Putin dal na vojnu už toľko peňazí, čo by stačilo Slovensku, aby dobre fungovalo takmer dve desaťročia. Čo čaká Rusov v roku 2027?
obchodnyregister
2026.10.03.
Invázia na Ukrajinu pohlcuje bilióny rubľov, pričom ruská armáda potrebuje čoraz väčší balík peňazí, lebo šéf Kremľa jednoznačne ráta s pokračovaní krvavého konfliktu. V budúcoročnom rozpočte vyčlenia v Rusku na ozbrojené sily viac peňazí, ako na ne vynakladal Sovietsky zväz na vrchole studenej vojny.
V roku 2027 má štát podporiť svoje vojsko sumou zhruba 17,15 trilióna rubľov, čo je v prepočte 183 takmer miliárd eur. „Je to o tretinu viac peňazí v porovnaní s týmto rokom. Bude to nový rekord pre inváziu, ktorá Rusku priniesla viac strát ako všetky vojny dohromady od druhej svetovej vojny,” upozornil portál Moscow Times.
Porovnajme túto obrovskú sumu s celkovými výdavkami štátneho rozpočtu Slovenska na tento rok. Tie sú približne vo výške 32,9 miliardy eur. Ruské náklady na ozbrojené sily v roku 2027 teda budú päťapolnásobne vyššie, ako sú celoročné slovenské výdavky.
Uznávaný nemecký ekonóm Janis Kluge dospel k záveru, že od vpádu na Ukrajinu vo februári 2022 ruský líder Vladimir Putin súhlasil s tým, aby na vojnu išlo dokopy viac ako 53 triliónov rubľov, čo je okolo 565 miliárd eur. To, čo Rusi doteraz minuli na inváziu, by Slovensku vystačilo na kompletné fungovanie štátu na 17 rokov (keď vychádzame z tohtoročných výdavkov štátneho rozpočtu SR).
Treba pritom zdôrazniť, že v prípade ozbrojených zložiek nejde o konečný údaj. Tajné služby, polícia a národná garda dostanú dovedna bezmála 4,3 trilióna rubľov, čo je nárast o 0,4 trilióna v porovnaní s týmto rokom. Rozpočtová kapitola obrany má v roku 2027 zhltnúť až 40 percent všetkých príjmov štátu.
Kým na vojenské ťaženie sa nájde čoraz peňazí, naopak, na viaceré významné oblasti z pohľadu bežného občana ich štát vyčlení menej. „Výdavky v kategórii sociálna politika (zahŕňajúcej dávky pre veteránov a finančné príspevky) sa znižujú o 7 %, výdavky na vzdelávanie o 6 % a výdavky na zdravotníctvo tiež o 6,8 %,” poznamenala agentúra Reuters.
Znižovanie dôležitých výdavkov sa v uvedených bodoch nekončí. Ďalší príklad: „O 7,4 % sa znížia výdavky v kategórii národné hospodárstvo, ktorá zahŕňa výstavbu ciest a infraštruktúrne projekty, ako aj dotácie pre poľnohospodárstvo a ďalšie odvetvia,” konštatuje Reuters.
Ľudia žijúci v Rusku už pociťujú čoraz vyššie náklady a vojnu proti susednému štátu, ktorá trvá už piaty rok. Ako jeden príklad sa dá použiť zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá sa od 1. januára 2026 zvýšila z 20 % na 22 %. Pre úplnosť dodajme, že vyššia štandardná sadzba DPH bude od budúceho roku platiť už aj na Ukrajine (po novom 21 % namiesto doterajších 20 %). Rozhodnutie v Kyjeve rovnako ako v Moskve vyplýva z potreby získať viac finančných zdrojov pre vojsko.
V Rusku hľadajú ruble do štátnej kasy v podstate všade, kde môžu. Dotýka sa to aj metalurgických podnikov. Nachádzajú sa prevažne vo vlastníctve oligarchov, ktorí si na rozdiel od obyčajných občanov môžu trúfnuť namietať proti plánu vládu vytiahnuť z ich firiem viac peňazí.
Najprv si však osvetlime, o čo ide. Návrh rozpočet počíta so zavedením dane z mimoriadnych ziskov v rámci úpravy zdaňovania výnosov z využívania prírodných zdrojov v ťažobnom a hutníckom odvetví. „Sadzba dane sa bude pohybovať v rozmedzí od 20 % do 30 % z „rastu príjmov spôsobeného zvýšením svetových cien (vyjadrených v rubľoch) nespracovaných nerastných surovín nad východiskovú úroveň roka 2025,” ozrejmila agentúra Interfax. Vláda predpokladá, že tento odvod prinesie štátu v budúcom roku najmenej 200 miliárd rubľov (2,13 miliardy eur).
Bola by to drastická mimoriadna daň? Asi treba v princípe objektívne uznať, že nie. Prečo? Pozrime sa napríklad na zlato. Jeho cena od januára 2025 vzrástla z 2 620 amerických dolárov (USD) za trojskú uncu na súčasných 4 140 USD. Ide o vyššiu hodnotu zlata o takmer 60 percent. (Jedna trojská unca zlata váži 31,1 gramu.)
Keď sa objavila informácia, že metalurgické podniky má zasiahnuť mimoriadne zdanenie, hodnota ich akcií na burze okamžite výrazne klesla. Napríklad Nornickel, čo je firma, ktorá ťaží hlavne nikel a paládium, stratila 4,4 % svojej hodnoty.
Na jar tohto roku námestník ministra financií Alexej Sazanov povedal, že rozhodnutie o mimoriadnom zdanení nepadlo, ale možno sa k nemu vrátia na jeseň. Po tom, sa táto daň dostala do návrhu štátneho rozpočtu, priemyselníci pochopiteľne reagovali so silnou nevôľou.
Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov teraz pripomína vláde, že počas daňovej reformy v období 2024 – 2025 sľúbila, že zachová fiškálnu stabilitu až do roku 2030 a upustí od od dočasných odvodov. Denník Kommersant napísal, že toto združenie poslalo list ministrovi financií, v ktorom poukázalo na svoje výhrady k navrhovanej novinke. Nachádza sa medzi nimi aj upozornenie, že výška mimoriadnej dane sa ide vypočítať na základe cien a objemov výroby bez zohľadnenia nákladov spoločnosti či skutočných ziskov. Podľa zväzu by preto daň mohla postihnúť aj stratové podniky.
Táto asociácia prišla v liste s protinávrhom. No ten by sa istotne v praxi nepozdával ostatným podnikateľom. „Namiesto mimoriadneho zdanenie zväz navrhuje na tri roky zvýšiť daň z príjmu právnických osôb pre všetky podniky o 0,5 až 1 percentuálneho bodu. Takéto opatrenie by mohlo do rozpočtu priniesť od 0,5 bilióna rubľov až po viac než 1 bilión rubľov,” napísal server RBK.
Prvé čítanie návrhu zákona o štátnom rozpočte sa uskutoční 29. októbra. Vládnuca strana Jednotné Rusko má v Dume ústavnú väčšinu hlasov, takže schválenie text v jeho rozsiahlej aktuálnej podobe je vopred isté. Otázne zostáva, či sa v ňom niečo zmení. Vrátane toho, s čím nesúhlasí Ruský zväz priemyselníkov a podnikateľov.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
vojna na Ukrajine
ruská armáda
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.