Rakovina kože na Slovensku prudko rastie. Dermatologičky vysvetľujú, čo robíme zle

Opálenie je odpoveď na stres, varujú odborníčky. Odpovede na 23 otázok, ktoré si kladieme každé leto.  

Výskyt zhubných nádorov kože na Slovensku dlhodobo stúpa. Kým pred 20 rokmi bolo evidovaných 3410 prípadov, v roku 2024 to bolo takmer 12-tisíc. „Hrubá miera incidencie sa od roku 1996 postupne zvyšovala, čo zodpovedá trendu zaznamenanému aj v iných krajinách Európy. Rastúci trend je dôsledkom viacerých faktorov, vrátane starnutia populácie, vyššej expozície UV žiareniu a lepšej diagnostiky,“ uviedlo pre Pravdu Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Diagnózy známe ako C43 a C44, teda malígny melanóm a iné zhubné nádory kože, sú dlhodobo priemerne vyššie u žien ako u mužov. Ak sa pozrieme na dáta spred dvoch rokom, rakovinu kože zistili u 5982 žien a 5188 mužov.

„Z pohľadu krajov bolo v roku 2024 najviac nových prípadov zaznamenaných v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Pri prepočte na 100-tisíc osôb referenčnej populácie je poradie nasledovné: Nitriansky, Trenčiansky, Bratislavský kraj,“ spresnilo NCZI.

Zvýšené riziko melanómu majú ľudia, ktorí sa opakovane spálili na slnku. Hrozba je vyššie aj u osôb s bledou pokožkou a pehami, ryšavými či plavými vlasmi, modrými očami a mnohopočetnými materskými znamienkami. Ďalej sú to tiež pacienti, ktorých priamy pokrvný príbuzný, teda matka, otec, sestra alebo brat mali melanóm. Podľa NCZI je u nich riziko výskytu až osemnásobné.

Zďaleka však nejde o jediné skupiny. Vyššia pravdepodobnosť diagnózy je u mužov a žien po 65. roku života, no aj u pacientov po transplantáciách, s HIV, psoriázou, artritídou a Crohnovou chorobou. Obozretní by mali byť aj pracovníci, ktorí sú chronicky vystavení slnečnému žiareniu, ako sú stavbári, cestári, montéri, poľnohospodári. Patria sem aj ľudia, ktorí opakovane cestujú do exotických krajín , respektíve do oblastí s vysokým UV indexom.

23 otázok a odpovedí

Na to, či sa stačí opaľovacím krémom natrieť ráno, aké zmeny si všímať na znamienkach, a čo sa deje s kožou, keď sa spáli, sme zisťovali medzi odborníkmi. Na otázky odpovedali dermatologičky Vladimíra Nagyová a Michaela Blaško. Zosumarizovali sme najčastejšie otázky a odpovede, ale aj mýty, ktoré sa spájajú so letným slnením a prevenciou pred rakovinou kože.

Pýtali sme sa:

• či sa koža opáli aj keď slnko nesvieti,
• ktoré časti tela si zabúdame chrániť,
• prečo sa opálime aj cez sklo,
• čo sa deje v koži, keď sa spáli,
• či si stačí prelepovať materské znamienka,
• ktoré zmeny na koži si všímať,
• ako fungujú krémy s SPF.

Solárium už nie je trendy

1. Je správny postup ešte pred opaľovaním na priamom slnku navštevovať solárium a snažiť sa tak „chytať základ“?

M. Blaško: Nie. Takzvané „chytenie základu“ v soláriu nie je z dermatologického hľadiska odporúčaný postup. Opálenie predstavuje obrannú reakciu kože na poškodenie DNA kožných buniek ultrafialovým žiarením. Solárium síce môže vytvoriť mierne zhrubnutie epidermy a zvýšenú tvorbu melanínu, ale ochranný efekt je veľmi nízky, približne na úrovni SPF 2 až 4. Naopak, človek si pridáva ďalšiu dávku UV žiarenia, čím zvyšuje celoživotnú kumulatívnu expozíciu a riziko vzniku kožných nádorov vrátane melanómu.

2. Sú soláriá stále trendom na Slovensku alebo záujem o ne s vyššou mierou osvety klesá?

M. Blaško: V porovnaní s obdobím pred 15 až 20 rokmi pozorujeme pokles popularity solárií, najmä medzi vzdelanejšími skupinami obyvateľstva a mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o zdravý životný štýl. Určite k tomu prispela aj osveta o rizikách UV žiarenia. Napriek tomu však soláriá úplne nezmizli a stále existuje skupina ľudí, ktorí ich využívajú z estetických dôvodov.

3. Salóny ponúkajú aj rôzne procedúry ako je napríklad cukrový nástrek. Je to zdravší variant ako opaľovanie na slnku?

M. Blaško: Ak hovoríme o samoopaľovacích nástrekoch alebo prípravkoch obsahujúcich dihydroxyacetón (DHA), z pohľadu UV poškodenia kože ide o bezpečnejšiu alternatívu. Farba vzniká chemickou reakciou s povrchovou vrstvou kože a nie pôsobením UV žiarenia. Treba však zdôrazniť, že takto získané zafarbenie neposkytuje významnú ochranu pred slnkom, preto je aj naďalej potrebné používať fotoprotekciu.