Putin sa obáva mužov, ktorým zveril svoju moc. V hre je Stalinova taktika

Vo vnútri ruského bezpečnostného aparátu sa podľa dostupných informácií pripravujú významné personálne a organizačné zmeny. Jedným z dôvodov majú byť obavy Kremľa z toho, že bezpečnostné zložky získavajú priveľký vplyv a mohli by sa vymknúť spod kontroly prezidenta Vladimira Putina. Zmeny sa zároveň odohrávajú v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine a pred nadchádzajúcimi voľbami.  

Zmeny vo vedení FSB

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) podľa webu Rádio Sloboda prechádza reorganizáciou. Z funkcie už odišiel Sergej Alpatov, ktorý viedol ekonomickú bezpečnostnú službu FSB. V súvislosti s možnými zmenami sa zároveň hovorí o odchode dlhoročného šéfa FSB Alexandra Bortnikova.

Bortnikov stojí na čele služby už približne 18 rokov. Podľa informácií Rádia Sloboda údajne už dlhší čas žiada o odchod do dôchodku a časť jeho povinností v súčasnosti preberá prvý námestník Sergej Koroljov.

Na možné napätie vo vnútri bezpečnostného aparátu upozornil v auguste aj Bloomberg. S odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu uviedol, že medzi ruskými elitami narastajú obavy zo straty kontroly nad FSB. Práve táto služba pritom patrí k dôležitým nástrojom, na ktoré sa Putin spolieha pri udržiavaní kontroly nad štátom.

FSB získava stále väčší vplyv

Postavenie FSB sa v posledných rokoch výrazne posilnilo. Služba sa stala hlavnou ruskou bezpečnostnou a spravodajskou inštitúciou a podľa nezávislých investigatívnych novinárov sústreďuje značnú časť moci v krajine.

Od januára tohto roka FSB opäť získala právomoc prevádzkovať vlastné väzobné zariadenia. Zároveň koordinuje aj vstup lodí zo zahraničných prístavov. Podľa The Moscow Times sa preto v Kremli pripravujú rozsiahle zmeny vo vedení služby, pričom jednou z možností je aj výmena Bortnikova.

Politológ Ruslan Aisin pripisuje pripravované zmeny Putinovým obavám z toho, že sa za jeho chrbtom mohli odohrávať udalosti, ktoré ohrozovali jeho autoritu alebo postavenie ľudí z jeho najbližšieho okruhu.

Podľa Aisina môže Putin čoraz viac uvažovať o možnosti sprisahania a dokonca dospieť k presvedčeniu, že samotná služba, z ktorej politicky vyrástol, by mohla v určitých situáciách konať proti jeho záujmom.

Putin môže podľa analytikov opakovať Stalinov model

Aisin tvrdí, že ruský prezident môže v reakcii na tieto obavy smerovať k modelu, ktorý pripomína postup Josifa Stalina. Bezpečnostné zložky by podľa tejto interpretácie mali byť pravidelne personálne obmieňané a „čistené“, aby si nezačali vytvárať vlastné mocenské ambície.

Bezpečnostný aparát sa totiž podľa Aisina môže v určitom momente začať vnímať ako samostatný politický hráč. Práve preto sa podľa neho Putin snaží týmto štruktúram pripomenúť ich miesto. Ľudia, ktorí majú prezidentovi zabezpečovať ochranu a kontrolu, sa totiž podľa tejto interpretácie môžu zároveň stať potenciálnym zdrojom rizika.

Iný pohľad ponúka bývalý politik a opozičný predstaviteľ Gennadij Gudkov. Podľa neho musí Putin pri personálnych zmenách postupovať mimoriadne opatrne.

Staré kádre podľa Gudkova prezident pozná a počas rokov sa ukázalo, čo od nich môže očakávať. Výmena za mladších, tvrdších a ambicióznejších ľudí však môže priniesť nepredvídateľné následky. Ich deklarovaná lojalita podľa neho ešte nemusí znamenať, že nemajú vlastné mocenské ambície.

Gudkov zároveň pripomenul, že samotný Putin bol v minulosti podľa jeho slov považovaný za človeka, ktorý nebude schopný konať úplne samostatne. Vývoj však podľa neho ukázal opak. Z toho vyvodzuje, že aj súčasné odhady Kremľa o nových ľuďoch v bezpečnostnom aparáte môžu byť nesprávne.

V Rusku klesá optimizmus z vojny

Personálne zmeny vo FSB prichádzajú v čase, keď sa Putin snaží udržať podporu verejnosti pred nadchádzajúcimi voľbami. Zároveň však podľa prieskumov klesá počet Rusov presvedčených o úspešnom priebehu vojny na Ukrajine.

V júli iba polovica opýtaných uviedla, že invázia postupuje úspešne. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka ide o pokles o 19 percentuálnych bodov. Vyplýva to z údajov moskovského Levada Centra, na ktoré upozornil Bloomberg.

V ruských elitách tak podľa dostupných analýz rastú obavy z toho, či je súčasný systém schopný zvládať problémy spôsobené vojnou. Súčasne však nič nenasvedčuje tomu, že by Putin plánoval zmierniť svoje požiadavky voči Ukrajine.

Strach preniká aj medzi elity

Taťjana Stanovajová z Carnegieho centra Rusko-Eurázia uviedla, že jedným z problémov je podľa nej čoraz väčší pocit, že ruské vedenie stráca kontakt s realitou. Putinova snaha podriadiť si Ukrajinu podľa nej zároveň komplikuje fungovanie samotného ruského štátu.

Podľa sociologičky Elly Panejachovej sa represívna atmosféra postupne rozširuje medzi ruskými elitami aj strednou triedou. Ľudia podľa nej žijú v neistote, pretože nevedia, koho si bezpečnostné orgány môžu v ďalšom období vybrať.

Možné zmeny vo vedení FSB tak nemusia byť iba bežnou personálnou obmenou. Podľa citovaných analytikov môžu súvisieť aj s Putinovou snahou zabrániť tomu, aby sa bezpečnostný aparát stal príliš silným a získal vlastné mocenské záujmy.

Témy:
vojna na Ukrajine
Rusko
Vladimir Putin

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.