Proruských politikov odmietli obslúžiť a v rade na ich menu stála Greta Thunbergová: Ako sa vedie úspešný podnik uprostred Bratislavy
obchodnyregister
2026.06.06.
Pravidelne prinášame príbehy Slovákov, ktorí začali podnikať v zahraničí. Tentokrát sme sa pozreli na príbeh podnikateľov, ktorí sa zahraničný koncept rozhodli priniesť do svojej rodnej krajiny.
V utorok na obed je v bistre plno. V nenápadnom bielom domčeku kúsok od bratislavského trhoviska vítajú hostí a zákazníkov Jana a Matej. Manželia sedia pri stole hneď pri dverách a ak treba, pomáhajú čašníčkam.
„Táto budova má 120 rokov. Po socializme tu predávali softvér, potom tu bola videopožičovňa a neskôr mali Vietnamci na streche laboratórium plné marihuany. Boli načierno napojení na elektrinu z vedľajšieho domu,“ smejú sa manželia na bizarnej minulosti budovy a ukazujú nám staré články o policajnej razii.
Tam, kde dnes hostia čakajú na svoje burgre, kedysi zasahovala cudzinecká polícia s troma nákladiakmi, aby vypratala marihuanovú plantáž. Dnes je však všetko inak. Manželia Jana a Matej Sohárovci patria k podnikateľom, ktorí sa neprispôsobili trhu, ale rozhodli sa v podnikaní uplatniť svoje osobné hodnoty.
Possonium Cafe
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Interiér zdobia červené obrazy s modernou interpretáciou Poslednej večere, ktoré v bistre zavesili len pred pár dňami, v pánskych pisoároch majú nalepenú tvár Vladimíra Putina a za barom pracujú ľudia z celého sveta. Niekedy bistro uzavrú, pretože ich čaká svadba. Rozhodli sa poskytovať priestor aj pre páry, ktoré sú často odmietané, a tak sa tam z času na čas odohrá obrad s dúhovými vlajkami.
Bratislavský podnik tak dnes slúži nielen ako gastroprevádzka, ale aj ako komunita, kde sa stretávajú pravidelní štamgasti a vegáni, ktorí sedia vedľa milovníkov hamburgerov. Skúsenosť Jany a Mateja však zároveň ilustruje, na aké limity naráža otvorenosť na slovenskom trhu práce či v komunikácii s úradmi.
Lokálpatriot a svetobežníčka
Keď mala Jana dvadsať rokov, odišla z päťtisícovej goralskej obce Skalité do Londýna. Jej veľkým snom bolo zarobiť si prácou v zahraničí peniaze na štúdium architektúry v Holandsku. V metropole Veľkej Británie žila v indickej komunite a pracovala ako opatrovateľka v rodine úspešných lekárov.
„Pochádzam z kresťanskej rodiny, ale nie z takej tej klasickej slovenskej, kde sa tvária vľúdne, no keď príde černoch alebo lesba, je po tolerancii,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
Indická rodina, ktorá ju zamestnávala, sa však sťahovala do New Yorku a Jane dali lukratívne ultimátum. Ak sa s nimi presťahuje na Manhattan, budú jej platiť vysokú školu, no musela by s nimi podpísať pracovnú zmluvu na niekoľko rokov.
„Chcela som byť slobodnejšia, a tak som ponuku odmietla,“ opisuje Jana moment, keď premýšľala nad tým, či sa odsťahuje do Ameriky natrvalo a priblíži sa k svojmu snu o živote v zahraničí.
Priznáva, že si nevedela predstaviť, že by na Slovensku zostala, kým nestretla Mateja. Zatiaľ čo ona hľadala slobodu v Londýne a snívala o Manhattane či Holandsku, jej budúci manžel mal korene pevne zapustené v bratislavskom Starom meste.
Podnikajú dvadsať rokov
Matej žil kúsok od bratislavskej hlavnej stanice. Vedel, že chce podnikať a keď sa mu pred dvadsiatimi rokmi podarilo otvoriť hostel na ulici, kde vyrastal, začal si plniť sen. Za tie roky zažili kadečo. Na tri týždne ubytoval budhistických mníchov a hostili dokonca aj jedného zo scenáristov Simpsonovcov, milionára, ktorému skromný hostelový život vôbec neprekážal.
Spoločne s Janou neskôr otvorili jednu z prvých reštaurácií v Bratislave, ktorá rozvážala jedlo na bicykloch, a keď ich zákazníci upozornili na neekologické polystyrénové obaly, začali prácne zháňať eko-alternatívy, ktoré vtedy na trhu takmer neexistovali.
Possonium Cafe
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
„Bolo to náročné. Spájali sme reštauráciu a nočný klub, menu sme menili každý týždeň, v podstate to bola non-stop prevádzka. V najväčšej sezóne sme zamestnávali 50 ľudí,“ opisuje Matej a Jana tempo, ktoré ich po piatich rokoch doviedlo k tomu, že úspešný podnik dva roky pred začiatkom pandémie koronavírusu predali.
S podnikaním však prestať nechceli. Keď prišla ponuka prenajať si starú, zničenú ruinu neďaleko Úradu vlády, povedali si, že jej dajú šancu. Mali plán otvoriť si bistro, kde budú viacerí poskytovatelia street foodu a foodtrucky. Na Slovensku s tým prišli ako jedni z prvých.
„Videli sme to v Tel Avive a potom aj v Budapešti – namiesto klasických reštaurácii mali foodcourtové dvory,“ opisujú, prečo sa rozhodli prenajať priestor na dvore piatim rôznym prevádzkam.
Zamestnanci z Brazílie
Keď s týmto konceptom začínali, pre zákazníkov bol neznámy. „A to mi nemôžete doniesť? Prečo ste neochotní,“ spomínajú, čo im hovorili prvý rok po otvorení. V bistre si totiž návštevníci museli sami objednať, počkať v rade pri foodtrucku a čašníci, ktorí nosili nápoje, veľakrát nehovorili po slovensky, pretože boli z rôznych kútov sveta.
Zamestnávali napríklad trojicu študentov a freelancerov z Brazílie, ktorí na Slovensko prileteli z upršaného Írska za lepším podnebím. „Poslali desiatky životopisov a nikto ich nechcel,“ opisuje Jana. Hoci im dali šancu, vybaviť pre nich pracovné povolenia bola nočná mora a tvrdá zrážka s realitou slovenskej byrokracie.
Na cudzineckej polícii museli Jana a Matej robiť tlmočníkov, pretože tam nikto nehovoril po anglicky. Neustále museli dokladať nové a nové papiere, potvrdenia a dokumenty, ktoré najprv neboli potrebné, no napokon ich úrady žiadali. Celý proces získania pracovného povolenia a pobytu na Slovensku pre občanov z tretích krajín trvá asi dva až štyri mesiace.
„Zamýšľam sa nad tým, aký signál to vlastne vysiela k cudzincom, ktorí sa chcú legálne zaradiť na pracovný trh,“ dodáva Jana. So zamestnávaním cudzincov neprestali a ak majú voľne miesto, pozerajú sa na schopnosti a nie na krajinu, odkiaľ ich nový zamestnanec pochádza.
Possonium Cafe
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Štamgasti ich zachránili
Hoci majú manželia okolo seba vernú komunitu stálych zákazníkov, ekonomická realita posledných rokov zasiahla aj ich. Pandémiu covidu prečkali vďaka okienkovému predaju relatívne dobre. Hovoria, že v gastrosektore priznávali poctivo všetky tržby a nepohybovali sa v šedej ekonomike. Štátne dotácie vypočítané z reálnych čísel ich podržali.
Po covide prišla vojna na Ukrajine a s ňou energetická kríza, ktorá drasticky zmenila správanie spotrebiteľov. Podnikatelia sa tak musia vyrovnať s klesajúcimi tržbami a stúpajúcimi nákladmi.
„Od septembra, kedy vyskočili ceny plynu, nám návštevnosť a tržby klesli o nejakých 20 až 25 percent. Hoci sme museli ceny kvôli inflácii zvyšovať, tržby sú v číslach na rovnakej úrovni ako v dobrých rokoch, no reálne náklady sú dramaticky vyššie. Do toho prichádza transakčná daň, je to celkovo masaker,“ hovoria a dodávajú, že všetky vládne opatrenia sa vždy premietnu do cien. V konečnom dôsledku ich tak zaplatí zákazník.
Prečítajte si tiež:
Podľa Asociácie hotelov a reštaurácií SR (AHRS) tvoria malé a stredné podniky viac ako 99 percent celého trhu a po zavedení transakčnej dane a zmien v DPH čelia drastickému tlaku na marže. Hoci sa DPH na jedlo konzumované na mieste znížila, AHRS varovala, že reštaurácie nedokážu pre zákazníkov zlacňovať.
Dôvodom je práve prudký, viac ako pätinový nárast vstupných nákladov, na ktorý najviac doplácajú menšie prevádzky bez diverzifikovaných príjmov. Aj Jana a Matej priznávajú, že ak by boli odkázaní iba na príjmy z bistra, neprežili by. Nad vodou ich drží práve diverzifikácia podnikania. Priamo nad bistrom totiž prevádzkujú štyri apartmány na krátkodobý prenájom.
Vegáni a LGBTI
Z pôvodných päť bistier majú dnes dva stabilné a úspešné piliere – mäsovú burgráreň a vegánske bistro. Minulý rok, počas návštevy Bratislavy, sa k nim prišla najesť aj svetoznáma environmentálna aktivistka Greta Thunberg. „Stála som v rade priamo za ňou. Také drobné dievča, bola mi známa, ale najprv som ju nevedela zaradiť,“ usmieva sa Janka.
Keď však padne otázka na to, že sú v slovenskom kontexte vnímaní ako mimoriadne pokrokový podnik, manželia len krútia hlavami. „Pre nás je to úplne normálne. Ľudské práva a tolerancia nie sú pokrokovosť, mala by to byť samozrejmosť,“ hovorí Matej.
Keď s podnikaním začínali, do mnohých nočných klubov chodievali neonacisti, no podnik Jany a Mateja oblúkom obchádzali. „Náckovia vedeli, že nie sú u nás vítaní. Pri dverách nám stávala bratislavská antifa,“ opisuje Matej, keď sa ho pýtame, kto im pred rokmi spôsoboval najväčšie problémy.
Possonium Cafe
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Dnes ako jedno z mála miest na Slovensku organizujú svadby pre LGBTI komunitu. „Keď som prišla z cudziny, desilo ma, že v Bratislave sa za roky, kým bola preč, nič nezmenilo, a tak som sa rozhodla, že túto komunitu podporím aspoň takto,“ opisuje Janka. Príležitosť prišla priamo od zamestnancov. Čašníčka sa chcela vydávať a spýtala sa, či by to mohli spraviť u nich.
„Mali sobáš, len nebol právoplatný. Bola to taká klasická svadba, prišla rodina, kamaráti, boli slzy, aj smiech,“ hovorí s úsmevom Jana. Začali tak dávať možnosť tým párom, ktoré sa chcú vziať a na iných miestach ich odmietli. Znamená to pre ne veľa, hoci oficiálny papier v rukách nemajú.
„Na Slovensku je obrovská malomeštiackosť a cítia asi hanbu, strach z toho, čo si pomyslia iní a preto im svadbu odmietnu spraviť,“ zamýšľa sa Jana keď sa jej pýtame, prečo je v iných slovenských podnikoch taký problém nájsť miesto na LGBTI svadbu.
Proruské názory dostali stopku
Jasné hodnotové vymedzenie prinieslo podniku v minulosti aj ostrý konflikt. Nenápadné bistro si získavalo popularitu na sociálnych sieťach, keď bývalý poslanec Peter Marček, v tom čase z hnutia Republika, napísal emotívny status o tom, že ho odmietli obslúžiť. Bolo to v roku 2022, len pár dní po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Majitelia sa rozhodli, že proruské názory a agresívnu rétoriku vo svojom priestore tolerovať nebudú. Marček ako poslanec Národnej rady viackrát navštívil anektovaný Krym, vyhlasoval, že historicky vždy patril Rusku a k Ruskej federácii sa pripojil dobrovoľne na základe referenda. V roku 2018 sa stretol aj s predsedom okupačnej vlády Sergejom Aksjonovom.
„Už predtým som mu povedal, že ho v našom podniku budem trpieť, ale nechcem, aby mi sem nosil žiadnych uhríkovcov a mazurekovcov. Personálu sme povedali, že kto nechce, obsluhovať ho nemusí,“ približuje Matej. Napokon ho obsluhoval len jeden čašník, ktorý bol z Tuniska a poslanca vôbec nepoznal.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine Marčeka požiadali, aby k nim nechodil, lebo nechceli v podniku ľudí, ktorí svojimi názormi podnecujú k nenávisti a podporujú zločinecké režimy. „Máme otvorenú myseľ, ale v určitých momentoch sa jednoducho musíte ohradiť a zastať sa svojich hodnôt,“ hovorí Matej.
„On z toho spravil obrovskú kauzu na sociálnych sieťach. Odfotil a zverejnil moje telefónne číslo, písal, že sme ho odmietli obslúžiť a že je to protiústavné. Prvé momenty sme mali obavy, čo to urobí s naším biznisom a či nepríde nejaká vlna agresie. Stal sa však presný opak,“ dodáva Matej.
Prekvapila ich veľká podpora od ľudí. Podľa vlastných slov zistili, že tá veľká skupina agresorov sedí len doma za počítačom. „Krásne bolo, že celý mesiac nám ľudia nechávali na bare fľaše vína alebo poďakovania za naše rozhodnutie,“ hovoria.
Possonium Cafe
Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk
Napriek tomu, že nie všetko je dokonalé a zo strany štátu prichádza stále viac byrokratických zmien ako podpory, hovoria, že sa im na Slovensku žije dobre. „Ja som tu doma, som bratislavský lokálpatriot a mám to tu rád. Život sme si prispôsobili tak, aby sme aj tu mali ten voľný, zahraničný pocit,“ hovorí Matej
Romantika gastra sa však rýchlo mieša s realitou. Jana už stojí za barom a Matej s telefónom pri uchu urgentne vybavuje príchod opravára. Aj o tom je ich svet. „Máme tu svoju vlastnú bublinu plnú úžasných ľudí a vďaka tomu sa tu cítime dobre,“ usmieva sa Jana, keď vychádzame z bratislavského bistra.
Prečítajte si tiež: