Putin šokoval výrokom o Rusku: Nikdy sme si nikoho nepodmaňovali. Ukrajinským vojakom poslal nečakaný odkaz

obchodnyregister 2026.11.21.

Ruská civilizácia si podľa Vladimira Putina nikdy nepodmaňovala iné národy, ale naopak, vytvárala podmienky na ich rozvoj. Ruský prezident to vyhlásil v rozhovore so srbským režisérom Emirom Kusturicom, ktorý vznikol pri príležitosti 80. narodenín moskovského patriarchu Kirilla.  

Rozhovor, ktorý Kremeľ zverejnil v piatok, bol súčasťou dokumentárneho projektu Naše krstenie. Predstavený, venovaného hlave Ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirillovi. Ruský prezident v ňom hovoril o národnej identite, kresťanstve, historickom poslaní Moskvy aj o pokračujúcej vojne na Ukrajine.

Keď sa ho Kusturica opýtal, čím sa ruská civilizácia odlišuje od ostatných, Putin odpovedal tvrdením, že Rusko sa v priebehu svojich dejín neusilovalo o podmaňovanie iných národov.

„Viete, neustále o tom premýšľam a dospievam k nasledujúcej myšlienke: ruská civilizácia si nikdy nikoho nepodmaňovala. Umožňovala rozvíjať sa ruskému národu, ruskému etniku a zároveň vytvárala podmienky na rozvoj ďalších národov a etnických skupín, ktoré boli súčasťou Ruského impéria a rodiny ruského štátu,“ vyhlásil Putin.

Podľa neho mohli jednotlivé národy v rámci ruského štátu slobodne rozvíjať svoje náboženstvo, tradície aj jazyky.

„Všetkým umožňovala rozvoj, zabezpečovala ich samostatný duchovný rozvoj, ich náboženstvo, tradície a jazyky. A práve to je do určitej miery jedinečné. V tom spočíva jedinečnosť ruskej civilizácie,“ pokračoval.

Putin tiež uviedol, že pre ruského človeka je charakteristický mimoriadne silný „inštinkt všeobecnej ľudskosti“. Aj v ňom podľa prezidenta spočíva osobitosť ruskej civilizácie.

Prezident Vladimir Putin (vľavo) blahoželá patriarchovi ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillovi k jeho 80. narodeninám v Moskve v piatok 20. novembra 2026.

Foto:
Alexander Kazakov
SITA/AP
Prezident Vladimir Putin (vľavo) blahoželá patriarchovi ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillovi k jeho 80. narodeninám v Moskve v piatok 20. novembra 2026.

Vyhlásenia o nepodmaňovaní národov v čase vojny

Putinove slová zazneli v čase, keď ruská armáda pokračuje vo vojenskej agresii proti Ukrajine, ktorú Moskva začala vo februári 2022. Rusko pritom už v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym a v septembri 2022 jednostranne vyhlásilo za svoje ďalšie štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú.

Organizácia Spojených národov ruskú inváziu odsúdila a opakovane potvrdila územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Valné zhromaždenie OSN zároveň odmietlo ruské pokusy o anexiu ukrajinských území.

Ruská vojenská prítomnosť sa neobmedzuje iba na Ukrajinu. Moskva udržiava svoje jednotky aj v gruzínskych separatistických regiónoch Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré Gruzínsko a jeho západní partneri považujú za okupované územia. Ruskí vojaci zostávajú aj v moldavskom Podnestersku, hoci Kišiňov dlhodobo požaduje ich stiahnutie.

Podľa agentúry Reuters sa v Podnestersku nachádza približne 1 500 ruských vojakov.

Tvrdenie, že ruská civilizácia nikdy nikoho nepodmaňovala, nezodpovedá ani dejinám územnej expanzie Ruského impéria, ktoré sa v priebehu storočí rozšírilo na Sibír, Kaukaz, do Strednej Ázie a ďalších oblastí.

Video

Ozbrojený Putin. Do Číny si zobral aj jadrový kufrík

Autor:
Reuters

Ukrajinským vojakom odkázal: Prejdite na našu stranu

V ďalšej časti rozhovoru sa Putin venoval vojne na Ukrajine. Kusturica mu pripomenul jeho opakované tvrdenie, že Rusi a Ukrajinci predstavujú jeden národ, ktorý vonkajšie sily zatiahli do bratovražedného konfliktu.

Režisér sa zároveň opýtal, čo by chcel ruský prezident odkázať Ukrajincom a prečo by podľa neho malo byť ruské víťazstvo aj v ich záujme.

Putin odpovedal výzvou na zjednotenie, pričom sa osobitne obrátil na príslušníkov ukrajinskej armády.

„Musíme spojiť svoje úsilie, aby sme dosiahli spoločné ciele. Pokiaľ ide o príslušníkov ukrajinskej armády, už som to hovoril. Nechcem povedať: ‚Vzdajte sa,‘ pretože je to ponižujúce. Predsa len bojujú a bojujú pomerne vytrvalo,“ uviedol.

Následne im adresoval priamu výzvu. „Chcel by som im povedať: ‚Prejdite na našu stranu, pretože je to naša spoločná strana. Prejdite na spoločnú stranu, na správnu stranu dejín,‘“ vyhlásil Putin.

Ruský prezident zároveň tvrdil, že Ukrajina sa rozpadla v dôsledku pôsobenia nacionalistov, ktorí sa podľa neho dostali k moci.

„Pretože sa moci na Ukrajine chopili nie ukrajinskí vlastenci, ale nacionalisti. Rozdiel medzi vlastenectvom a nacionalizmom spočíva, ako je známe, v tom, že vlastenci svoju krajinu milujú, zatiaľ čo nacionalisti nenávidia ostatné národy,“ povedal Putin.

Podľa neho nenávisť voči iným národom nemôže byť základom úspešného rozvoja štátu.

Za pokračujúcim konfliktom na Ukrajine vidí ruský prezident aj snahu vonkajších mocností oslabiť Rusko. Odvolal sa pritom na historickú zásadu „rozdeľuj a panuj“, ktorú pripísal starovekému Rímu.

Putin vyhlásil, že podpora poskytovaná Ukrajine zo zahraničia neslúži v prvom rade ukrajinským záujmom, ale má znížiť mocenský potenciál Ruska. Ide o interpretáciu Moskvy, ktorá svojou inváziou porušila územnú celistvosť susednej krajiny.

Prezident pritom pripustil, že zjednotenie Rusov a Ukrajincov, o ktorom hovorí, nemusí podľa jeho predstáv nevyhnutne znamenať ich začlenenie do jedného štátu. Zdôraznil však, že obe spoločnosti by sa mali usilovať o zbližovanie v širšom zmysle slova.

Moskva ako tretí Rím. Putin hovoril o historickom poslaní Ruska

Významnú časť rozhovoru tvorili otázky viery a postavenia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Kusturica sa Putina okrem iného opýtal, či sa ruská civilizácia môže stať akousi archou, na ktorej nájdu záchranu všetci ľudia veriaci v Krista.

„Môže. Určite môže,“ odpovedal ruský prezident. Svoju odpoveď následne spojil so stáročnou nábožensko-politickou predstavou o Moskve ako duchovnom nástupcovi Ríma a Konštantínopola. „V ruskom teologickom a filozofickom myslení už celé stáročia pretrváva jedna myšlienka, ktorá znie: Moskva je tretí Rím, štvrtý už nebude,“ povedal Putin.

Ruský prezident pripomenul, že po zániku Západorímskej ríše sa centrum východného kresťanstva spájalo s Konštantínopolom, hlavným mestom Byzantskej ríše. Po jeho dobytí Osmanmi v roku 1453 začala Moskva postupne vystupovať ako pokračovateľka pravoslávnej tradície.

Predstava Moskvy ako tretieho Ríma sa sformovala na začiatku 16. storočia. Spája sa najmä s pravoslávnym mníchom Filofejom z Pskova, ktorý Moskvu označoval za posledné významné centrum pravej kresťanskej viery. Podľa tejto koncepcie prvé dve kresťanské ríše zanikli, zatiaľ čo tretia má pretrvať.

Myšlienka sa postupne stala súčasťou ruského náboženského a politického myslenia. V rôznych historických obdobiach slúžila aj na zdôrazňovanie osobitného postavenia ruského štátu a jeho panovníkov.

Putin v rozhovore zdôraznil, že Rusko môže podľa neho v súčasnom svete zohrávať úlohu ochrancu tradičných kresťanských hodnôt. Zároveň pripomenul, že v krajine popri pravoslávnych kresťanoch žijú aj vyznávači islamu, judaizmu a budhizmu.

Do Ruska podľa Putina prichádzajú ľudia zachraňovať svoje hodnoty

Ruský prezident svoj výklad doplnil tvrdením, že do Ruska sa v súčasnosti sťahujú aj obyvatelia európskych krajín, ktorí chcú uchrániť svoje rodiny a náboženské presvedčenie. „Viem, že to nemá masový charakter, ale existujú prípady, keď sa k nám sťahujú ľudia z iných krajín vrátane európskych,“ uviedol Putin.

Podľa jeho slov sa s niektorými prisťahovalcami osobne rozprával a pýtal sa ich na dôvody odchodu z ich pôvodnej vlasti. „Hovorili mi, že hlavným motívom, hlavnou príčinou ich presťahovania do Ruska bola snaha zachovať si svoje hodnoty, zachovať rodinu a zabezpečiť budúcnosť svojich detí,“ opísal prezident.

Dodával, že títo ľudia chcú podľa vlastných predstáv vychovávať svoje deti v prostredí tradičných náboženských hodnôt. Rusko a pravoslávie preto podľa Putina môžu predstavovať útočisko pre ľudí, ktorí sa s takýmito hodnotami stotožňujú.

Putin však sám priznal, že presídľovanie Európanov do Ruska z týchto dôvodov nepredstavuje masový jav.

Dostupné migračné údaje však ukazujú odlišný obraz, než aký by mohla naznačovať predstava Ruska ako vyhľadávaného útočiska. Významnú časť zahraničných pracovníkov a prisťahovalcov v Rusku tradične tvoria ľudia zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska.

Podľa údajov Svetovej banky, ktoré vychádzajú z odhadov OSN, dosiahla čistá migrácia v Rusku v roku 2025 približne mínus 251 800 osôb. Znamená to, že z krajiny odišlo približne o 252-tisíc ľudí viac, než sa do nej prisťahovalo.

Putin hovoril aj o spolupráci štátu a cirkvi

Rozhovor sa dotkol aj vzťahu ruského štátu a pravoslávnej cirkvi. Putin vyzdvihol ich spoločnú úlohu pri ochrane duchovných a rodinných hodnôt, pričom hovoril aj o potrebe zachovať človeka nielen duchovne, ale aj biologicky. Podľa prezidenta ide o jeden z hlavných cieľov spolupráce štátu s cirkvou. Putin zároveň tvrdil, že v Rusku existuje skutočné oddelenie cirkvi od štátu a štát nezasahuje do jej vnútorného života.

V rozhovore sa vrátil aj k svojmu pôsobeniu v sovietskej tajnej službe KGB. Spomínal na kolegov, ktorí sa zaoberali cirkevnou problematikou, a tvrdil, že viacerí z nich prijali krst. Hovoril tiež o vlastnom náboženskom živote a uviedol, že sa denne modlí za Rusko a jeho obyvateľov.

Dokument Kusturicu vznikol pri príležitosti 80. narodenín patriarchu Kirilla, ktoré pripadli na 20. novembra. Patriarcha patrí k najvýznamnejším náboženským predstaviteľom súčasného Ruska a dlhodobo podporuje politiku prezidenta Putina vrátane jeho postoja k vojne na Ukrajine.

Samotný Kusturica, dvojnásobný držiteľ Zlatej palmy z filmového festivalu v Cannes, je známy svojimi proruskými postojmi. Verejne podporoval Putina aj ruskú anexiu Krymu a vyslovoval sa proti tomu, aby Srbsko zaviedlo sankcie voči Moskve.

Témy:
Vladimir Putin
Emir Kusturica
vojna na Ukrajine
Kirill

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.