Problém Bratislavy so stanicou Nivy neutícha. Cestujúci trpia, kraj chce vyjednávať
obchodnyregister
2026.04.26.
Stanica Nivy čelí kritike pre vysoké poplatky, zmenšenie aj chaos. Kraj tlačí na zmeny, no pocítia ich cestujúci?
Majiteľ obchodného centra však tvrdí, že je aj v ich záujme, aby bol terminál čo najviac využívaný a počet autobusov, ktoré ním prejde, znižuje kraj zámerne. Ako dianie vnímajú dopravcovia?
Po tom, ako začala prestavba priestoru Autobusovej stanice Nivy sa z pomerne rozsiahlej prevádzky stal stiesnený priestor v ktorom sa tlačia cestujúci, vodiči aj autobusy súčasne. Celé prvé podzemné podlažie určené prímestskej aj zahraničnej doprave zostalo zredukované z 36 nástupíšť na 19 a z osem výstupíšť sa zachovali iba dve. Šoféri tiež prišli o výrazný počet parkovacích miest pre autobusy, z 92 môžu využívať len tretinu.
Na mieste autobusovej stanice z 80. rokov dnes stojí kompletné nákupné centrum Nivy.
Všetko, čo sa deje so stanicou Nivy, je rozhodnutím Slovak Lines. Spoločnosť za priestor platí majiteľovi, spoločnosti HB Reavis, a využíva ho v rámci nájmu. HB Reavis voči zmenám nemá námietky a podľa marcového vyjadrenia stoja za záväzkom, že Autobusová stanica Nivy bude plnohodnotnou stanicou.
„Prevádzkovateľ (Slovak Lines, pozn.red.) sa rozhodol na úkor pohodlia cestujúcich rozšíriť obchodné centrum o ďalšiu predajňu. Výrazne znížil počet nástupíšť a výstupíšť pre cestujúcich, ktorí budú musieť znášať dôsledky tohto rozhodnutia, ktoré prináša prevádzkové komplikácie a stiesnené podmienky pre cestujúcich najmä v čase dopravnej špičky,” zdôraznil za dopravcu Arriva hovorca Peter Stach.
Najväčším problémom podľa cestujúcich je, že v jednom rade čakajú ľudia na viacero spojov, ktoré idú v rôznom čase. Vzniká tak zmätok v tom, kto kam nastupuje, cestujúci nevedia, kde majú stáť a hromadia sa na jednom mieste. V poobedňajších hodinách, keď sa množstvo pracujúcich presúva z práce domov a spoje sú nahustené, je stanica podľa slov cestujúcich preplnená. Aj z radov odborníkov na dopravu sa ozvala kritika, že zmenšený priestor už nezvládne obslúžiť toľko spojov, koľko je potrebných.
Situácia automaticky upriamila pozornosť na majiteľa nákupného centra, HB Reavis. Za zmeny podľa Bratislavského samosprávneho kraj (BSK) môže totiž on ako vlastník, spolu s prevádzkovateľom stanice, Slovak Lines. Ten sa však odvolával na dáta – eviduje výrazný pokles využívania stanice, pričom z pôvodne plánovaných kapacít najviac 1 800 spojov, ňou denne prejde 900. Prevádzka AS Nivy sa tak stala nevýhodnou, keďže od otvorenia v roku 2021 prišla o 112-tisíc spojov ročne.
Inde platia za stanicu viac
„Príčinou je rozhodnutie súkromného prevádzkovateľa zmenšiť kapacitu autobusovej stanice v hlavnom meste Slovenska a nastaviť jej prevádzku tak, že prestala pokrývať potreby verejnej dopravy,“ oponoval predseda kraja Juraj Droba.
Slovak Lines si však finančnú stratu nemohol dovoliť, preto pristúpil k zmenšeniu plochy stanice a získané miesto využil pre prenájom obchodu. Zároveň dopravcom zdvihol sadzby. Tvrdí teda, že išlo o následok fungovania kraja.
„Poplatok za vstup a výstup autobusu podľa BSK stúpol z 13,28 eura na konci roka 2021 na 20,74 eura v roku 2026, čo predstavuje nárast o 56 percent,” zdôraznil Stach s tým, že Arrive ho prepláca objednávateľ regionálnych autobusov, teda kraj.
BSK zároveň rozhoduje o tom, či nechá na stanici zastávky a ako ich budú spoje obsluhovať. Droba sa však v marci tohto roka ohradil voči cenotvorbe Slovak Lines. Uviedol, že platia nehorázne sumy za to, že sa dvakrát zdvihne rampa pre autobus a za to, že sa znížil komfort cestujúcich. Ide o stovky spojov denne.
Kým sa práce dokončia, ľudia budú musieť vydržať chaos v odchodoch, aj nekomfortné čakanie.
Martin Hanula, hovorca Slovak Lines pre Pravdu uviedol, že s kritikou smerujúcou na zníženie pohodlia pre cestujúcich sa nestotožňujú. „Stanica ponúka v stredoeurópskom priestore nadštandardné, klimatizované a bezbariérové zázemie. Rovnako dbáme na komfort vodičov, pre ktorých sme vytvorili na Slovensku unikátne zázemie na oddych,” dodal s tým, že obmedzenia priestoru súvisia s prestavbou stanice a hneď ako sa skončí, bude opäť kapacitnejšia – v rámci možností.
Hanula zdôraznil, že suma ani teraz nepokrýva plné náklady na fungovanie stanice. „Poplatky za využívanie stanice Nivy vychádzajú z reálne vynaložených nákladov na prevádzku a udržanie nastaveného štandardu. Vzhľadom na lokalitu a vysokú úroveň poskytovaných služieb vnímame tieto poplatky ako adekvátne, a to aj v porovnaní s inými stanicami na Slovensku,” dodal.
„Považujeme za dôležité, aby stanica Nivy ostala kľúčovým dopravným bodom pre prímestskú dopravu, keďže jej poloha a logistické nastavenie sú pre tento účel optimálne,” povedal Hanula s tým že viac ako 20 eur za prejazd jedného autobusu považuje firma za fér, pretože to zodpovedá hodnote, ktorú za ne dopravcovia aj cestujúci dostanú.
„V medzinárodnom porovnaní platia dopravcovia v okolitých krajinách za využívanie staníc podstatne vyššie sumy alebo sumy, ktoré často ani nekorešpondujú s úrovňou vybavenosti a služieb. K zvyšovaniu poplatkov pristupujeme zodpovedne – realizujeme ho len na úrovni ročnej miery inflácie,” objasnil hovorca prevádzkovateľa.
Hanula uviedol, že poplatky podľa Slovak Lines nemajú vplyv na využívanie stanice. Škrtanie spojov súvisí s dopravnou stratégiou kraja, aby regionálne autobusy končili na hranici mesta a nezachádzali do centra. Dôvodom je snaha znížiť dopravné zaťaženie Bratislavy práve návalom pendlerov zo satelitných miest a obcí. Cestujúci majú na hranici mesta prestúpiť na verejnú dopravu.
S tým však nesúhlasí Slovak Lines. „Sme presvedčení, že koncentrácia spojov do jedného moderného hubu prináša najlepšiu ekonomiku prevádzky pre všetky strany a maximálny komfort pre cestujúcu verejnosť,” povedal Hanula.
Prirodzene sa tak naskytá otázka, prečo si kraj alebo mesto nepodchytili výšku poplatku za využívanie stanice ešte pred jej zriadením – zmluvou s HB Reavis aj Slovak Lines. Výstavba stanice v rámci centra cez súkromníka si aj podľa odborníkov vyžadovala dôslednejší prístup.
„Ako prevádzkovateľ stanice nemáme uzatvorené žiadne zmluvy s BSK ani s hlavným mestom. Sme však nepriamo závislí od rozhodnutí kraja ako objednávateľa dopravy. Práve kraj si objednáva výkony u konkrétnych dopravcov a plne určuje cestovné poriadky (grafikony). Naša úloha končí pri poskytovaní infraštruktúry pre týchto dopravcov,” uzavrel Hanula.
Ak si teda kraj objedná menej spojov a upraví cestovný poriadok aby ušetril tým, že sa budú sa spoje vyhýbať stanici, Slovak Lines na to reaguje a stratu nahradí. „Naše náklady ovplyvnil predovšetkým nárast cien energií, mzdových nákladov a služieb spojených s bezpečnosťou a údržbou,” vysvetlil hovorca Slovak Lines s tým, že na cenu má vplyv aj to, ako predvídateľné a stabilné bude objednávanie spojov krajom. Tým by sa podľa neho zvýšila aj celková výhodnosť stanice.
Rozhodujúcu pozíciu pri využívaní stanice tak má Bratislavský samosprávny kraj ako objednávateľ dopravy. Pre Pravdu však uviedol, že hľadajú kompromis s majiteľmi stanice Nivy, nie s HB Reavis. „Momentálne prebiehajú konštruktívne rokovania medzi majiteľmi stanice Nivy a BSK o nastavení spolupráce tak, aby bola čo najprínosnejšia pre cestujúcu verejnosť,” uzavrela Lucia Forman, hovorkyňa BSK.
Čítajte viac Koniec Autobusovej stanice na Nivách? Autá aj cestujúci skončia na okraji, kraj sa chce zbaviť kolón Za Arrivu platí kraj
AS Nivy využíva viacero dopravcov, pričom však iba Arrive poplatky prepláca samospráva – BSK si totiž služby spoločnosť objednala. Stach preto necháva rozhodnutie, či je poplatok adekvátny, na uvážení kraja.
Zmenšenie stanice však Slovak Lines s Arrivou vopred neprebral a podľa jeho slov „stretnutia už riešili len dôsledky rozhodnutia prevádzkovateľa s cieľom zachovať aj v nových stiesnených podmienkach bezpečnú, spoľahlivú a predvídateľnú dopravu pre cestujúcich, ktorí denne prichádzajú do Bratislavy z celého kraja”.
Ostatní dopravcovia náklady znášajú sami. „Zvýšenie poplatkov za využívanie autobusovej stanice Nivy vnímame a premieta sa do našich nákladov. Pre nás je ale kľúčová dobrá dostupnosť pre cestujúcich, centrálna poloha a nadväznosť na ďalšie spoje. Preto budeme stanicu aj naďalej využívať,” vysvetlil Lukáš Kubát za Regiojet. Spoločnosť využíva Nivy ako terminál pre medzinárodné autobusové linky smerujúce najmä do Viedne, Budapešti, Brna a Prahy.
Dopravný analytici aj urbanisti označili stanicu Nivy sa nevhodnú pre jej umiestnenie v útrobách nákupného centra. Následnej sa aj vlastník HB Reavis zamyslel nad lepším prístupom k prvému podlažiu, kde sa nachádza a začali úpravy. Aktuálne prebieha prestavba eskalátora pri hlavnom vstupe tak, aby smeroval priamo na stanicu, čo predtým možné nebolo.
Tiež pribudol viditeľnejší vchod k nástupištiam z ulice. To, že cestujúci museli prechádzať chaoticky cez centrum k autobusom, by sa malo zmierniť, no stanica stále ťahá za kratší koniec v porovnaní s obchodmi.
Navyše sa pred viac ako štyrmi rokmi objavil problém s ovzduším na stanici – kvalitu vzduchu zmerali aktivisti s neovereným meračom a normami na obytný priestor. Terminál však oficiálne nie je určený na dlhší pobyt a podľa skolaudovaného účelu ide o garáž, preto sa voči tvrdeniu majiteľ HB Reavis odvolal. No na nestíhajúcu klimatizáciu stanice v letných mesiacoch a ťažký vzduch sa cestujúci sťažovali, čo potvrdzuje aj následná úprava rekuperácie vlastníkom ku ktorým pristúpil.
Foto: Ľuboš Pilc
Vlani v máji hovorkyňa Nivy centrum, Beáta Móriová, pre Yimba uviedla, že úpravy majú zlepšiť klímu modernejším systémom chladenia a ventilovania. Trikrát viac čerstvého vzduchu, ktoré majú priniesť, tak nepriamo potvrdilo, že systém nebol pre zmes ľudí a splodín ideálny.
Ani dopravca Arriva nepovažuje AS Nivy za ideálnu autobusovú stanicu. Okrem toho, že podľa Stacha sú lepšou voľbou TIOP-y na okraji miest združujúce prestupy z vlakov, električiek a autobusov, za zbytočné považuje práve súbežné dopravné služby. Teda keď viacerí dopravcovia jazdia rovnaké alebo veľmi podobné trasy v rovnakom čase – ako sa to deje na Nivách a v ich okolí.
„Ideálna centrálna stanica by rovnako mala slúžiť ako prestupný multimodálny dopravný uzol. Žiaľ, v prípade AS Nivy historicky absentuje prepojenie na železnicu a nepodarilo sa vybudovať ani napojenie na električkovú trať, ktorá je nosným systémom mestskej hromadnej dopravy v Bratislave,” uzavrel Stach.