Prišla z Tokia a Slovensko si zamilovala. Japonka porovnala život v oboch krajinách

Japonka Seika Domeki pracuje ako letuška na linkách po východnej Ázii, no voľný čas využíva na objavovanie sveta. Žije v Tokiu, pravidelne sa vracia do Európy a počas ciest navštívila už väčšinu európskych krajín vrátane Slovenska. V rozhovore hovorí o tom, ako na ňu zapôsobili Slováci, čím je Japonsko iné od Európy, ako fungujú tamojšie školy či prečo patria Japonci k najčistejším národom na svete.  

Video

Letuška z Tokia: Slovensko je podľa mňa príjemné miesto na život

V rozhovore si prečítate:

• prečo by chcela žiť na Slovensku,

• čo zahraničných turistov po príchode do Japonska najviac prekvapí,

• ako v skutočnosti funguje japonský školský systém,

• prečo si japonskí žiaci upratujú školy sami,

• či je Tokio naozaj jedným z najbezpečnejších miest na svete,

• aké problémy dnes najviac trápia mladých Japoncov.

Ako letuška ste mali možnosť spoznať množstvo rôznych kultúr a navštívili veľa krajín. Aký bol váš prvý dojem zo Slovenska?

Slovensko na mňa pôsobilo mimoriadne pokojne v porovnaní s Tokiom alebo aj inými krajinami. Keďže žijem v Tokiu všetko je tam vždy uponáhľané. Mala som pocit, že tu život plynie pomalším tempom, čo sa mi páčilo. Pripadalo mi ako príjemné miesto na život.

Prišli ste z Tokia, mesta s takmer 14 miliónmi obyvateľov. Ako ste vnímali Slovensko a jeho mestá?

Veľmi sa mi tu páčilo. Ochutnala som slovenské jedlá a rada som sa prechádzala po mestách. Najviac ma zaujali historické budovy. Sú farebnejšie a pôsobia malebnejšie ako japonské budovy. Tie sa mi páčili najviac.

Bolo niečo, čo sa vám v porovnaní s Japonskom zdalo úplne odlišné?

Áno, ako som už hovorila, bolo by super bývať tu. V porovnaní s Tokiom je Slovensko kompaktné. Myslím tým, že je jednoduché hocičo robiť – napríklad sa stretávať s priateľmi alebo sa ísť len hocikam prejsť. To by sa mi veľmi páčilo, pretože Tokio je pre mňa veľmi rušné a hektické mesto.

Ako na vás pôsobia Slováci? Aký ste z nich mali dojem?

Slováci na mňa pôsobili veľmi priateľsky a milo. Spočiatku sa mi zdali trochu tichší alebo rezervovanejší, ale keď som sa s nimi začala rozprávať, boli veľmi milí a otvorení. Bola som na párty v klube, kde bolo veľa mladých ľudí. V Japonsku takých miest veľa nie je, nočný život v Európe je oveľa väčšia zábava.

Mala som tiež pocit, že ich zaujíma Japonsko a boli zvedaví na mňa. Celkovo som zo Slovákov mala veľmi dobrý dojem.

Mali ste pocit, že sa k vám ako k turistke správali dobre?

Áno, určite. Vždy som sa tu cítila vítaná a nezažila som nič nepríjemné len preto, že som turistka. Keď som potrebovala pomoc, ľudia mi väčšinou ochotne pomohli, aj keď sme sa nie vždy vedeli dobre dorozumieť. Mala som pocit, že sa ku mne ľudia správali milo a s rešpektom.

Pochádzate z Tokia, jedného z najväčších miest na svete. Ako vyzerá každodenný život bežného obyvateľa?

Väčšina ľudí dochádza do práce vlakom. Po pracovnom dni často zájdu niekoľkokrát do týždňa s kolegami na večeru alebo na drink. Cez víkendy ľudia cestujú, stretávajú sa s priateľmi, oddychujú alebo trávia čas s rodinou.

Je Tokio bezpečné pre obyvateľov aj turistov?

Áno, podľa mňa je bezpečné pre domácich aj návštevníkov. Niektoré turistické lokality síce zápasia s nadmerným turizmom, ale celkovo ide o veľmi bezpečné mesto.

Čo zahraničných návštevníkov po príchode do Japonska najviac prekvapí?

Najčastejšie ich prekvapí čistota, bezpečnosť a japonská pohostinnosť, ktorú nazývame omotenaši. V Japonsku nie je zvykom nechávať prepitné, napriek tomu je pre nás veľmi dôležité poskytovať čo najlepšie služby.

Mnohí cudzinci si tiež okamžite obľúbia naše obchody so zmiešaným tovarom (konbini). Sú otvorené nepretržite, 24 hodín denne počas celého roka, a človek v nich nájde prakticky všetko – od jedla a nápojov až po časopisy či bežné potreby.

Počas cestovania ste určite odpovedali na množstvo otázok o Japonsku. Na čo sa vás cudzinci pýtajú najčastejšie a v čom sa najviac mýlia?

Veľmi často sa ma pýtajú, či jeme sushi každý deň. Odpoveď je nie, hoci ho jeme pomerne často. Sushi je v Japonsku veľmi obľúbené a reštaurácie nájdete takmer všade.

Ďalšou častou otázkou je, či u nás ešte existujú ninjovia alebo samuraji. To je, samozrejme, len historická predstava – dnes už neexistujú.

Mohli by ste vysvetliť, ako funguje japonský vzdelávací systém? Čím sa líši od európskeho?

V Japonsku je povinná školská dochádzka od základnej po nižšiu strednú školu. Stredná škola už povinná nie je, no navštevuje ju väčšina mladých ľudí. V súčasnosti je veľmi bežné pokračovať aj na univerzite, pretože vysokoškolské vzdelanie otvára viac pracovných príležitostí a uľahčuje hľadanie zamestnania.

Európske médiá často zdôrazňujú disciplínu, rešpekt a zodpovednosť ako typické črty japonských škôl. Hovorí sa tiež, že v prvých rokoch základnej školy sa kladie väčší dôraz na formovanie charakteru než na akademické výsledky. Je to naozaj tak?

Áno. Raz týždenne máme predmet s názvom Dótoku, čo by sa dalo preložiť ako morálna alebo etická výchova. Na hodinách sa učíme o disciplíne, rešpekte, láskavosti, spravodlivosti či ochote pomáhať druhým. Zvyčajne čítame rôzne príbehy a následne diskutujeme o tom, čo si o nich myslíme.

Najdôležitejšie je, že na týchto hodinách neexistujú správne ani nesprávne odpovede. Každý môže povedať svoj názor a pocity. Cieľom je pochopiť, že ľudia môžu veci vnímať odlišne, a naučiť sa tieto rozdiely rešpektovať.

Jedným z najznámejších príkladov je, že si žiaci upratujú triedy sami namiesto školníkov. Platí to len na verejných školách a je to stále bežné aj dnes?

Áno, je to úplne bežné aj dnes. Hoci školy majú školníkov, žiaci si každý deň sami upratujú triedy, chodby, vstupné priestory, toalety aj školský areál. Nezáleží na tom, či ide o verejnú alebo súkromnú školu – funguje to prakticky všade.

Zároveň počúvame o dlhých školských dňoch, doučovaní a veľkej konkurencii. Ako vyzerá bežný deň japonského študenta?

Záleží od každej rodiny, ale veľa rodičov posiela deti po škole na doučovanie. Okrem toho navštevujú športové tréningy alebo umelecké krúžky. Ja som po škole, ktorá trvala približne od 8.30 do 16.00, chodila na doučovanie, plávanie, basketbal aj hodiny kaligrafie.

V Japonsku si mnohí rodičia myslia, že čím viac skúseností dieťa získa, tým viac možností bude mať v budúcnosti pri výbere povolania alebo životnej cesty.

Počula som, že v Japonsku je najťažšie dostať sa na univerzitu, zatiaľ čo samotné štúdium už nie je také náročné. Je to pravda?

Vo veľkej miere áno. Najnáročnejšie bývajú prijímacie skúšky na univerzitu. Uchádzači sa musia pripravovať z viacerých predmetov a konkurencia je veľmi silná. V porovnaní s tým býva úspešné dokončenie štúdia oveľa jednoduchšie.

Japonsko sa často označuje za jednu z najčistejších, najbezpečnejších krajín sveta. Je to tak, alebo je to skôr zjednodušený obraz?

Myslím si, že je to pomerne presné. Japonsko je veľmi čisté, hoci na uliciach takmer nenájdete odpadkové koše. Od malička sme zvyknutí upratovať si školy sami a hodnoty, ktoré sa učíme na hodinách morálnej výchovy, nás vedú k tomu, aby sme si čistotu vážili.

Čo sa týka bezpečnosti, cítim sa veľmi bezpečne. Nemám problém ísť sama pešo aj uprostred noci.

Japonská kultúra je úzko spätá so šintoizmom. Ako ovplyvňuje každodenný život dnes? Sú jeho hodnoty stále prítomné aj medzi mladými ľuďmi?

Záleží na konkrétnom človeku. Nie každý je šintoizmom ovplyvnený rovnako. Tradične však na Nový rok navštevujeme svätyne, kde si želáme šťastie do nového roka. Niektorí ľudia tam chodia pravidelne, iní zbierajú pečiatky zo svätýň ako svoj koníček.

Pre niekoho je šintoizmus náboženstvom, pre iného tradíciou alebo záľubou. Každý ho vníma trochu inak.

Čo podľa vás dnes trápi Japonsko najviac, najmä z pohľadu mladých ľudí?

Jedným z najväčších problémov je nízka pôrodnosť a starnutie populácie. To spôsobuje nedostatok pracovnej sily, najmä v poľnohospodárstve, zdravotníctve a ďalších odvetviach.

Ďalším problémom je postavenie žien. Hoci podobné otázky riešia aj iné krajiny, podľa mňa sú v Japonsku muži stále vo viacerých oblastiach zvýhodňovaní viac než ženy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Japonsko
Tokio
školský systém
pôrodnosť
postavenie žien
letuška

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.