Slovenskí vydavatelia po letnej pauze prichádzajú s knižnými novinkami rozličných žánrov. V najnovšej kolekcii knižných tipov spoznáte historické sci-fi, nový krimiprípad dánskej autorky aj rozprávanie o šerpoch a triumfe miestnych horolezcov v ázijských veľhorách.
Skok v čase
Napínavý historický sci-fi triler Časozber (Tatran 2026) je o výprave do dávnych epoch Zeme. Vedecký výskum sa mení na nebezpečný boj o život.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
4 fotky v galérii
Filip Langstein: Časozber
Zdroj: Tatran
Arjun velí špičkovému tímu vedcov na výskumnej lodi Beagle. Ich misia je jasná: vrátiť sa do minulosti a preskúmať najzásadnejšie udalosti v dejinách našej planéty, živočíšnej ríše aj ľudstva. Každý z vedcov skúma inú epochu a postupne odhaľujú skutočnosti, ktoré nám boli kvôli hlbokému času doteraz skryté.
Jedna nepozorná chyba však zmení osud celej posádky. V jednotlivých obdobiach musia zostať dlhšie než bolo plánované. Vzdialené epochy Zeme totiž návštevníkov nevítajú s otvorenou náručou. Z vedeckej expedície sa postupne stáva boj o prežitie.
Keď sa už zdá, že sa s novou realitou zmierili, misia naberie ešte záhadnejší smer. V čase, keď Zemi vládnu obrie jaštery, zachytí loď signál, ktorý by nemal existovať. Praveká jaskyňa ukrýva tajomstvo, ktoré malo zostať navždy pochované.
Každý ďalší skok v čase, bližšie k ich vlastnej budúcnosti prinesie nové pochybnosti, nebezpečné rozhodnutia a otázku, akú cenu má pravda o minulosti. Za jej odhalenie totiž možno budú musieť zaplatiť tým najcennejším – vlastnými životmi.
Pre autora Filipa Langsteina je Časozber debutom. Spojil v ňom nadšenie a lásku k dokumentárnym filmom, faktografii, histórii a vede.
Druhý prípad Sorena Marhaugeho
Keď nájdu profesora Kristiana Storma obeseného v jeho kancelárii, polícia chce prípad uzavrieť ako samovraždu.
Jeho doktorandka Marie Skov však oficiálnej verzii odmieta uveriť. Uznávaný profesor sa práve vrátil z Afriky, kde skúmal účinnosť vakcín, a krátko pred smrťou naznačoval, že narazil na znepokojivé skutočnosti.
Komisár Soren Marhauge odhaľuje nezrovnalosti vo výskumných údajoch, falšovanie výsledkov, podozrivé úmrtia aj stopy vedúce k mocenským záujmom na najvyššej úrovni. Pri vyšetrovaní sa neraz pohybuje na hrane svojich právomocí.
Let lastovičky (preložil Igor Slobodník, Mamaš 2026), voľné pokračovanie detektívky Krvavé pierko, je inteligentnou vedeckou krimi a zároveň románom o medziľudských vzťahoch, ktorá získala dánsku cenu Readers’ Book Award.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
4 fotky v galérii
Sissel-Jo Gazan: Let lastovičky
Zdroj: Mamaš
Sissel-Jo Gazan si svojím debutom Krvavé pierko získala viac než 250 000 čitateľov v Dánsku a jej kniha vyšla v 17 krajinách sveta. Ocenili ju ako „dánsku detektívku desaťročia“ a kritici The Wall Street Journal či NPR ju zaradili medzi najlepšie mysteriózne trilery roka.
Na úspech nadviazala dvoma samostatnými príbehmi komisára Sorena Marhaugeho – Let lastovičky a Oko sovy, ktorých slovenský preklad sa pripravuje. Získala viacero literárnych ocenení a jej krimi prirovnávajú k takým majstrovským dielam žánru, ako je Cit slečny Smilly pre sneh Petera Hoega.
Sissel-Jo Gazan sa narodila v Aarhuse, vyštudovala biológiu a dnes žije s rodinou v Berlíne.
Príbeh ľudí, ktorí niesli himalájsky svet na vlastných pleciach
Hovorili im všelijako. Napríklad nosiči. Miestni horolezci, ktorí sprevádzali prvé západné expedície v najvyšších horách sveta. Mnohí pri tom obetovali svoje životy. Omrznuté ruky. Nohy. Poškodený zrak. Dejiny himalájskeho horolezectva dlho oslavovali tých, ktorí stáli na vrchole.
Kniha Výstup z tieňa (preložila Ivena Krekáňová, Absynt 2026) rozpráva príbehy ľudí, bez ktorých by sa tam nikdy nedostali.
(Článok pokračuje pod obrázkom)
4 fotky v galérii
Bernadette McDonald: Výstup z tieňa
Zdroj: Absynt
V knižnom rozprávaní sa čitateľ dozvie prečo stáli miestni horolezci celé desaťročia v úzadí. Ako sa postupne menil pohľad západných horolezcov na svojich nepálskych či pakistanských partnerov. Ktoré príbehy miestnych lezcov zostali dlho nepovšimnuté a ktoré mená sa dnes dostávajú do popredia.
Čo stálo za tým, že dnes patria mnohí miestni horolezci medzi najväčšie osobnosti svetového alpinizmu. Ako himalájske expedície zmenili životy miestnych komunít – a ako tieto komunity zmenili samotné dejiny horolezectva. Ako vyzerá história najvyšších hôr sveta, keď ju rozprávajú ľudia, ktorí v Himalájach vyrastali a dnes píšu jej ďalšie kapitoly. Výstup z tieňa nie je len knihou o horách. Je predovšetkým príbehom ľudí, ktorí celé desaťročia niesli himalájsky svet na vlastných pleciach.
Bernadette McDonald, kanadská spisovateľka a publicistka, patrí k najvýznamnejším autorkám súčasnej horskej a horolezeckej literatúry. Je autorkou viac ako desiatky oceňovaných kníh venovaných histórii horolezectva a osobnostiam svetového alpinizmu.
Mimoriadnu pozornosť si získali jej knihy o horolezcoch z bývalého východného bloku, najmä o poľskej „zlatej generácii“ himalájskych lezcov. Kniha Freedom Climbers vyšla v českom preklade pod názvom Lezci svobody (Jota 2018) a venovala sa fenoménu poľského himalájizmu 70. a 80. rokov. V češtine vyšla aj jej oceňovaná biografia legendárneho poľského alpinistu Wojtka Kurtyku (Kurtyka: Polská hvězda světového horolezectví, Jota 2019).