Protinádorové vakcíny menia pohľad na liečbu: Melanóm, pankreas aj črevá v hľadáčiku vedcov

obchodnyregister 2026.09.26.

Vakcína proti melanómu si získala pozornosť pacientov na celom svete, ale onkológ Kamil Karpowicz vysvetľuje: „Nie je to všeliek. Je to podporná liečba, ktorá sa v súčasnosti používa predovšetkým po operácii na prevenciu recidívy.“  

Lekár vysvetľuje, že nejde o vakcíny v bežnom slova zmysle. „Učia organizmus bojovať s vlastnými vzbúrenými bunkami.“ Vedci testujú vakcíny aj pri rakovine pankreasu, hrubého čreva a tým zoznam nekončí. Našli sme konečne spôsob, ako poraziť rakovinu?

„Nastala éra protinádorových vakcín.“ Medzi cieľmi sú melanóm a rakovina pankreasu

O vakcínach, ktoré „liečia“ rakovinu, sa vo svete hovorí čoraz viac. Významná onkologička, profesorka Elizabeth M. Jaffeeová, hovorí priamo: „Je to prelom, ale v konkrétnom zmysle, nie ako jedno univerzálne liečivo na rakovinu.“ Na jej slová upozorňuje v rozhovore pre poľský Medonet onkológ Kamil Karpowicz.

Najväčšie emócie dnes vyvoláva mRNA vakcína proti melanómu. „Je to prvá personalizovaná protinádorová vakcína, ktorá prešla III. fázou klinických skúšok, preto toľké nadšenie,“ hovorí Karpowicz a pripomína, že pozitívna III. fáza otvára cestu k registrácii lieku (jednoducho povedané, v tejto fáze sa potvrdzuje účinnosť na veľkej skupine pacientov). „Predchádzajúce päťročné údaje z II. fázy ukázali zníženie rizika recidívy alebo úmrtia približne o 49 % a vzdialených metastáz približne o 59 %,“ dodáva špecialista.

Okrem melanómu sa vakcíny testujú aj pri rakovine pankreasu, nemalobunkovom karcinóme pľúc, rakovine obličiek, rakovine hrubého čreva, rakovine močového mechúra, rakovine hlavy a krku, glióme a tiež na prevenciu u ľudí s genetickou predispozíciou, napr. Lynchovým syndrómom.

Vakcíny proti rakovine podnecujú predstavivosť, no Kamil Karpowicz varuje, aby sme zachovali chladnú hlavu: „Nie je to riešenie na všetky nádory ani vakcína v bežnom zmysle (nechráni ako vakcína proti osýpkam). Je to podporná liečba, zatiaľ používaná najmä po operácii, aby sa zabránilo návratu ochorenia.”

Ako fungujú vakcíny proti rakovine?

mRNA vakcíny „proti rakovine“ sú ako návod pre imunitný systém, ktorý mu ukazuje „ako rozpoznať nepriateľa“.

Odborníci zdôrazňujú, že „vakcíny na rakovinu“ majú byť šité na mieru. Onkológ vysvetľuje, čo to v praxi znamená: „Odoberie sa vzorka nádoru konkrétneho pacienta, sekvenujú sa jeho mutácie a vyberú sa tie neoantigény, ktoré sú jedinečné pre jeho nádor.“ Na tomto základe sa vyrába individuálna vakcína, iná pre každého človeka, prispôsobená „odtlačku prsta“ jeho nádoru. Lekár priznáva, že takáto presnosť je veľkou výhodou, ale aj výzvou – takáto výroba je zložitá, nákladná a časovo náročná.

Nie všetky vyvíjané „vakcíny na rakovinu“ sú však úplne personalizované. „Vakcína proti Lynchovmu syndrómu je bežne dostupná a zameriava sa na bežné neoantigény charakteristické pre rakovinu s takzvanou mikrosatelitovou nestabilitou,“ poznamenáva. Zjednodušene povedané, vakcína je zameraná proti spoločným znakom tejto skupiny nádorov, „takže môže byť pripravená pre mnohých ľudí naraz“.

Ako priznáva Kamil Karpowicz, účinky takéhoto prístupu k nádorom sú sľubné, ale majú rôzny stupeň vyspelosti. „Melanóm je najnádejnejší, pretože, ako som spomenul, pozitívna III. fáza otvára cestu k registrácii. Pri Lynchovom syndróme vakcína vyvolala imunitnú odpoveď u 100 % hodnotených osôb, ktorá pretrvávala po roku u 85 %. Je to však skoré štádium, hodnotila sa najmä bezpečnosť a odpoveď imunitného systému, nie skutočná prevencia rakoviny.“

Sú „vakcíny proti rakovine“ bezpečné?

Pokiaľ ide o bezpečnosť, doterajšie údaje sú upokojujúce. V štúdii Lynchovho syndrómu neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce udalosti. Samotné mRNA vakcíny zvyčajne spôsobujú mierne, prechodné príznaky – reakcie v mieste vpichu, únavu, zimnicu a príznaky podobné chrípke.

„Aby sme boli spravodliví, treba dodať dve veci – závažnejšie vedľajšie účinky pri melanóme (vrátane zápalu čriev, endokrinných porúch) sú spôsobené najmä sprievodnou imunoterapiou (pembrolizumab), nie samotnou vakcínou, a že ide stále o experimentálnu liečbu a stále len spoznávame jej dlhodobý bezpečnostný profil,“ dodáva onkológ.

Pre koho sú „vakcíny na rakovinu”?

Ponúka sa preto otázka, ktorým pacientom prinesú vakcíny najväčší úžitok. „Dnes sú to dve skupiny,“ uvádza náš onkológ.

„Po prvé pacienti po operácii s vysokým rizikom recidívy, u ktorých má vakcína odstrániť zvyškové bunky a zabrániť návratu ochorenia (tu je najďalej melanóm). Po druhé osoby so silnou genetickou záťažou, ako Lynchov syndróm, kde sa testuje preventívny prístup, teda očkovanie ešte pred vznikom rakoviny,“ vysvetľuje.

Ďalšou dôležitou otázkou je, kedy budú môcť ľudia tieto prípravky využívať? „Je to otázka rokov, nie mesiacov a závisí to od typu nádoru,“ priznáva Kamil Karpowicz a dodáva: „Pri melanóme môže registrácia nastať najskôr, pravdepodobne v priebehu najbližšieho roka-dvoch. Pri rakovine pankreasu, pľúc či obličiek sú potrebné ešte výsledky pokročilých štúdií, takže hovoríme skôr o niekoľkých rokoch. K tomu sa pridáva logistická výzva – rozvinúť schopnosť rýchlej, individuálnej výroby vo veľkom meradle.

Vakcína proti rakovine už existuje

V horúcej diskusii o vývoji „vakcín na rakovinu“ mnohí zabúdajú, že vakcínu chrániacu pred rakovinou už máme. Je to vakcína proti HPV, ktorá zabraňuje okrem iného rakovine krčka maternice.

Príčiny sú predovšetkým roky dezinformácií, ktoré sa nahromadili počas mnohých rokov čakania na program, všeobecne nízka kultúra očkovania, nedôvera, mýty o údajnej škodlivosti a pre niektorých rodičov aj nepríjemné prepojenie vakcíny s témou sexuality. Vo všeobecnosti je to najčastejšie výsledok strachu a nedostatku spoľahlivých informácií.

Švédsko, kde pôsobím, ukazuje, že sa to dá aj inak. Tu sa očkovanie proti HPV vykonáva od roku 2012 v školách (dnes aj u chlapcov) a zaočkovanosť dosahuje asi 80 % a viac. Tajomstvo nie je v lepších rodičoch, ale v organizácii, pretože keď sa očkovanie vykonáva v škole ako prirodzená, štandardná súčasť starostlivosti, mizne tak bariéra typu „musím sa objednať a odviesť dieťa“.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.