvalo asi už nikdy do Pripiati nevrátia, naopak, keby zvieratá vedeli rozprávať, mohli by hovoriť o pozemskom raji v širšom okolí zakázanej zóny. „U v roku 2015 bolo známe, že v tejto oblasti sa vyskytuje sedemnásobne viac vlkov ako v iných podobných lokalitách na Ukrajine,” upozornil server New Voice.

Ochrancov ohrozených druhov zvierat určite poteší, že jeden z nich, o ktorom kedysi s vážnymi obavami hovorili, že by mohol vyhynúť, sa dokonca pozoruhodne rozmnožil. Ide o koňa Przewalského (zrejme jediný druh koňa voľne žijúci v prírode). Pred štvrťstoročím sa počet týchto koňov odhadoval v okolí Černobyľu len na dvadsať-tridsať jedincov, ale v súčasnosti ich je už najmenej 120.

„Divá zver sa tu cíti byť pánom, zvieratá sa aj približujú k elektrárni,” podotkol New Voice. Reportéri zbadali divé kone pásť sa aj pri tabuliach s informáciami o zamorenom území. Odborníci napriek tomu povedali, že na základe testov zostáva zdravie týchto tátošov v prijateľnej norme.

Čítajte viac Fukušima. Ako vyzerá postapokalyptický svet 9 rokov po jadrovej havárii?