RECENZIA: Generál Golian hraničí s gýčom, Rusov počas SNP stvárňuje v nepriaznivom svetle

Režisér Juraj Štepka sa vo svojom najnovšom filme rozhodol spracovať osud generála Jána Goliana. Ešte pred jeho uvedením na novinárskom premietaní sa nám prihovoril s tým, že ide o príbeh inšpirovaný skutočnosťou, a že ho máme brať ako jeho interpretáciu.  

To, nakoľko je jeho vízia blízka skutočným udalostiam, prenechám na odborníkov – hoci pri niektorých momentoch je viac než zrejmé, že si ich tvorcovia prikrášlili. Aký teda je jeden z najočakávanejších slovenských filmov tohto roka?

Rozpačité momenty

Ako už bolo vopred avizované, dej snímky sleduje Goliana (Ondrej Hraška) nielen v úlohe generála, ale predovšetkým ako obyčajného človeka. S manželkou Jarmilou (Anna Prášilová Fialová) má vzťah naplnený láskou – sú ako dvaja tínedžeri, ktorí sa od seba nevedia odtrhnúť.

Ak by nebola vojna, všetko v ich životoch by bolo dokonalé – ešte aj pôrod ich syna bol priam rozprávkovo nenáročný. Lenže na Goliana je vyvíjaný nátlak, aby sa zapojil do pripravovaného Povstania – dokonca ako jeho veliteľ.

Presvedčiť sa ho pokúša aj Gustáv Husák (Matúš Kvietik), ktorý je spolu s manželkou Magdou Husákovou-Lokvencovou (Leona) blízkym priateľom Golianovcov. A keď mu napokon aj Jarmila povie, aby to prijal, podvolí sa.

Dej sa postupne presúva od plánovania Povstania až po jeho vyhlásenie dnes už legendárnymi slovami: ,,Začnite s vysťahovaním!”

Ďalej sledujeme, ako sa počiatočné nadšenie pomaly mení na frustráciu – v hre je totiž príliš veľa premenných a situácia sa nevyvíja tak, ako sa predpokladalo.

Napokon sa do čela velenia postaví oveľa ráznejší generál Rudolf Viest (Milan Mikulčík), no ani on už nedokáže zvrátiť nevyhnutné potlačenie Povstania.

Film Generál Golian obsahuje niekoľko rozpačitých momentov. Napríklad, keď sa Jarmila Golianová predstavila nemeckému admirálovi Wilhelmovi Canarisovi (Rainer Wöss) a vzápätí mu oznámila, že sa s manželom práve pokúšajú o dieťa. Taká bežná informácia na prelomenie ľadov, nie?

Alebo neskôr, keď Golian požiadal nemeckých vojakov, aby netrestali ľudí, ktorí ich prichýlili, no keď sa hneď nato rozhodli podpáliť ich dom a zastreliť ich, žiadne ďalšie protesty počuť nebolo.

Takmer úsmevné sú tiež scény s klerikmi, ktorí len dramaticky sedia za bohato prestretým stolom, zatiaľ čo jeden z nich rovnako dramaticky zatvára (a neskôr otvára) okno.

Zároveň ma však úprimne pobavilo, keď Magda pochválila Jarmile šaty slovami: ,,Vypadáš jako bohyně Hera!”, na čo dostala odpoveď: ,,To je Nehera.” Aké šikovné ťahy! Mimochodom, kostýmy hlavných ženských postáv skutočne pochádzajú z dielne tejto značky.

Vynikajúci Rainer Wöss

Viacerí naši tvorcovia si v poslednom období dávajú záležať na vizuálnej stránke, do ktorej veľa investujú – vidieť to aj na Generálovi Golianovi, ktorý je v tejto rovine pastvou pre oči, či už hovoríme o kostýmoch, alebo o jednotlivých priestoroch a lokáciách.

Atraktívna je napríklad scéna z kabaretu, ktorá mi hneď pripomenula slávny muzikál Kabaret (1972) s Lizou Minnelli. Škoda len tej hudby, ktorá je počas väčšiny deja až zúrivo dramatická.

Veľkým plusom sú aj neopozerané tváre – Ondrej Hraška skutočne vyzerá ako človek z minulosti, ktorý pochádza z obdobia 2. svetovej vojny, a úloha generála Goliana mu sadla.

Najvýraznejší výkon vo filme však predviedol rakúsky herec Rainer Wöss ako admirál Canaris, predovšetkým vo chvíľach, keď viedol rozhovory s Golianom počas ich spoločného uväznenia v koncentračnom tábore Flossenbürg.

Skvelá bola tiež Anna Prášilová Fialová ako Jarmila a Roman Polák ako Jozef Tiso – hoci je dosť diskutabilné, ako k tejto postave tvorcovia pristúpili. Mimochodom, v drobnej úlohe účinkuje aj Stanislav Štepka, režisérov otec.

Generál Golian v istých momentoch prekračuje hranice pátosu a uchyľuje sa takmer až ku gýču. Napríklad, keď Golian dramaticky cvála na koni, aby ešte stihol aspoň letmý pohľad na lietadlo, ktorým jeho manželku odvážajú do Moskvy. Scéna ako z americkej romantickej komédie, nie?

Ďalej tu máme spôsob, akým sa tvorcovia rozhodli pristúpiť k vyobrazeniu Rusov. Majora Gorského (Jevgenij Libezňuk) predstavili tak, že sa za cingotu fľašiek vynoril z tmavej miestnosti ako opitý prízrak.

Neskôr v jednej scéne stojí na balkóne, nad ním temná obloha, a chrbtom otočený k Jarmile vedie prejav ako zloduch zo superhrdinského filmu. Taký náš evergreen, kydať na všetko ruské ešte aj počas obdobia, keď nám pomáhali v SNP…

Golian je síce vo filme dosť zakríknutý, ale taký bol vraj aj v skutočnosti. Problémom je skôr to, že sa mu dej nevenuje podrobnejšie – z akých pomerov pochádzal, čo ho formovalo, aký bol jeho vnútorný svet… Divák toho o ňom vie veľmi málo.

Slovenské národné povstanie je tiež stvárnené dosť skromne – partizánov napríklad vôbec neukazujú, sú iba spomenutí.

Sám režisér uviedol, že bude rád, ak jedného dňa príde niekto ďalší so svojím vlastným pohľadom na Jána Goliana. K takýmto významným osobnostiam našej histórie sa nepochybne treba vracať a hádam raz vznikne film, ktorý ho priblíži o čosi hĺbavejšie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Generál Golian
Ján Golian
film
recenzia
SNP

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.