Raj digitálnej ekonomiky vyzerá po nástupe umelej inteligencie skôr ako peklo (názor Nicolasa Girouxa)

Umelá inteligencia zrýchľuje neobývateľnosť Zeme. Ak sa nepostavíme do cesty kapitalistov a ďalších veriacich v ilúziu zeleného rastu, sami od seba sa nezastavia.  

Autor je aktivista a spoluzakladateľ komunitnej organizácie Bystro, ktorá funguje na princípoch bezrastu.

Debata o existenciálnej hrozbe rozvoja umelej inteligencie nabrala na sile 9. septembra, keď AI inžinier Jacob Coxon, bývalý zamestnanec Open AI, oznámil, že odchádza z firmy Anthropic na základe obavy, že obidve tieto firmy sa „hrajú s naším životom“ a že umelá inteligencia „by nás mohla zabiť do konca tohto desaťročia“.

Či je to marketingový ťah, alebo skutočný bludný strach z „AIpokalypsy“, faktom je, že samotní šéfovia firiem špecializovaných na rozvoj umelej inteligencie apelujú na spomalenie ich rozvoja.

Ďaleko od týchto strelených proroctiev, ktoré oznamujú koniec ľudstva, AI prináša celý rad nových – a skutočných – hrozieb, ktorých následky si ešte len ťažko vieme predstaviť. „Pokrok nezastavíme,“ hovorí slávny výraz vyše 150 rokov. Čo keby prišiel čas, keď pokrok zastaví nás?

Prvý úder pre ľudský blahobyt bude pravdepodobne ekonomický. Ako varuje francúzsky ekonóm Frédéric Lordon vo svojich článkoch (v tomto alebo v tomto), vytvorila sa masívna finančná bublina, ktorej prasknutie by viedlo k finančnej a ekonomickej kríze na úrovni krízy hypotekárneho trhu z roku 2008.

Podľa neho dôvera v sektore AI už začína klesať, a tak veľkí lídri tohto sektoru – Nvidia, Goldman Sachs, Blackstone, BlackRock, Apollo, KKR – oznámili nový 500 miliardový „mega-deal“ na zvyšovanie dôvery v umelú inteligenciu. Je to zúfalý útek vpred: „Kolízia sa črtá ako prudká. Rozdiel medzi súčasnými ekonomickými možnosťami AI laboratórií a záväzkami týkajúcimi sa objednávok, ku ktorým sa zaviazali, je totiž priam závratný.“

Zatiaľ čo sa AI firmy vrhajú na budovanie datacentier, ktoré ponúkajú výpočtový výkon nevyhnutný pre nenažrané potreby umelej inteligencie, termíny, kedy majú zaplatiť za prenájom cloudov a infraštruktúry, sa blížia: v rokoch 2027 až 2028 budú musieť zacvakať približne 852 miliárd dolárov!

Takýmto sumám porozumie asi iba astrofyzik. Vtedy nastane „reset“, teda zosúladenie finančných záväzkov ku skutočnej návratnosti investícií (ROI), a teda prasknutie bubliny, s katastrofálnymi ekonomickými následkami pre všetkých z nás.