Putin blokuje celú Európu a bol u neho aj Fico. Nemôžeme mu to dovoliť, hovorí šéf bosnianskej diplomacie

Bosna a Hercegovina tvrdí, že jej cestu do Európskej únie blokuje Rusko cez Milorada Dodika. Minister zahraničných vecí v rozhovore varuje aj pred rastúcim vplyvom Číny  

Len pred niekoľkými týždňami, 11. júla, si svet pripomenul 31. výročie genocídy v Srebrenici, pri ktorej jednotky bosnianskych Srbov zavraždili viac ako osemtisíc bosniackych mužov a chlapcov.

Hoci od najväčšieho vojnového zločinu v Európe od druhej svetovej vojny uplynuli viac ako tri desaťročia, Bosna a Hercegovina podľa svojho ministra zahraničných vecí stále bojuje o svoju budúcnosť. Tentoraz nie so zbraňami, ale s ruským vplyvom a zablokovanou cestou do Európskej únie.

„Ak Európska únia neprijme Bosnu a Hercegovinu, urobí to niekto iný. A to je nebezpečné pre celú Európu,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality.sk minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Elmedin KONAKOVIČ.

Tvrdí, že Brusel stále úplne nerozumie situácii v jeho krajine a podceňuje geopolitický boj o západný Balkán. Podľa neho dnes Moskva prostredníctvom lídra Republiky srbskej Milorada Dodika blokuje európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo priestor získavajú aj Čína či ďalší zahraniční aktéri.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• Prečo podľa ministra Rusko cez Milorada Dodika blokuje vstup Bosny a Hercegoviny do Európskej únie,
• prečo nesúhlasí s tým, aby Ukrajina vstúpila do EÚ výrazne skôr než krajiny západného Balkánu,
• ako v Sarajeve vnímajú podporu Aleksandara Vučića pre Milorada Dodika a rastúci vplyv Číny či Iránu v regióne,
• prečo je podľa neho načase, aby Európska únia voči západnému Balkánu ukázala skutočné politické líderstvo.

Západný Balkán čaká na vstup do Európskej únie už celé desaťročia. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však pozornosť Bruselu presunula najmä na Ukrajinu. Spomalilo to podľa vás proces rozširovania na západnom Balkáne?

V skutočnosti je to už viac ako dvadsať rokov od samitu v Solúne, keď sa európski lídri rozhodli, že západný Balkán, alebo ako radšej hovoríme my, juhovýchodná Európa, sa má stať súčasťou Európskej únie. Odvtedy sa členom stalo iba Chorvátsko, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny stále čakajú.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme pritom dostávali jasný odkaz, že rozširovanie sa skončilo a že už nikto ďalší sa členom Európskej únie nestane. Pre všetkých nás to bolo mimoriadne frustrujúce.

Potom však prišla ruská agresia proti Ukrajine. Európa sa zobudila a uvedomila si, že rozširovanie už nie je len administratívnou alebo čisto meritokratickou otázkou. Je to aj otázka bezpečnosti.

Dnes je téma rozširovania opäť na stole, čo považujem za veľmi pozitívny vývoj. Všetky naše krajiny požiadali o plnoprávne členstvo a prístupový proces pokračuje. Najmä Čierna Hora napreduje veľmi rýchlo, dobre sa darí aj Albánsku a veríme, že niektoré z týchto krajín sa stanú plnoprávnymi členmi Európskej únie.

Zároveň sa objavujú návrhy, napríklad z Nemecka, že by Ukrajina mala vstúpiť do Únie rýchlejšie, zatiaľ čo my by sme mali dostať akýsi iný status, napríklad pozorovateľov.

Nemyslím si, že je to správny prístup. Základná otázka totiž znie: Aký je rozdiel medzi Ukrajinou a nami? Je vojna vstupenkou do Európskej únie alebo sú rozhodujúce iné kritériá?

Samozrejme, plne podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny, jej suverenitu aj boj za slobodu a európske hodnoty. Stojíme pevne na jej strane. Zároveň však očakávame, že Európska únia pochopí aj našu situáciu. Ak nebude mať pod kontrolou západný Balkán, urobí to niekto iný. A to predstavuje nebezpečenstvo pre nás všetkých.

Hovoríte, že Európa sa zobudila až po ruskej agresii proti Ukrajine. Prečo sa podobný impulz na rozšírenie Európskej únie neobjavil už po vojnách v bývalej Juhoslávii?

To je výborná otázka. V tom čase som bol ešte mladý a hrával basketbal.

Dnes však máme viacero príkladov, ktoré ukazujú, aké dôležité je politické líderstvo. Bývalý rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg počas konferencie GLOBSEC hovoril o Španielsku a o vízii, vďaka ktorej sa stalo súčasťou Európskej únie. Dnes vidíme, aké správne rozhodnutie to bolo. To isté môžeme povedať o Rumunsku, Bulharsku či ďalších krajinách.

Samozrejme, súhlasíme s tým, že vstup do Únie musí byť založený na zásluhách. Zároveň však potrebujeme aj politické líderstvo a podporu, najmä v prípade Bosny a Hercegoviny, čo vysvetlím neskôr.

Neviem, prečo sa po rozpade Juhoslávie nevyužila príležitosť integrovať tieto krajiny do Európskej únie. Podľa mňa to bol ideálny moment. Dnes rokuje o členstve šesť krajín, každá samostatne, a všetky chcú byť súčasťou Európskej únie.

Spomenuli ste Bosnu a Hercegovinu. Prečo práve vaša krajina potrebuje zo strany Európskej únie väčšiu podporu?

Myslím si, že Európania mojej krajine úplne nerozumejú.

Ako ste spomenuli, zažili sme hroznú vojnu. Čelili sme agresii štyroch najsilnejších armád vtedajšej Európy. V roku 1995 došlo ku genocíde, a to priamo v zóne, ktorú Organizácia Spojených národov vyhlásila za bezpečnú. Ľuďom povedali, aby sa tam ukryli, že budú v bezpečí, no práve tam bola následne spáchaná genocída.

Po vojne vznikla Daytonská mierová dohoda. Priniesla Bosne a Hercegovine mier, za čo sme boli veľmi vďační. Zároveň však stanovila, že pri každej dôležitej otázke musia existovať spoločné rozhodnutia a konsenzus Srbov, Chorvátov a Bosniakov.

Dnes však srbskú stranu reprezentuje Milorad Dodik a jeho strana, ktorá je úplne pod kontrolou Moskvy. Pán Dodik sa za posledných osemnásť mesiacov osemkrát oficiálne stretol s Vladimirom Putinom. Naposledy sa zúčastnil na vojenskej prehliadke 9. mája v Moskve.

Bol tam však aj slovenský premiér Robert Fico.

Áno, bol tam aj Robert Fico. Myslím si však, že mal bilaterálne stretnutie a na samotnej vojenskej prehliadke sa nezúčastnil. Dodik tam však bol a na svoje osobné vzťahy s Putinom je hrdý.

Práve preto dnes Putin ovláda situáciu v Bosne veľmi jednoducho. Pán Dodik blokuje našu európsku cestu podľa jasných pokynov z Moskvy, pretože Rusko nechce, aby sa Bosna a Hercegovina približovala k Európskej únii.

My pritom nemáme problém s plnením podmienok. Podporili by sme všetko, čo od nás Európska únia žiada. Problémom je, že v srdci Európy máme ruského zástupcu, ktorý blokuje našu európsku budúcnosť.

Mám pocit, že Európania tento problém stále dostatočne nechápu. Opakujú nám len, že sa musíme dohodnúť.

Používam pritom jeden príklad. Predstavte si, že by dnes v ukrajinskom parlamente sedeli zástupcovia okupovaného Donbasu s právom veta. Myslíte si, že by podporovali európsku budúcnosť Ukrajiny? Presne to sa dnes deje v Bosne a Hercegovine. Je načase, aby to Európania pochopili.

Ako sa dá táto blokáda prelomiť? Hovoríte o Miloradovi Dodikovi, ktorý je dlhodobo považovaný za hlavný problém. Republika srbská má navyše podporu Srbska. Ako môže Európska únia Bosne a Hercegovine pomôcť?

Dnes je situácia úplne iná ako predtým. Posledná kríza už nie je etnickou krízou.

Najmenej polovica politickej scény v Bosne a Hercegovine jednoznačne podporuje európsku cestu krajiny. Celá opozícia, päť alebo šesť poslancov na štátnej úrovni, hlasovala za európske zákony. Dokonca ich sama navrhovala. Ide o zákony, ktoré od nás Európska únia požaduje.

Preto nejde o technický problém, ale o geopolitickú otázku. A práve to musia Európania pochopiť.

Nejde ani o to, že by celá Republika srbská bola proti Európskej únii. Viac ako polovica jej obyvateľov podporuje európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny. Vedia, že ak neotvoríme veľký európsky trh, neprídu investori, nezvýšia sa platy a mladí ľudia budú z Bosny, vrátane Srbov, naďalej odchádzať.

Práve teraz je ten správny moment. Európska únia by mohla povedať: „Začnime oficiálne prístupové rokovania. Nedovolíme Putinovi ani Moskve blokovať európsku budúcnosť Bosny a Hercegoviny.“

Samozrejme, celý proces by naďalej zostal podmienený splnením kritérií. Európska únia by mala počas rokovaní všetky nástroje na kontrolu reforiem. My ich splníme. Ak však rokovania začnú už teraz, bude to oveľa jednoduchšie.

To by bol zároveň najsilnejší odkaz Vladimirovi Putinovi, že nemôže ovládať dianie v srdci Európy.

Akú úlohu v tom zohráva Srbsko? Prebiehajú rokovania aj so Srbskom o Miloradovi Dodikovi? Prezident Aleksandar Vučić je často označovaný za spojenca Vladimira Putina.

Aleksandar Vučić dlhodobo podporuje predstaviteľov Srbov v Bosne a Hercegovine. Dnes je to Milorad Dodik, no v minulosti podporoval aj predstaviteľov opozície. Spolupracujú veľmi úzko.

Občas spoločne zvyšujú napätie, pretože im to pomáha dosahovať ich politické ciele. Nie je jednoduché s tým pracovať.

Dnes si napríklad pripomíname výročie masakry na Kapiji v Tuzle, pri ktorej zahynulo viac ako šesťdesiat ľudí. Najmladšou obeťou bol dvojročný Sandro Kalin.

Bosniansky súd odsúdil Novaka Đukića za tento zločin. V Srbsku ho však nielen ukrývajú, ale ho aj oslavujú. Aj to je jeden z problémov vo vzťahoch medzi Bosnou a Srbskom.

Na druhej strane však máme so Srbskom rozsiahle obchodné vzťahy. Je jedným z najvýznamnejších ekonomických partnerov Bosny a Hercegoviny.

Zároveň musíme Európskej únii ukázať, že sme schopní spolupracovať. Európania sa obávajú, že ak všetky krajiny regiónu vstúpia do Únie a získajú právo veta, historické spory sa prenesú aj do európskej politiky.

My si však uvedomujeme, že v záujme našich krajín musíme spolupracovať. Vučić síce podporuje Milorada Dodika, mal by si však uvedomiť, že tým zároveň blokuje budúcnosť Srbov žijúcich v Bosne a Hercegovine.

Spomenuli ste, že Európa Bosnu a Hercegovinu stále úplne nechápe. V strednej aj západnej Európe zároveň pretrvávajú rôzne stereotypy o západnom Balkáne. Niektorí ľudia si napríklad myslia, že v regióne stále hrozí vojna alebo ho vnímajú cez predsudky voči moslimom. Ako sa dajú tieto predstavy zmeniť?

Vo funkcii ministra som tri roky a niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia som sa viackrát stretol s každým ministrom zahraničných vecí členských štátov Európskej únie. Niektorí sa medzitým po voľbách zmenili, ale prakticky neexistuje nikto, s kým by som o týchto témach nehovoril.

Rovnako ako dnes vám, aj im som vysvetľoval, aká Bosna a Hercegovina v skutočnosti je.

Keď sa pozriete na mapu Európy, zistíte, že Bosna a Hercegovina ani ostatné krajiny regiónu nie sú zadným dvorom Európy. Sme jej srdcom. Civilizácia tu existovala celé stáročia. Prvý vodovod v Európe vznikol práve v Sarajeve. Európanmi sme už celé stáročia.

Máte však pravdu, že mnohí ľudia nevedia, čo sa u nás naozaj deje.

Druhým problémom je, samozrejme, islamofóbia. Niektorí politici a lídri sú voči moslimom zaujatí.

Najlepším riešením je, keď Bosnu a Hercegovinu navštívia a strávia u nás niekoľko dní. Som presvedčený, že potom svoj názor zmenia. Spoznajú totiž jedných z najtolerantnejších ľudí na svete.

Po tom všetkom, čo Bosniaci, moslimovia, naše matky, sestry a rodiny počas vojny zažili, dnes stále žijú vedľa vojnových zločincov a ľudí, ktorí tieto zločiny spáchali.

Napriek tomu sa po vojne v Bosne a Hercegovine nikdy neobjavila pomsta motivovaná etnickou príslušnosťou.

Ľudia potrebujú spoznať, čo sa v Bosne naozaj deje, a spoznať jej obyvateľov. Verím, že potom budú uvažovať inak.

To však nie je jediný problém. Európska únia má dvadsaťsedem členských štátov a každý z nich má svoje priority. Napríklad pobaltské krajiny dnes o Bosne a Hercegovine vedia oveľa viac než v minulosti, pretože som im to spolu s ďalšími kolegami vysvetľoval.

Chcem však zdôrazniť jednu vec. Nie je to jednosmerná ulica. Ak sa Bosna a Hercegovina nestane členom Európskej únie, tento priestor ovládne niekto iný. A ak sa do regiónu vráti nestabilita, bude to problém pre celú Európu.

Čína sa v posledných rokoch snaží viac investovať na západnom Balkáne. Môže byť v regióne rýchlejšia než Európska únia?

Obávam sa, že áno. A myslím si, že to nie je len obava, ale fakt. Čína je v tomto veľmi šikovná a multilateralizmus využíva veľmi efektívne.

S Čínou máme vlastnú skúsenosť. Počas prijímania rezolúcie o Srebrenici viedla spolu so Srbskom a Ruskom kampaň proti nej. Boli sme prekvapení, že sa do toho zapojila aj Čína.

Zároveň však sledujem dianie nielen v našom regióne. Nie je to len Čína. O Bosnu a Hercegovinu prejavujú záujem aj ďalšie krajiny, ktoré sa snažia presadzovať svoje vlastné záujmy.

Ktoré krajiny máte na mysli?

Napríklad niektoré štáty blízke Rusku.

Rusko v Bosne a Hercegovine presadzuje svoje záujmy veľmi aktívne. Je tu aj príbeh Iránu. Počas vojny nám Irán veľmi pomohol, pretože na dovoz zbraní platilo embargo. Čelili sme útoku štvrtej najsilnejšej armády vtedajšej Európy a nemali sme možnosť kupovať zbrane. Nevedeli sme, ako brániť svoju krajinu. Irán nám vtedy zbrane dodával a my sme si tú pomoc vážili.

Po vojne sme však geopoliticky nestáli ani minútu na rovnakej strane. Nesúhlasili sme s podporou režimu Bašára al-Asada v Sýrii. Irán je dnes jedným z najbližších spojencov Ruska a práve Rusko ničí budúcnosť Bosny a Hercegoviny.

Pred niekoľkými mesiacmi Irán podporil aj Srbsko v súvislosti s bombardovaním NATO počas vojny v Bosne a Kosove. Je to veľmi zložitá situácia.

Záver je však jednoduchý. Bosna a Hercegovina je európska krajina. Bosnianski moslimovia sú Európania. Patríme do Európy svojou tradíciou, kultúrou aj históriou. Je čas, aby Európska únia umožnila Bosne a Hercegovine napredovať rýchlejšie na ceste k členstvu.

Európska únia argumentuje tým, že Ukrajina napreduje v reformách rýchlejšie ako krajiny západného Balkánu. Čo by ste na tento argument odpovedali?

Ukrajina dnes ani nekontroluje celé svoje územie. Preto si nemyslím, že ide o prístup založený výlučne na zásluhách, o ktorom Európska únia hovorí.

Samozrejme, vieme prečo. Ukrajina čelí brutálnej ruskej agresii.

Ako som už povedal, predstavte si, že by mali zástupcovia Donbasu v ukrajinskom parlamente právo veta, podobne ako ho majú predstavitelia Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine. Tí sú pritom úplne pod kontrolou Vladimira Putina a blokujú všetko, čo by krajinu priblížilo k Európskej únii.

Chápeme, že situácia Ukrajiny je mimoriadne zložitá. Myslím si však, že problém vznikne aj pri Moldavsku. Čo sa stane s Moldavskom? Leží na hranici konfliktu s Ruskom. Videli sme, čo sa dialo počas referenda aj volieb.

Nemyslím si preto, že je správne vysielať odkaz, že Ukrajina pôjde rýchlejšie preto, že je vo vojne a nekontroluje celé svoje územie, zatiaľ čo my máme čakať, pretože Európska únia trvá na meritokratickom prístupe, hoci nám Putin prostredníctvom svojich ľudí blokuje rozhodovanie v parlamente.

Práve nad tým by sa Európania mali zamyslieť. Mali by našej situácii lepšie porozumieť. Myslím si, že nastal čas, aby Európa ukázala skutočné líderstvo.