
Generálna prokuratúra začala z vlastnej iniciatívy preverovať okolnosti, za akých kataster v Snine prepísal približne 800 hektárov štátnych pozemkov v Národnom parku Poloniny a jeho ochrannom pásme na súkromné osoby.
„Generálna prokuratúra SR z úradnej povinnosti, ex offo, koná vo veci prepísania stoviek hektárov štátnych pozemkov v Národnom parku Poloniny katastrálnym odborom Okresného úradu v Snine,“ uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Konanie ex offo znamená, že prokuratúra nemusí čakať na podnet občana, organizácie či iného štátneho orgánu. V rámci svojej pôsobnosti môže vo verejnom záujme preverovať možné porušenia zákonnosti a prijímať opatrenia na ochranu práv aj majetkových záujmov štátu. Samotné začatie preverovania však ešte neznamená, že prokuratúra dospela k záveru o nezákonnosti alebo trestnej zodpovednosti konkrétnej osoby.
Kataster hovorí o oprave chyby
Podľa zistení Denníka N zmenilo vlastníka približne 800 hektárov lesných pozemkov v katastrálnom území obce Stakčínska Roztoka. Majetok, ktorý bol evidovaný ako štátny, kataster prepísal na niekoľko desiatok súkromných vlastníkov, prevažne ľudí spojených s touto obcou.
Katastrálny odbor Okresného úradu v Snine mal svoj postup vysvetliť ako opravu chyby v predchádzajúcom zápise. Tento zápis však vznikol na základe rozsudku Okresného súdu Humenné, čo je jedným z hlavných sporných bodov prípadu.
Advokátka Eva Kováčechová upozornila, že kataster podľa nej nemôže administratívnou opravou meniť stav vyplývajúci z právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak úrad považoval rozsudok za chybný alebo neúplný, otázka vlastníctva sa podľa kritikov mala znovu riešiť pred súdom, nie jednostranným zásahom do katastra.
Definitívnu odpoveď na otázku zákonnosti však zatiaľ bude musieť dať súd alebo príslušné orgány prokuratúry. Verejne dostupné informácie predstavujú najmä stanoviská strán sporu a zistenia médií, nie právoplatný záver o tom, komu pozemky patria.
Spor už rieši správny súd
Správa Národného parku Poloniny napadla postup správnych orgánov žalobou na Správnom súde v Košiciach. V konaní ju podporuje štátny podnik Lesy SR, ktorý deklaroval, že vystupuje na ochranu záujmov štátu.
Lesy SR vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie odmietli podrobnejšie komentovať predmet sporu aj jeho možné výsledky. Súd tak bude posudzovať, či katastrálny odbor pri zmene evidovaného vlastníctva postupoval v súlade so zákonom a či mohol označiť pôvodný zápis založený na rozsudku za chybný.
Podľa medializovaných údajov stratila Správa Národného parku Poloniny evidované vlastníctvo alebo správu nad 525 hektármi, z ktorých sa 413 hektárov nachádza priamo na území národného parku a zvyšok v jeho ochrannom pásme. Ďalších približne 194 hektárov mala po prijatí novej zonácie prevziať od štátneho podniku Lesy SR. Po zmene zápisu však už tieto pozemky nemôžu byť prevedené medzi štátnymi organizáciami podľa pôvodného plánu.
Hodnota môže dosahovať milióny
Presná trhová hodnota sporného majetku nebola oficiálne stanovená. Denník N ju na základe cien, za ktoré Správa Národného parku Poloniny v roku 2023 vykupovala lesné pozemky v susedných katastroch, odhadol približne na päť miliónov eur. Ide teda o mediálny odhad, nie o znalecké ocenenie vypracované pre tento spor.
Prípad má aj environmentálny rozmer. Pozemky ležia v národnom parku alebo jeho ochrannom pásme a sú prevažne zalesnené. Kritici upozorňujú, že zmena vlastníctva môže v budúcnosti ovplyvniť spôsob hospodárenia, ďalšie prevody parciel či ochranu lesných porastov. Ak by sa pozemky ďalej predávali alebo rozdeľovali, ich prípadný návrat do vlastníctva štátu by sa mohol výrazne skomplikovať.
Poloniny patria medzi najvzácnejšie prírodné územia Slovenska. Nachádzajú sa tam lokality karpatských bukových pralesov zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Územie je zároveň domovom vlka, rysa, medveďa či zubra hrivnatého.
Zmena prišla v čase novej zonácie
Kauza sa otvorila krátko po schválení novej zonácie Národného parku Poloniny. Nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 15. júla 2026 a stanovilo nové hranice parku, jeho jednotlivých zón aj ochranného pásma. Súčasťou procesu malo byť tiež dokončenie presunu štátnych pozemkov pod jednotnú správu národného parku.
Už pri vzniku samostatnej Správy Národného parku Poloniny v roku 2022 na ňu štát previedol približne 8 350 hektárov lesných pozemkov zo správy štátnych lesníckych podnikov. Ďalšie presuny boli naviazané práve na prijatie zonácie.
Opoziční politici preto žiadajú vysvetlenie aj od Ministerstva životného prostredia. Upozorňujú, že vláda mohla rozhodovať o zonácii na základe vlastníckych údajov, ktoré už nezodpovedali aktuálnemu zápisu v katastri. Rezort podľa medializovaných informácií pôvodne jednoznačne neodpovedal ani na otázku, či sa v súvislosti s prípadom obráti na prokuratúru. Generálna prokuratúra napokon začala konať sama.
Rozhodnú dokumenty a súd
Prípad Polonín sa tak bude odohrávať na viacerých úrovniach. Správny súd preverí zákonnosť postupu úradov, prokuratúra môže skúmať dodržiavanie zákonov a štátne organizácie sa budú pokúšať ochrániť majetkové nároky štátu.
Kľúčové bude najmä to, aké listiny predložili osoby označované za dedičov pôvodných vlastníkov, ako sa úrady vyrovnali s historickou konfiškáciou majetku a či kataster rešpektoval záväznosť skoršieho rozsudku.
Kým súd a prokuratúra preverovanie neukončia, nemožno tvrdiť, že zápis bol definitívne nezákonný ani že súkromní vlastníci získali pozemky neoprávnene. Už samotný rozsah zmeny – stovky hektárov chránených lesov s odhadovanou hodnotou v miliónoch eur – však vysvetľuje, prečo prípad prerástol z lokálneho vlastníckeho sporu na otázku fungovania právneho štátu a schopnosti verejných inštitúcií chrániť spoločný majetok.
Témy:
Maroš Žilinka
Poloniny
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.