Putinov zúfalý plán stroskotal: Peking ukázal izolovanému vládcovi Kremľa, kto je tu pánom

– Európska únia sa zaviazala ukončiť dovoz ruského skvapalneného plynu (LNG) do konca roka 2026 a od októbra 2027 plánuje úplný zákaz pre potrubný plyn.

– Peking medzitým obnovil nákupy amerického LNG.

Ako výstižne poznamenáva jeden z čínskych komentátorov: „Toto už nie je bežné obchodné vyjednávanie. Odráža to zásadný posun v tom, kto drží v rukách tromfy.“ Kým v minulosti malo Rusko v Európe dominantnú pozíciu a kupujúci nemali na výber, dnes sa karta obrátila. Čína pevne sedí v kresle toho, kto trhu diktuje podmienky.

Základom čínskej vyjednávacej sily je dokonalá diverzifikácia. Krajina nie je na ruskom plyne kriticky závislá. Jej tromfy zahŕňajú:

– Silná domáca produkcia: V roku 2025 stúpla na 262 miliárd kubických metrov (deviaty rok rastu po sebe).

– Potrubia zo Strednej Ázie: Štyri plynovody z Turkménska, Uzbekistanu, Kazachstanu a Tadžikistanu majú ročnú kapacitu vyše 85 miliárd kubických metrov a plánujú sa ďalšie.

– Dodávky po mori (LNG): Do čínskych terminálov neustále prúdia tankery z Kataru, Austrálie či Malajzie. Rusko je pre Čínu len jednou z mnohých možností.

„Rusko je kvôli vojne na Ukrajine v úzkych, zatiaľ čo Čína nemá o plyn núdzu,” píše ďalší čínsky analytik. „Ak Rusko nechce predať, jednoducho budeme kupovať zo Strednej Ázie, Austrálie a Kataru. Nikto Rusko do predaja nenúti. Takto jednoducho funguje trh.”

Samotná trasa plynovodu bola problémom už od začiatku. Moskva dlho tlačila na trasu cez Mongolsko kvôli nižším nákladom na infraštruktúru. Peking sa však bránil, pretože po tom, čo Mongolsko podpísalo dohodu o „otvorenom nebi“ a strategickom partnerstve s USA, sa Čína obávala o svoju energetickú bezpečnosť. Nechcela, aby jej dodávky išli cez krajinu, ktorá by ich mohla teoreticky zablokovať.

Čína nakoniec trasu cez Mongolsko akceptovala – avšak pod podmienkou výrazne nižších cien plynu.

Keď Putin v máji v Pekingu zistil, že Čína zo svojich cenových požiadaviek neustúpi, odcestoval do Kazachstanu. Tam začal skúmať možnosti, ako by mohol plynovod Mongolsko úplne obísť. Číňanom je to však jedno.

„Zmena trasy nič nevyrieši. Ide fundamentálne o otázku ceny,“ odkazujú analytici. „Čas beží Rusku, nie Číne. Ak sa Moskva bude naďalej držať starého myslenia – predávať draho a presúvať náklady na iných – táto obchádzka nikam nepovedie.“

Čínski experti na záver tvrdo hodnotia celkovú ruskú stratégiu. Tvrdia, že od rozpadu ZSSR sa Moskva spoliehala len na to, že bude draho predávať energie a všetko ostatné dovážať, pričom úplne zanedbala vlastný priemysel.

Ak chce Rusko uspieť, malo by prejsť reformou, predávať Číne energie za konkurencieschopné ceny a otvoriť dvere čínskym výrobcom. Že sa dynamika mení, dokazuje aj fakt, že po útokoch ukrajinských dronov na ruské rafinérie už niektoré ruské regióny museli začať dovážať rafinované ropné produkty z Číny. Spolupráca sa tak prehlbuje, no podmienky dnes jednoznačne diktuje Peking.

Návrat letov zo Sliača má už svoj predbežný termín: Letisko Sliač bolo pre obyvateľov stredného Slovenska pohodlnou bránou na dovolenku. Ešte pred šiestimi rokmi cestujúci nemuseli vyrážať do Bratislavy, Košíc či Popradu ani za hranice do Viedne alebo Budapešti. Do vybraných dovolenkových destinácií sa mohli dostať priamo zo svojho regiónu.

Civilné lety sa však zo Sliača už roky neprevádzkujú a letisko má slúžiť predovšetkým vojenským účelom. Hoci sa rekonštrukcia areálu blíži ku koncu, neznamená to automatický návrat dovolenkárov na paluby lietadiel.

Obnovenie civilnej prevádzky si bude vyžadovať množstvo krokov, investície do infraštruktúry aj dohodu viacerých rezortov. Kým vojenskú časť rieši rezort obrany, civilnú prevádzku má mať v kompetencii ministerstvo cestovného ruchu a športu. Viac sa dočítate v článku Filipa Maxu.

Prvá obeť medzi cestovkami v tejto sezóne: Cestovná kancelária Solvex oznámila k 20. júlu 2026 svoju platobnú neschopnosť, čím nasledovala vlaňajší osud cestovky Happy Travel. Podľa denníka Sme.sk vedenie spoločnosti odôvodňuje tento krok nepriaznivým vývojom na trhu, najmä výrazným rastom cien palív a služieb, dlhodobým tlakom na nízke predajné ceny a úpadkom svojho zahraničného partnera. Cestovka sa špecializovala na zájazdy do Bulharska, Grécka či Turecka, no v poslednom období sa už množili sťažnosti klientov na nekvalitné alebo dokonca neuhradené ubytovanie.

Poškodení klienti, ktorí majú zakúpené zájazdy, sa môžu obrátiť na poisťovňu Colonnade Insurance, kde má Solvex uzatvorené poistenie proti úpadku do výšky 2,55 milióna eur. Ak celková škoda túto sumu nepresiahne, dovolenkári dostanú späť všetky svoje peniaze, v opačnom prípade sa im vyplatená suma, podobne ako pri minuloročnom krachu Happy Travel, pomerne skráti.

Číslo týždňa

Úvery na bývanie v máji opäť mierne zdraželi. Ako vyplýva z údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera pri úveroch na bývanie (splatnosť do 5 rokov) dosiahla v piatom mesiaci 3,57 percenta. Od začiatu roka sa tak zvýšila o necelých 0,2 percentuálneho bodu.

Graf týždňa

Počet nezamestnaných v júni po sezónnom očistení opäť mierne klesol, hoci prácu stratil rekordný počet ľudí z hromadných prepúšťaní. Vývoj miery nezamestnanosti si môžete pozrieť v grafe týždňa z dieľne Národnej banky Slovenska.

Miera nezamestnanosti na Slovensku
Zdroj: NBS

Obrázok týždňa

Ako sa krajiny môžu za dve storočia výrazne zmeniť? To si môžete pozrieť v obrázku týždňa, ktorý s istou dávkou zveličenia a čierneho humoru porovnáva Čínu s USA. Druhá najľudnatejšia krajina na svete bola v 19. storočí chudobná veľká časť obyvateľstva závislá na opiátoch. Dnes stojí svetový priemysel práve na Číne a v USA je mnoho ľudí zavislých na drogách, ako aj iných návykových liekov.

Čína vs USA
Zdroj: X-com

Zahraničie

e15.cz: Rastúce ceny bytov a prenájmov v Prahe aj ďalších európskych metropolách predstavujú pre firmy čoraz väčšiu prekážku pri nábore nových zamestnancov. Zamestnávatelia preto berú situáciu do vlastných rúk a pre svojich pracovníkov stavajú, kupujú alebo inak zabezpečujú ubytovanie, ktoré im následne prenajímajú za zvýhodnené ceny. Tento benefit sa rýchlo stáva kľúčovým nástrojom na prilákanie ľudí do nedostatkových profesií.

Ako uvádza portál e15.cz v Českej republike tento prístup vo veľkom využíva napríklad pražský dopravný podnik, ktorý pripravuje projekty malometrážnych bytov a ponúka ich za nákladové ceny, aby si udržal vodičov či technikov. Vlastné ubytovacie kapacity buduje aj zbrojovka STV Group, zatiaľ čo Česká spořitelna investuje do výstavby dostupného bývania pre učiteľov, zdravotníkov či policajtov. Služobnými bytmi sa však dnes snažia lákať už aj menšie rodinné firmy.

Zvýhodnené zamestnanecké bývanie výrazne silnie naprieč celou Európou, a to najmä v drahých a turisticky exponovaných regiónoch. Letecká spoločnosť Ryanair napríklad nakúpila desiatky novostavieb pri dublinskom letisku pre svoj palubný personál. Španielska hotelová sieť Melia zas kupuje hostely pre sezónnych pracovníkov, ktorí nedokážu platiť premrštené nájmy kvôli náporu turistov. Podobne ústretovo postupujú aj francúzske štátne železnice. Pre firmy sa tak zabezpečenie dostupného bývania stáva nevyhnutnou konkurenčnou výhodou, ktorá zrýchľuje nábor a zvyšuje lojalitu zamestnancov.

Idnes.cz: Rusi sa po rokoch bezhotovostných platieb hromadne vracajú k používaniu hotovosti. Hlavným dôvodom sú časté výpadky mobilného internetu, ktorý Kremeľ odpája v snahe čeliť útokom ukrajinských dronov. To znemožňuje platby kartou, a tak fyzické peniaze poskytujú ľuďom pocit bezpečia a kontroly v krízových situáciách.

Ďalším dôležitým faktorom je zhoršujúca sa ekonomická situácia. Štát kvôli potrebe financovať vojnu a rastúcemu deficitu zvýšil DPH na 22 % a uvalil prísnejšie dane aj na menšie podniky, čím mnohé z nich dostal na pokraj bankrotu. Aby firmy prežili a vyhli sa daňovému zaťaženiu, uchyľujú sa k šedej ekonomike. Od zákazníkov čoraz častejšie vyžadujú platby v hotovosti, vďaka čomu nemusia priznávať reálne tržby, a zamestnancom vyplácajú časť mzdy neoficiálne „v obálkach“.

Výsledkom týchto faktorov je, že od začiatku roka stúpol objem hotovosti v obehu o rekordného 1,56 bilióna rubľov, čo je najväčší nárast od pandémie COVID-19 a nadväzuje na predošlé vlny výberov počas mobilizácie či vzbury wagnerovcov. Tento trend výrazne sťažuje štátu výber daní. Ľudia a firmy si radšej nechávajú peniaze „pod matracom“ a nevracajú ich do bankového systému, a to dokonca ani napriek vysokým úrokom na vkladoch, ktorými sa ruská centrálna banka snaží bojovať proti inflácii.