Putinov „Davos“ zatienili ukrajinské drony. Šéf Kremľa v Petrohrade obvinil európske elity z vyvolávania chaosu

Kým šéf Kremľa tvrdí, že jeho armáda napreduje na bojisku, Ukrajinci veria, že v tomto roku môže nastať obrat v ich prospech.

Aktualizované o 17:40.

Ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre obvinil európske elity z „vyvolávania chaosu“, do ktorého sa „snažia vtiahnuť čoraz viac krajín“.

„Tieto procesy nevznikli spontánne. Sú dôsledkom toho, že svet prechádza najväčšou štrukturálnou transformáciou za posledné desaťročia,“ citoval šéfa Kremľa ruský server RBK.

Európe sa Putin venoval hneď v úvode prejavu. Okrem iného povedal, že európski byrokrati realizujú krátkozrakú politiku, ktorú sprevádza „agresívna rétorika“ a ktorá vedie k tomu, že Európa ďalej „stráca pozície vo svetovej ekonomike“.

Chce byť lídrom v AI

Ruský prezident počas prejavu okrem iného hovoril o ruských ašpiráciách stať sa svetovým lídrom, pokiaľ ide o oblasť umelej inteligencie. Veľké krajiny podľa neho stoja pred historickou voľbou – buď si vytvoria vlastné technologické platformy, alebo „sa stanú digitálnymi perifériami“.

„Cudzie služby môžu byť spočiatku pohodlné, ale cena tejto závislosti sa nevyhnutne ukáže neskôr. Rusko sa už z tejto lekcie poučilo,“ povedal šéf Kremľa. V tejto súvislosti spomenieme, že Rusko v uplynulých mesiacoch obmedzovalo používanie internetu a tlačí na využívanie štátom vytvorených sociálnych sietí.

Putin z petrohradského pódia oznámil aj presťahovanie kancelárií viacerých veľkých spoločností z Moskvy do regiónov. Podľa jeho slov má presťahovanie veľkých spoločností, medzi ktorými majú byť aj Ruské železnice, pomôcť „odbremeniť“ hlavné mesto a vytvoriť impulz pre rozvoj podnikania v iných regiónoch Ruska, a priniesť do nich nové pracovné miesta.

Denník Moscow Times si všíma, že Putin sa vo svojom prejave vôbec nezmienil o vojne, ktorú vedie proti Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin počas príhovoru na petrohradskom Medzinárodnom ekonomickom fóre.
Zdroj: Reuters/Anastasia Barashkova

„Neplánovaná údržba rafinérií“

Šéf Kremľa zároveň ubezpečoval o priaznivých perspektívach Ruska argumentujúc aprílovým rastom HDP o 1,3 percenta.

Mnohí experti však poukazujú na to, že ruská ekonomika po viac ako štyroch rokoch vojny začína stagnovať a narážať na limity, ktoré čoraz viac pociťujú peňaženky bežných Rusov. Úspešné ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru zároveň zadávajú škody významnej zložke hospodárstva, ktorá financuje Putinovu vojnu proti Ukrajine – ťažiarskemu priemyslu.

Agentúra Reuters si všíma, že v Rusku práve počas ekonomického petrohradského fóra po prvýkrát oficiálne zdroje priznali, že sa v krajine znížila produkcia ropy. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak pokles pripísal „neplánovanej údržbe rafinérií“.

Reuters pripomína, že tretí najväčší producent ropy na svete prestal zverejňovať údaje o produkcii ropy v apríli 2023, len niečo vyše roka po začiatku vojny s Ukrajinou.

Ruský „Davos“ zadymili ukrajinské drony

Otvoreniu petrohradského fóra, na ktorom Putin predniesol svoju reč, predchádzal ukrajinský dronový útok. Kyjev drony nasmeroval na ruskú energetickú a vojenskú infraštruktúru. Pred otvorením fóra sa tak v stredu v ovzduší nad rodiskom ruského prezidenta dvíhal k oblohe čierny dym.

Ukrajinci v Petrohrade totiž zacielili na tamojší ropný terminál, ich armáda zároveň informovala o zásahu korvety Bojkij kotviacej na neďalekej námornej základni v Kronštadte. Rusi podľa ukrajinských dronových síl vojenskú loď využívali ako sprievod plavidiel tzv. tieňovej ropnej flotily.

Značka, ktorá v meste Kramatorsk varuje ľudí na zvýšené riziko dronov. Ochranné siete pred dronmi.

Prečítajte si tiež:

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol aj to, že ukrajinské ozbrojené sily taktiež zasiahli závod, kde sa vyrábali zbrane, v ruskej Tambovskej oblasti. „Ukrajinský plán ďalekosiahlych sankcií sa realizuje presne tak, ako je potrebné na priblíženie mieru,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Zatiaľ čo v Petrohrade sa stretli ruské špičky a ich zahraniční partneri, do Kyjeva v ten deň neohlásenie pricestoval generálny tajomník NATO Mark Rutte spolu s veľvyslancami členských krajín Aliancie. Rutte okrem iného navštívil kyjevskú mestskú štvrť Lukianivka, kde jeden z májových ruských raketových útokov okrem iného úplne zničil nákupné centrum a priľahlé trhovisko.

Následky nočného útoku na Kyjev. Požiar nákupného centra pri jednej zo staníc kyjevského metra.
Zdroj: Reuters, Stringer

Otvorený list od Zelenského

Zelenskyj o deň nato Putinovi poslal otvorený list, v ktorom ho požiadal o osobné rokovanie o ukončení vojny. Ukrajinský prezident v liste naznačil aj to, kde by sa s ruským prezidentom mohol stretnúť. Podotkol, že existujú krajiny, ktoré tradične hostia lídrov, aby riešili otázky vojny a mieru, pričom vymenoval Švajčiarsko, Turecko a arabské krajiny. Zelenskyj zároveň Putinovi odkázal, že vojnou, ktorú šéf Kremľa rozpútal, „navždy oddelil Ukrajinu a Rusko“.

„Terajšia línia frontu – to je línia, od ktorej sa má začať diplomacia,“ uviedol ukrajinský prezident s tým, že Ukrajina je pripravená úplne zastaviť paľbu, kým budú trvať rokovania. Monitorovanie prímeria by podľa neho mohli zabezpečiť Spojené štáty americké.

Reakcia ruského prezidenta? Tá zatiaľ chýba. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova bude Vladimir Putin o liste „informovaný neskôr“. Peskov následne zopakoval známu ruskú matru o tom, že ak sa chce Volodymyr Zelenskyj porozprávať, „môže prísť kedykoľvek do Moskvy“.

Putin vo štvrtok počas stretnutia so skupinou zahraničných novinárov ale povedal, že Rusko je ochotné s Ukrajinou rokovať na leteckej základni v Anchorage. Pripomenieme, že toto americké mesto na Aljaške v lete v roku 2025 hostilo samit Trump-Putin.

„Sme ochotní robiť kompromisy. No treba, aby aj Ukrajina súhlasila s kompromismi – a potom sa konflikt skončí,“ povedal šéf Kremľa.

Aj keď Putin hovorí o želaní dohodnúť sa, Volodymyr Zelenskyj v otvorenom liste ruskému prezidentovi napísal, že videl spravodajské dokumenty, ktoré naznačujú, že Moskva zvažuje vojenské plány na roky 2027 a 2028 a údajne plánuje do vojny hlbšie zatiahnuť aj Bielorusko.

Zelenskyj a Putin sa zoči-voči stretli len raz, počas samitu v Paríži v roku 2019.
Zdroj: reuters

Putin s novinármi hovoril o Orešniku

Z úst ruského prezidenta počas stretnutia s novinármi zaznelo aj to, že ruské balistické strely stredného doletu Orešnik neboli zatiaľ použité ako „bojová zbraň“. Pripomenieme, že Orešnik, ktorý koncom mája dopadol pri meste Bila Cerkva v Kyjevskej oblasti, zničil niekoľko garáží. Ruský prezident tvrdí, že to ruská armáda údajne spravila zámerne, aby preverila, ako sa „rozložia jednotlivé bloky“ rakety.

Putin takisto priznal, že Rusko počas útoku použilo ešte jeden Orešnik, a to v Doneckej oblasti.

Podľa niektorých analytikov strela dopadla asi 40 kilometrov od línie frontu na okupovanom území. Objavili sa špekulácie, že mohla byť určená pre iný cieľ, no zlyhala. Putin počas brífingu podľa webu Meduza pripustil, že ruská armáda Orešnik môže v budúcnosti použiť už v mestskej zástavbe.

Šéf Kremľa hovoril aj o stratách ukrajinských ozbrojených síl – podľa neho ruská armáda vyradí z boja 40-tisíc Ukrajincov mesačne, pričom Kyjev tieto straty nedokáže plne vykryť mobilizáciou.

Šéf Kremľa hovorí o napredovaní, Ukrajinci veria v obrat

Na otázku, či sa ruská ofenzíva proti Ukrajine stala „strategickou katastrofou“, odpovedal, že Rusko „napreduje pozdĺž celej línie kontaktu“.

V realite sa však ofenzíva ruskej armády aspoň nateraz nehýbe výrazne vpred.

Zničený obchodný dom Kvadrat v kyjevskej mestskej časti Lukianivka.

Prečítajte si tiež:

Rusi síce masívne ostreľujú prifrontové mestá, no nedaria sa im pokusy o prielomy. Naopak, na Ukrajine zaznieva, že v nasledujúcich mesiacoch by ukrajinské ozbrojené sily mohli prebrať iniciatívu.

„Verím, že nasledujúcich šesť až deväť mesiacov prinesie bod obratu,“ povedal pre agentúru Reuters veliteľ 3. armádneho zboru Andrij Bileckyj.