Pýcha socialistického priemyslu sa definitívne zmení. Na známej adrese pribudne tisícka bytov aj študentské bývanie

Bratislava patrí medzi mestá s výrazným množstvom pozemkov s industriálnou históriou, ktoré sa postupne menia na bývanie. Jedným z posledných nezastavaných post-priemyselných areálov v širšom centre je Zváračák na Račianskej ulici. Po ukončení architektonickej súťaže je známa podoba budúcej štvrte s viac ako tisíc bytmi, či študentským ubytovaním. Podobne ako väčšina bratislavských developerov, aj v tomto prípade chce investor stavať na priemyselnom charaktere a zachovať, čo sa dá.  

Pôvodný výrobný komplex Výskumného ústavu zváračského je pomerne veľký brownfield priamo v tesnej blízkosti bratislavského centra. Asi 60-tisíc štvorcových metrov areálu o veľkosti tak ôsmich futbalových ihrísk z jednej strany lemuje železničná trať na Račianskej ulici a z druhej obytná zóna Nového Mesta. Plocha v lukratívnej lokalite rozrastajúceho sa centra je ešte o niečo väčšia ako blízka bývalá výrobňa olejov Palma, ktorú tiež čaká premena.

Investorom v projekte Zváračák je spoločnosť Račianska-Reality, no predtým, ako koncom minulého roka začala hľadať podobu projektu, prešiel v priebehu dekád komplex zváračského ústavu viacerými premenami. Najväčšími bolo odstránenie stavieb pozdĺž Sliačskej ulice, namiesto ktorých stojí bývanie. K tomu sa pridala obnova hlavnej budovy ústavu. Súťaž na podobu nového Zváračáku tak prišla v čase, kedy už bolo potrebné komplexné riešenie celého areálu.

Britská architektúra aj tisícka bytov

Víťazom sa stalo londýnske architektonické štúdio Studio Egret West v spolupráci so slovenskými architektmi zo Superatelier. V projekte vznikne viac ako 1 300 bytov, asi 21-tisíc kancelárií a priestorov pre obchody, k čomu sa pridajú takmer dve stovky lôžok pre študentov.

Bratislava však dlhodobo trpí nedostatkom bývania a vysokými cenami za štvorcový meter. Problémom je aj to, že nová výstavba sa sústredí v širšom centre, kde sú byty prirodzene drahšie a chýbajú tak najmä cenovo dostupné nehnuteľnosti. Aj projekt Zváračáku vzniká na pomerne vzácnych pozemkoch v rámci mesta, preto je zásadná najmä otázka, pre koho budú byty určené.

„Projekt pripravujeme ako štvrť pre široké spektrum obyvateľov. Nepôjde o luxusný rezidenčný projekt s dôrazom na exkluzivitu, ale o kvalitné mestské bývanie v strednom až stredne vyššom segmente. Ambíciou je vytvoriť živú mestskú štvrť pre jednotlivcov, páry, rodiny aj študentov. Konkrétne cenové nastavenie bude závisieť od situácie na trhu v čase realizácie jednotlivých etáp,” vysvetlil pre Pravdu Juraj Nevolník, člen investičnej komisie projektu s tým, že viac ako tisíc bytov výrazne rozšíri bytový fond.

Výstavba vzhľadom na veľkosť projektu prebehne po etapách. Prvá má začať už o dva roky (2028), no celkové dokončenie investor očakáva postupnou výstavbou až do roku 2036. Aktuálne aj v najbližších mesiacoch developer pokračuje s prípravou projektovej dokumentácie a povoľovaní.

Finálny návrh štúdií ukazuje budúcu premenu asi 60-tisíc m2, z toho 20-tisíc pokryjú parky a zeleň prístupné aj verejnosti. V pláne je zachovať už existujúce stromy, ktoré v území rastie roky. Z časti budú verejný priestor tvoriť aj ihriská či športoviská a oddychové zóny s komunitnými záhradami.

Okrem už zaužívaného zvyku vybaviť prízemie budov reštauráciami, kaviarňami či službami pribudnú aj priestory pre formovanie komunity. Zároveň investor podľa plánu architektov zachová priemyselnú povahu komplexu. „K zachovaniu dedičstva sme pristupovali zodpovedne od začiatku. V samotnom zadaní súťaže sme uvádzali, že architekti môžu zapracovať existujúce fragmenty a budovy do svojho návrhu, ale nepredpisovali sme im, ktoré budovy majú alebo naopak nemajú zachovať. Výnimku tvorili len zrekonštruovaná budova ministerstva spravodlivosti a bývalá budova SAV,” priblížil Nevolník.

Najväčšou obnovenou stavbou bude pôvodná hala s oblúkovým tvarom. Stane sa jedným z orientačných bodov štvrte, ale aj priestorom pre umenie a kultúru. „Hala s unikátnou klenutou konštrukciou, ktorá v minulosti slúžila ako zváračské laboratórium, patrí k najzaujímavejším objektom areálu. Jej zachovanie vnímame ako investíciu do identity miesta,” zdôraznil člen komisie. Okrem toho architekti pracovali s tým, aby do priestoru parkov či uličiek začlenili aj menšie zachované prvky z industriálneho ústavu.

„Od začiatku nás fascinoval silný charakter tohto miesta, jeho história aj poloha medzi mestom a krajinou. Pri návrhu sme sa nesnažili vytvoriť úplne novú identitu, ale rozvíjať to, čo robí Zváračák jedinečným. Keď sme prvýkrát navštívili lokalitu, zaujal nás nápis ,My zváraniu rozumieme‘. Do istej miery vystihuje aj náš prístup – prepojiť rôzne vrstvy miesta, históriu, komunitu, architektúru a prírodu do jedného prirodzene fungujúceho celku,“ uviedol David West, zakladateľ a riaditeľ Studio Egret West.

V rámci architektúry projekt pracuje s výškovou budovou, ktorá bude presahovať pavilónové aj nižšie bytovky. „Vytvára nový orientačný bod územia a zároveň pracuje s panorámou mesta a výhľadmi na Bratislavský hrad. Nižšie objekty reagujú na charakter okolitej zástavby. Dôraz je kladený na kvalitu bývania, dostatok prirodzeného svetla, kontakt so zeleňou a vytváranie atraktívnych verejných priestorov medzi jednotlivými budovami,“ uviedol developer s tým, že bývalá dielňa nebude jedinou dominantou Zváračáku.

Foto:
Račianska-Reality
Vizualizácie budúcej novej štvrte v areáli zváračského ústavu na Račianskej ulici, známeho ako Zváračák

Vplyvná história Zváračáku

Areál zváračského ústavu vznikal od roku 1950 a predchádzala mu iniciatíva profesora Jozefa Čabelku, priekopníka zvárania v Československu. Bratislava sa začala industriálne rozvíjať a úlohou ústavu ako štátnej organizácie bolo pomôcť povojnovej obnove priemyslu aj rozvoju nových technológií zvárania.

Počas socializmu sa stal špičkovým vedecko-výskumným centrom, ktoré vyvíjalo nielen nové postupy zvárania, ale aj materiály, ktoré zároveň testovalo pre strojárstvo, energetiku či stavebníctvo. Zamestnanci dokonca spolupracovali s organizáciami v zahraničí. VÚZ tiež vzdelával zváračov, certifikoval odborníkov a udával technické normy, čím výrazne ovplyvňoval celý československý priemysel.

Po roku 1989 sa postavenie ústavu postupne menilo. V roku 2002 prešiel privatizáciou a od roku 2003 sa zmenil na Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR. Napriek rozvoju budúcej novej štvrte Výskumný ústav zváračský ako inštitúcia naďalej funguje.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Zváračák
Račianska-Reality
Studio Egret West
Bratislava
výskumný ústav zváračský

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.