
Mysleli sme si, že Robert Fico má s Tiborom Gašparom väčšie plány. Kedysi Smer nebol odkázaný na to, aby do župných volieb posielal svoju prvú ligu. Mal na to dosť nižších kádrov.
Tibor Gašpar je v poslednom čase mimoriadne vyťažený. Pred týždňom podpísal na Úrade vlády spolu s premiérom a jeho poradcami trestné oznámenie na sudkyňu Pamelu Záleskú, v pondelok viedol ako podpredseda Národnej rady schôdzu a o necelé dva týždne sa v Banskej Bystrici postaví ako obžalovaný pred Špecializovaný trestný súd v kauze Očistec.
Denník Sme okrem toho prišiel s informáciou, že Smer chce Gašpara postaviť ako kandidáta na predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja. Poslanec pre Sme povedal, že sa rozhodne sám. „Zatiaľ to nie je uzavretá vec, ale nevylučujem to,“ vyhlásil, hoci nitrianskym županom je člen predsedníctva koaličného Hlasu Branislav Becík.
Ak by sa nakoniec rozhodol prijať to, ukázalo by to, aké veľmi dôležité sú pre Smer župné voľby, keď do nich postaví niekoho ako je Tibor Gašpar, no zároveň to, ako málo záleží Smeru na Tiborovi Gašparovi, keď niekoho ako on postaví do župných volieb v Nitre.
Tretí debakel Smer nemôže pripustiť
Najsilnejšia vládna strana si nemôže dovoliť voľby predsedov samosprávnych krajov podceniť. Pred štyrmi rokmi získala len jedného – Jaroslava Bašku v Trenčíne, ktorý je na svojom poste už od roku 2013. Naopak, Nitru stratila, keď nezávislého Milana Belicu, ktorý kandidoval s podporou Smeru, po 21 rokoch prekvapujúco porazil Becík.
Smer si v roku 2022 nedokázal vydobyť naspäť ani jednu zo štyroch žúp, o ktoré prišiel päť rokov predtým. Naopak, Hlas hneď vo svojich prvých voľbách jednu získal a ukázal, že s ním treba počítať. Iste, aj posledné krajské voľby ukázali, že ich výsledok vôbec nemusí byť predzvesťou toho, ako dopadnú strany na celoštátnej úrovni, no Smer potrebuje pred rokom 2027 ukázať silu, nie tretíkrát po sebe utrpieť debakel.
V tom by mu mohol Tibor Gašpar pomôcť. Bol by najvýraznejším menom, aké Smer do regionálnych volieb postavil, azda od kandidatúry Moniky Beňovej, ktorá v roku 2013 v Bratislave jasne prehrala s Pavlom Frešom z SDKÚ. No priznáme sa, že Gašpara sme videli ďalej a vyššie ako v regióne, z ktorého vzišiel.
Ešte nedávno sa po parlamente klebetilo, že by mohol nahradiť ministra spravodlivosti Borisa Suska. Už len to, že o ňom uvažuje v súvislosti so župnými voľbami, by znamenalo, že žiadna „rekonštrukcia“ vlády s jeho účasťou sa do konca volebného obdobia už neudeje. Formálne strane nič nebráni odložiť si ho na rok do Nitry a po voľbách ho povolať na niektoré ministerstvo. V Smere sa však zo župy do vlády veľmi nechodí.
Prvá liga nepatrí do Nitry
Jaroslav Baška bol najprv ministrom obrany, až potom regionálnym politikom a Vladimír Maňka či Peter Chudík boli predsedami svojich krajov osem, respektíve šestnásť rokov, no na celoštátnej úrovni sa k výkonu moci nikdy ani len nepriblížili. Výnimkou je iba bývalý žilinský župan Juraj Blanár, ale jeho súčasný angažmán na ministerstve zahraničia nie je výsledkom jeho schopností, ale dôsledkom personálnej núdze.
Mysleli sme si, že Robert Fico má s Tiborom Gašparom väčšie plány. „Patrí do najužšieho okruhu Ficových spolupracovníkov, s ktorými premiér komunikuje priamo,“ píše o ňom denník Sme. Kedysi Smer nebol odkázaný na to, aby do župných volieb posielal svoju prvú ligu. Na takéto pozície mal dostatok nižších kádrov.
Týmto zároveň zrejme môžeme nadobro uzavrieť špekulácie o tom, že Gašpar by sa mal stať predsedom alebo volebným lídrom Smeru. Sám to viackrát verejne vylúčil, napríklad kvôli svojmu veku, no po tomto to už neprichádza ani do úvahy. Smer si žiada celého človeka. Jeho líder sa musí straníckym povinnostiam venovať naplno.
Nemôže pendlovať medzi Bratislavou a Nitrou, medzi vyššou a nižšou politikou. To, že Milan Majerský nie je len prešovským županom, ale aj predsedom strany, spôsobuje napätie aj v KDH. V Smere by to pociťovali ešte niekoľkonásobne viac. No možno ešte dôležitejšia je „imidžová“ stránka.
Smer v ňom nevidí lídra
Lídrom najsilnejšej vládnej strany, ktorá má ambíciu vyhrať nasledujúce parlamentné voľby, nemôže byť regionálny politik z Nitry. Z toho by nič dobré pre Smer nevzišlo. Keď sa lídrom SDKÚ po dvojnásobnom predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi v roku 2012 stal predseda bratislavského kraja Pavol Frešo, niektorým straníkom sa to nepozdávalo.
Obávali sa, že to SDKÚ oslabí. „Dnes už nemá silu a ambíciu meniť krajinu,“ povedal koncom roka 2013 Miroslav Beblavý. „Dostala sa však do pozície regionálnej strany, ktorá bojuje o významné samosprávy, prípadne o účasť v parlamente, no nemá ambíciu alebo aspoň nie je ochotná robiť niečo pre to, aby bola lídrom opozície,“ tvrdil, keď z SDKÚ odišiel.
Najsilnejšia strana v histórii Slovenska musí mať vždy tie najvyššie ciele. Nemôže ju viesť človek, ktorého ambície sa končia v krajskom meste. Hoci sa Gašpar pravidelne objavuje na najdôležitejších tlačovkách Smeru, ak mu strana ponúka županskú stoličku, znamená to, že ho nepovažuje za potenciálneho lídra.
Podľa prieskumu agentúry NMS pre denník Sme ho na čele Smeru po prípadnom Ficovom odchode z politiky vidí 13,5 percenta voličov strany. To nie je veľa, no aj tak viac ako pri Jurajovi Blanárovi, Erikovi Kaliňákovi, Richardovi Takáčovi či Jurajovi Gedrovi. Kaliňáka, Takáča a Gedru chce na čele strany len zanedbateľný zlomok voličov.
Najlepšia zo zlých možností
To, že sa o Gašparovi vôbec v tejto súvislosti hovorí, je skôr prejavom toho, ako málo možností Fico má. Gašparovi istý politický talent nechýba a je jedným z mála ľudí v Smere, ktorí by dokázali stranu prebrať, no určite by nebol plnohodnotnou náhradou, len najlepšou zo zlých alternatív.
Jednoznačným lídrom prieskumu bol minister obrany Robert Kaliňák. Za nástupcu Roberta Fica si ho želá až 40 percent priaznivcov Smeru. Od roku 2014, keď sa Fico chystal do prezidentského paláca, sa tak v strane nezmenilo nič. Kaliňák je stále jediným človekom, ktorý ju môže reálne prebrať po jej zakladateľovi. No minister obrany to nechce.
Takéto ambície nemá a je spokojný s pôsobením vo svojom rezorte. Navyše to vyzerá, že ani vzájomná dôvera medzi Ficom a Kaliňákom už nie je taká, ako kedysi. „Raz má Roberta Fica nahradiť niekto, kto je generačne mladší a koho treba teraz začať na to pripravovať, ukazovať ho verejnosti a pomáhať mu nejako sa profilovať,“ povedal Gašpar.
Do roku 2027 sa to určite nestihne. Erik Kaliňák ani Juraj Gedra na to pripravení nie sú ani omylom a Smer s nimi takto ani nepracuje. Žiadna generačná výmena sa v najbližších rokoch konať nebude. Úvahy o tom, že by mohol Gašpara použiť ako tromf na jeseň 2026, znamenajú len jedno: do parlamentných volieb povedie Smer zasa len Robert Fico. Aj keby už nechcel, nemá inú možnosť.