
Moskva dlhodobo patrí medzi najbližších zahraničných partnerov vedenia Republiky srbskej. Dodik zároveň odmieta členstvo Bosny a Hercegoviny v NATO.
Bývalý prezident Republiky srbskej (RS) v rámci Bosny a Hercegoviny (BaH) Milorad Dodik a predseda vlády RS Savo Minič sa v utorok v Moskve stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bosnianskosrbská štátna televízia RTRS uviedla, že ruský prezident ich podporil pred nedeľňajšími voľbami. TASR o tom informuje podľa správ agentúr HINA a AP.
V BaH sa budú konať voľby trojčlenného kolektívneho predsedníctva, poslancov celoštátneho parlamentu a prezidentov a viceprezidentov entít, poslancov parlamentov entít (chorvátsko-moslimskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky srbskej – Parlament FBaH a Národné zhromaždenie RS) a kantonálne zastupiteľstvá vo FBaH.
Komplikovaný politický systém
BaH má jeden z najzložitejších politických systémov na svete. Bol vytvorený Daytonskou mierovou dohodou v roku 1995 s cieľom ukončiť vojnu a zabezpečiť zdieľanie moci medzi tromi konštitutívnymi národmi: Bosniakmi, Srbmi a Chorvátmi.
„Počas volieb prajeme vládnej koalícii, ktorú zastupujete, veľa úspechov,“ povedal Putin na stretnutí s Dodikom a Miničom.
Rusko podporuje RS
Rusko očakáva, že vonkajšie zasahovanie nezmení postoj väčšiny obyvateľstva ani nezabráni „vlasteneckým silám“ v získaní mandátu na pokračovanie v politike zameranej na ochranu záujmov RS a spolupráce s Ruskom.
Dodik sa poďakoval Putinovi za podporu a očakáva, že Minić zvíťazí v nedeľných voľbách o prezidentský post v RS. Ostro skritizoval úlohu medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine a vyhlásil, že Daytonská mierová dohoda „zlyhala“.
Dodik a NATO
Súd Dodikovi zakázal výkon verejnej funkcie, naďalej však vedie politickú stranu Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) a v RS dominuje predvolebnej kampani. Opäť zdôraznil, že RS bude presadzovať vojenskú neutralitu Bosny a Hercegoviny a odmietať členstvo v NATO. Vyzdvihol tiež návrat Ruska k pozícii veľmoci na svetovej scéne.
Dodik sa ako hlavný spojenec Ruska na Balkáne opakovane dostáva do konfliktov so západnými predstaviteľmi dohliadajúcimi na mier a fungovanie politického systému v krajine.