
Ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie oznámil, že začal vyšetrovať, ako to bolo so šikanou a úmrtiami v jednom z ukrajinských plukov. Prípady chce preveriť aj úrad ombudsmana.
Keď Oleksandr Semenov koncom januára 2026 prišiel do nemocnice v meste Kropyvnyckyj, zdravotníčka si odreniny, ktoré mal na tele, nasnímala na mobilný telefón. Semenov sa priznal, že utiekol z jednotky, kde ho šikanovali, bili, priviazali k štvorkolke a ťahali po zemi.
Mobilizovaný muž zároveň lekárom povedal, že bol svedkom najmenej deviatich samovrážd. Vo videu krátko opísal aj okolnosti, za akých k nim došlo, a uviedol aj meno jedného z vojakov, ktorý si siahol na život.
O niekoľko dní náhle zomrel v nemocnici. Oficiálna príčina smrti – zápal pľúc.
Semenov slúžil v 425. samostatnom útočnom pluku Skeľa, najväčšom útočnom pluku ukrajinskej armády, ktorý na Ukrajine neoficiálne nazývajú „Syrského pluk“. Bojová jednotka totiž nenáleží ani k jednému z veľkých armádnych zborov, ale je podriadená priamo najvyššiemu veleniu.
Veľká investigatíva ukrajinského webu Babeľ teraz odhalila, že Semenov nebol zďaleka jediným, kto zomrel za prinajmenšom čudných okolností. Zistil, že vo výcvikových centrách spomenutého pluku zomrelo za posledný polrok 26 mužov. Väčšina z nich podľa webu nebola na výcviku ani mesiac. Príčina smrti? Vo väčšine prípadov – zápal pľúc.
Na samotke so závislými s absťákom
Reportérka webu Babeľ Kateryna Lychohľadová, ktorá preskúmala rôzne príbehy vojakov pluku, v investigatívnom článku píše, že Skeľa sa môže pochváliť kvalitným výcvikom, keďže útočné oddiely trénujú inštruktori s reálnymi bojovými skúsenosťami, modernými zbraňami aj slušnou podporou.
Lenže už menej sa môže chváliť tým, čo niektorí označujú slovom „kurník“. Podľa Babeľa ide o neformálny názov miesta, kde zvážajú novomobilizovaných mužov – provizórne kasárne bez okien s kapacitou viac ako tisíc mužov. Upozornil na to, že mobilizovaní chlapi v týchto priestoroch končia napríklad s ľuďmi s drogovými závislosťami a ocitajú sa tam bez mobilných telefónov, ktoré im vezmú ešte v náborových centrách, na Ukrajine známych pod skratkou TCK.
V kasárňach strávia muži pár dní v podmienkach, ktoré z opisu niektorých vojakov pripomínali skôr väzenie. Podľa jedného z nich, ktorého citoval web, novomobilizovaných mužov neustále sprevádza ozbrojená stráž – či už na toaletu, alebo do jedálne. Babeľ priblížil aj rozprávanie vojaka, ktorý skončil na samotke s drogovo závislými, pretože odmietol robiť drepy. V malej miestnosti, kde bol na podlahe jeden matrac, bolo podľa neho šesť alebo sedem ľudí, pričom najmenej štyria vojaci mali abstinenčné príznaky.
„Každý bol vo svojom ,animáku‘, z niekým sa rozprávali. Vykopávali dvere, vyvádzali. Dozorcovia ich upokojili – nastriekali do cely slzotvorný plyn a všetci sme ho dýchali,“ spomínal pre Babeľ vojak.
Pokúsili sa o útek, vybili im zuby
Vojak Oleksandr Žykin pre Babeľ pre zmenu opísal svoj pokus o útek cez les. Spolu s ďalším mužom využili nepozornosť ozbrojenej stráže a rozbehli sa každý na inú stranu. Žykin tvrdil, že na nich okamžite spustili paľbu – a to nie varovnú do vzduchu, ale mierili im priamo na nohy. Strážcovia za utekajúcimi následne poslali drony.
„V skratke – našli nás. Vybili nám zuby, polámali rebrá, jednoducho hrôza. Ten strážca, ktorému som ušiel, mi hovorí: ,Ty ku*va, chceš, aby ma namiesto teba poslali na nulu (najexponovanejšie miesto na frontovej línii, pozn. red.)?‘“ povedal Žykin.
V pluku pre Babeľ následne tvrdili, že o Žykinovom zbití počujú po prvýkrát. To, že by strieľali po dezertéroch, popreli. Investigatívna reportérka sa pluku pýtala aj na Oleksandra Semenova. Otázky týkajúce sa bitiek a priväzovania k štvorkolke pluk podľa nej odignoroval.
Smrť po troch týždňoch
V Skeli skončil aj manžel Anastasije Polevovej Vitalij Saltan.
Tá v marci Rádiu Sloboda opísala, že jej muža mobilizovali 26. januára tohto roka. Saltan o štyri dni neskôr žene napísal, že sa cíti zle – mal kašeľ a vysokú horúčku. Do nemocnice ho previezli uprostred noci 15. februára a o niekoľko dní neskôr zomrel. Príčina smrti – obojstranný zápal pľúc. Príbuzní boli presvedčení, že 34-ročný Vitalij Saltan zomrel, pretože mu v jednotke včas neposkytli zdravotnú starostlivosť a do poslednej chvíle ho držali v kasárňach.
Jeho manželka tvrdila, že keď začala o smrti muža hovoriť verejne, napísali jej aj ďalšie ženy, ktorých muži skončili v tom istom pluku – a zomreli za tých istých okolností.
Keď sa na Saltanov prípad pýtal web Babeľ, v Skeli odpovedali, že mobilizovaný muž do nemocnice „prišiel po svojich a to, čo sa dialo ďalej, je zodpovednosťou lekárov“.
Čo hovorí samotný pluk?
Pluk v súvislosti so zverejneným materiálom na sociálnej sieti uviedol, že článok Babeľu „nastoľuje množstvo závažných otázok, ktoré si vyžadujú dôkladné štúdium a overenie“.
„Náš postoj je prostý. Každý prípad treba posudzovať individuálne. Všetky závery musia byť založené na preukázaných faktoch, dokumentoch, výsledkoch inšpekcií a oficiálnych postupoch,“ uviedol v stanovisku.
Okrem iného v ňom napísal, že „nemôže súhlasiť so zovšeobecneniami autorov, ktorí redukujú príbeh pluku na jednotlivé tragické prípady“.
„Chceli by sme upozorniť na skutočnosť, že z 26 spomínaných úmrtí sa 18 stalo v nemocnici alebo cestou do nemocnice, a nie v pluku. A tieto úmrtia skutočne súvisia s chorobami alebo všeobecne zlým zdravotným stavom mobilizovaných,“ uviedol pluk, ktorý zároveň poznamenal, že on sa mobilizáciou nezaoberá.
Za to, kto vo výcvikovom centre skončí, sú v tomto prípade podľa neho zodpovední náborári z TCK a pozitívne odklepnuté lekárske posudky.
„Medzi mobilizovanými v roku 2026 sú aj takí, ktorí odmietajú slúžiť na akejkoľvek pozícii. Väčšina tvrdení uvedených v materiáli nie je založená na dokumentoch, záveroch vyšetrovania alebo súdnych rozhodnutiach, ale na svedectvách osôb, ktoré odmietli absolvovať výcvik, dobrovoľne opustili vojenské jednotky alebo inak porušili zákon a vojenskú disciplínu,“ napísal ďalej pluk Skeľa.
Začalo sa preverovanie, veliteľa odstavili
Ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie medzičasom oznámil, že začal preverovať, ako to bolo so šikanou a úmrtiami, na ktoré upozornili novinári. Tí pritom na úmrtia v pluku upozorňovali už pred niekoľkými týždňami. Napríkld web Suspiľne v máji priniesol materiál o piatich vojakoch z Ivano-Frankivskej oblasti, ktorí zomreli v marci 2026. Oficiálna príčina smrti – aj v tomto prípade ochorenia pľúc a srdca.
Jeden z mužov zomrel dva týždne po mobilizácii, iný po deviatich dňoch.
Vojenská obmudsmanka Oľha Rešetylová na sociálnej sieti uviedla, že o prípadoch bitiek a šikany vojakov v Skeli sa dozvedela ešte minulý rok.
„Vtedy, v júni 2025, sme navštívili tréningové centrum Skeli spolu s predstaviteľmi prezidentskej kancelárie. Paralelne s tým nariadil hlavný veliteľ previerku prostredníctvom vojenskej policajnej inšpekcie. Vzali sme z pluku 22 vojakov, ktorí poskytli svedectvá o bitkách, ktoré potvrdil detektor lži,“ priblížila ombudsmanka.
Podľa jej slov sa im spolu so špecialistami podarilo identifikovať skupinu inštruktorov, ktorí organizovali na cvičiskách šikanovanie. Vedenie inšpekcie však podľa Rešetylovej neprijalo opatrenia, aby dotyčnú skupinu inštruktorov postavilo pred súd.
„Na základe výsledkov inšpekcie bolo následne veliteľstvom pozemných síl nariadené oficiálne vyšetrovanie a už na základe jeho výsledkov bola orgánom činným v trestnom konaní zaslaná správa o spáchaní trestného činu. Výsledok vyšetrovania doteraz nemáme,“ upozornila.
Bojový pluk plánuje preverovať aj Úrad ukrajinského ombudsmana.
Podľa Ukrajinskej pravdy veliteľa Skeli Jurija Harkavého po prevalení kauzy dočasne stiahli z postu veliteľa pluku.
Babeľ otvoril ďalšiu tému, ktorá rezonuje
Materiál webu Babeľ má aktuálne na Ukrajine veľký ohlas. Podobný mala aj predchádzajúca investigatíva spomínanej redakcie, ktorá v apríli upozornila na príbeh Nadije Vikarijovej.
Mladú ženu v detstve mučila sadistická matka. Ju a jej vtedy 10-ročnú sestru Dariju navyše sexuálne zneužívali dvaja bratia, ktorí slúžia v 3. útočnej brigáde. Darija v roku 2004 zomrela za záhadných okolností, pričom rodine sa darilo niekoľko rokov predstierať, že dievča stále žije.
Spomínaná brigáda v jednom zo svojich starších PR videí vykreslila túto rodinu ako hrdinskú – video prinieslo príbeh matky, ktorej sedem synov bráni krajinu. Po tom, čo Nadija Vikarijová verejne opísala, čo jej ako dieťaťu urobili dvaja z nich aj matka, brigáda video stiahla z obehu.
Spomínaná rodina sa podľa webu Rádia Sloboda k prípadu verejne nevyjadrila. Novinárom sa podarilo spojiť iba s Vikarijovej najstarším bratom, ktorý obvinenia poprel a vyhlásil, že rodina sa nebude zúčastňovať „mediálnej kampane“.
Podľa webu Babeľ jeden z bratov podal žalobu na ochranu cti.