Putin stojí pred rozhodnutím, ktorého sa Rusi desia. Vráti sa mobilizácia?

Volodymyr Zelenskyj očakáva, že Vladimir Putin výrazne posilní svoju armádu. Čo o tom hovoria v Moskve?  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že v Rusku by mohli vo veľkom rozsahu povolávať do armády mužov z centrálnych miest vrátane Moskvy a Petrohradu. „Prečo? Aby zopakovali rozsiahlu ofenzívu proti Ukrajine. Možnosť B – s nižšími nákladmi a s menším úsilím – by spočívala vo vykonaní paralelnej, obmedzenej ofenzívy na mieste, kde sa dá použiť menej síl. Mohol by to byť jeden z pobaltských štátov,” ozrejmil v televízii.

Z Pobaltska reagovali na slová ukrajinského lídra v Estónsku. Tajná služba aj predstaviteľ vlády popreli, že by niečo nasvedčovalo tomu, že v Kremli uvažujú v blízkom čase o útoku proti členskému štátu NATO. „Takéto vyhlásenia sú v prvom rade v rozpore s našimi spravodajskými informáciami a hodnotením hrozieb. Nevidíme, že by Rusko koncentrovalo svoje sily alebo sa akokoľvek pripravovalo zaútočiť na NATO, respektíve na pobaltské krajiny. Práve naopak – Rusko nie je na ukrajinskom fronte vo veľmi silnej pozícii,” citoval server EER estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Cachnu.

Čítajte aj Putin by mohol čeliť nevídanej vlne protestov. Budú Rusi pri oknách trúbiť, pískať aj búchať do hrncov?

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová odpovedala Zelenskému sarkasticky viac-menej v zmysle, že odvádza pozornosť od „cintorínu ukrajinských vojakov”, ktorých podľa nej posiela na smrť. „A chce presvedčiť svojich sponzorov, aby za žiadnu cenu neprehodnotili úroveň podpory,” povedala podľa agentúry TASS.

Už predtým ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že o mobilizácii sa vôbec nehovorí. Ani v samotnom Rusku sa však nedá zabrániť špekuláciám napriek ubezpečeniu z Kremľa, že o tom nie je reč. Tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev preto v poslednom čase musel dvakrát poprieť, že by sa chystala ďalšia vlna mobilizácie (tú prvú spustili v septembri 2022, keď ministerstvo obrany tvrdilo, že do armády vezme 300-tisíc mužov). „Existuje dostatočný počet vojakov, ktorí podpísali kontrakt, na vedenie bojových operácií. Len od začiatku tohto roku to urobilo viac ako 80-tisíc mužov,” povedal Medvedev pre agentúru RIA-Novosti. Dodal, že počas minulého roku sa dobrovoľne pridalo k ozbrojeným silám približne 422-tisíc Rusov.

Čítajte viac Na Ukrajine sa objavila zbraň, ktorá vzbudila pozornosť. Projekt exšéfa Googlu môže byť prelomový

Aj v prípade, že sú tieto údaje pravdivé, inou vecou je to, že ruská armáda zjavne čelí problémom: nielen z Ukrajiny, ale aj z členských štátov NATO zaznievajú tvrdenia, že Rusi už majú každý mesiac väčšie straty na bojisku v porovnaní s počtom nových regrútov. Štatistiku, na ktorú poukázal Medvedev, preto treba zaradiť do tohto kontextu. „Nástroje na prilákanie dobrovoľníkov do armády prostredníctvom veľkých jednorazových platieb stratili svoj účinnosť na konci roku 2025. Už v januári úroveň náboru klesla pod úroveň strát, prvýkrát od roku 2022,” informoval americký Inštitút pre štúdium vojny, ktorý pravidelne hodnotí vývoj v rusko-ukrajinskej vojne.

Samozrejme, že kampaň náboru pokračuje, celá krajina je oblepená plagátmi, ktoré lanária mužov pridať sa k ozbrojeným silám. V posledných týždňoch sa šíri nepotvrdená správa, podľa ktorej minister pre vedu a vysoké školstvo Valerij Faľkov oslovil rektorov so žiadosťou, aby pomohli získať do armády aspoň dve percentá svojich študentov. Ako dobrovoľníkov, ktorí podpíšu kontrakt.

Šéf estónskej vojenskej spravodajskej služby Ants Kiviselg, ktorý podobne ako šéf diplomacie Cachna poprel prípravu Rusov na agresiu v Pobaltsku, pripúšťa, že šéf Kremľa bude musieť nejako zopakovať svoje rozhodnutie zo septembra 2022: „Udržiavanie súčasného tempa dlhodobo s využitím väzňov a tých, čo podpíšu kontrakt, nebude možné. Dosiahol sa kulminačný bod. Ak chcú Rusi udržať rozsah ofenzívy, mobilizácia sa stane nevyhnutná,” poznamenal Kiviselg podľa server ERR.

Na druhej strane špekulácie o mobilizácii odmietajú nielen v Kremli a vo vláde, ale aj v parlamente. Viktor Sobolev, generál vo výslužbe a poslanec, ktorý je člen výboru pre obranu, vyhlásil, že Rusko nebude potrebovať mobilizovať najbližšie dva-tri roky (ako keby zároveň naznačil, koľko času sú Rusi ešte ochotní bojovať) proti Ukrajincom). Nevylúčil však, že vznikne požiadavka na niektoré regióny, aby sa usilovali viac zaplniť rady ozbrojených síl.

Jeden z miestnych šéfov už prevzal iniciatívu, no narazil na nepochopenie. Gubernátor Riazanskej oblasti Pavol Malkov nariadil podnikom, aby do polovice septembra tohto roku vybrali kandidátov do armády. „V závislosti od počtu zamestnancov majú navrhnúť dvoch až piatich kandidátov,” napísal server Nacionaľnaja služba novostej. Zmieňovaný poslanec Sobolev však upozornil Malkova, že postupuje chybne, pretože kontrakt s ministerstvom obrany sa dá podpísať jedine na dobrovoľnej báze.

Rusov, ktorým sa určite nechce rukovať, môže predbežne potešiť správa o návrhu novely zákona o mobilizácii, no týka sa len vymedzeného okruhu osôb. Predložil ju do parlamentu poslanec Fedot Tumusov z politickej strany Spravodlivé Rusko. Nie je však ešte jasné, či jeho zámer podporia členovia vládnucej strany Jednotné Rusko. Tumusov presadzuje, aby sa po novom mobilizácia nevzťahovala na bratov a synov vojakov, ktorí padli pri plnení bojových úloh. Dodajme že z tohto znenia vyplýva, že na druhej strane by museli naďalej rukovať otcovia synov, ktorí v bojoch zomreli.