Progresívne Slovensko môže byť vďačné, že Robert Fico vytiahol kauzu Projekt Fórum (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.06.25.
Úvahy sa momentálne sústreďujú len na to, aby po voľbách vznikla stabilná vláda, ktorá bude alternatívou Smeru. No problém nemusí byť len v spolupráci s inými stranami, ale aj v samotnom PS.
Zrejme by ste nikdy nečakali, že Igor Matovič bude raz podporovať sociálnych demokratov. Strany s týmto prívlastkom v názve najčastejšie označuje za mafiu alebo rovno za zlo. A predsa to urobil. Ešte vo februári vyhlásil, že Beáta Jurík by bola stokrát lepšou líderkou Progresívneho Slovenska ako Michal Šimečka.
Podpredsedníčka PS sa pritom za sociálnu demokratku vyhlásila už predvlani počas parlamentnej rozpravy a teraz aj v rozhovore pre Aktuality.sk. A hoci Matovičovu podporu celkom oprávnene považuje za „bozk smrti“, jeho škodoradostná poznámka pripomenula, akému riziku progresívci čelia. A to možno už pred porážkou Smeru.
Progresívci voľby nevyhrávajú
Celý výrok šéfa bývalého OĽaNO totiž znie trochu inak: „Bez toho, aby som im poslal faktúru za politickú radu, ja by som na ich mieste určite spravil zmenu na poste politického lídra. Pán Korčok alebo pani Jurík by boli stokrát lepší. Ja si myslím, že keby čelila kauze pani Jurík, určite by sa takto zbabelo nezachovala,“ povedal Matovič.
Narážal tým na to, ako sa predseda Progresívneho Slovenska postavil ku kauze Projekt Fórum, a hoci mu išlo iba o útok na Michala Šimečku, tým rizikom nie je Šimečkova matka, otec ani nikto ďalší z rodiny, ktorú Robert Fico označuje za klan. Je ním samotná podstata Progresívneho Slovenska. Progresívci u nás totiž voľby nevyhrávajú.
Prečítajte si tiež:
Progresívne Slovensko si už dávnejšie vyhodnotilo, že ak to chce zmeniť, musí sa zmeniť ono samo. „Tá taktika je transparentná. My nič netajíme. Pochopiteľne, chceme rozširovať našu voličskú bázu tak, aby nás volili aj ľudia, ktorí možno nie sú intuitívne a na prvú voliči PS a neboli v minulosti,“ povedal Michal Šimečka už vlani v marci.
„Môžu to byť aj ľudia, ktorí sú konzervatívne ladení. To je jedna časť. Tam si myslím, že sa nám aj darí. Avšak kľúčové je, aby sa nám darilo presviedčať aj sklamaných voličov vládnej koalície, najmä voličov Hlasu, ale nielen ich,“ tvrdí predseda Progresívneho Slovenska. Podľa toho si vyberá aj personálne posily.
Skrytý zdroj napätia
Po voľbách 2023 do Progresívneho Slovenska vstúpili alebo s ním začali spolupracovať Ľudovít Ódor, Ivan Korčok, bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor, predseda samosprávneho združenia SK8 Jozef Viskupič či poslanec Viliam Tankó. Už z mien je jasné, ktorým smerom sa progresívci chcú posúvať.
Ódor je pragmatický centrista, ktorý vlani tvrdil, že program Progresívneho Slovenska bude menej liberálny, Korčok a Bátor sú euroatlantickí jastrabi a Korčok sa sám považuje za konzervatívca. Viskupič a Tankó sú navyše posily priamo z OĽaNO. To pôvodné PS, ktoré zakladal kandidát Sociálnodemokratickej alternatívy Ivan Štefunko, by ste v nich sotva našli.
Prečítajte si tiež:
Nebudeme Progresívnemu Slovensku vyčítať, že Štefunko a europoslanec Martin Hojsík podpísali v roku 1999 výzvu na vypísanie referenda o vstupe Slovenska do NATO, no ak môžu byť lídrami jednej strany také rozdielne osobnosti ako konzervatívny Ivan Korčok a feministka Beáta Jurík, nemusí to byť známka vyspelosti strany, ale skrytý zdroj napätia.
„Osobne si však myslím, že liberáli a progresívci v našej krajine dlhé roky ustupovali konzervatívnym prúdom a je načase sa v niektorých otázkach posunúť ďalej, najmä ak narážate na práva queer komunity a registrované partnerstvá,“ tvrdí Beáta Jurík. V tom má úplnú pravdu. No ako sa to dá zmeniť, ak má byť program PS menej liberálny?
Na aký Západ chceme patriť?
S registrovanými partnerstvami by zrejme súhlasil aj Ivan Korčok, no zďaleka nejde len o tieto témy. Použime trebárs príklad Gazy. Beata Jurík sa k tejto téme vyjadruje opakovane a vlani v auguste zverejnila na Facebooku status s názvom Gaza nám umiera pred očami, v ktorom sa pýtala, koľko bude trvať, kým to nazveme, čim to skutočne je – genocídou.
Jurík spoločne s Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou už v júni 2024 podporili Pochod solidarity s Palestínou a osobne sa na ňom zúčastnili, no Korčok označil postup Izraela za neudržateľný až takmer o rok neskôr. No nejde o jedno meno. Hoci PS nemá oficiálne krídla, spolužitie medzi pôvodnými progresívcami, pre ktorých bola dôležitá aj ľudskoprávna identita PS, a pragmatikmi, ktorý majú prilákať nových voličov, môže byť do budúcnosti zložité.
Prečítajte si tiež:
V PS by určite odpovedali, že dôležité je, či chceme patriť na Západ, a na tom sa predsa všetci v hnutí zhodnú. No západná orientácia sa nemeria len podľa toho, či sme členmi EÚ a NATO, podporujeme Ukrajinu a nechodíme sa klaňať diktátorom, ale aj o tom, či naozaj veríme v medzinárodné právo a univerzálnosť ľudských práv. A to je zložitejšia otázka.
Úvahy sa momentálne sústreďujú len na to, aby po voľbách vznikla stabilná vláda, ktorá bude alternatívou Smeru. No problém nemusí byť len v spolupráci s inými stranami ako napríklad KDH, ale aj v samotnom Progresívnom Slovensku. Ľavičiarov a pravičiarov momentálne spája spoločný cieľ, ale čo bude s progresívnymi sociálnymi demokratmi, keď sa naplní?
Svojim spôsobom tak môžu byť progresívci Ficovi vďační, že proti ním vytiahol Projekt Fórum. Aspoň ich tým zjednotil. Kým bránia stranu a jej predsedu, nemusia si klásť zložitejšie otázky. Napríklad ako dlho vydržia progresívni, keď začnú vládnuť. Byť zároveň stranou Ivana Korčoka aj Beáty Jurík sa celkom nedá.