
Richard Raši očakáva od ústavných právnikov, že naformulujú pravidlá pre takéto referendum. Nemalo by sa konať krátko pred voľbami ani krátko po parlamentných voľbách.
Začiatkom júla sa na Slovensku bude konať referendum, z ktorého vypadla otázka o ukončení vlády Roberta Fica. Podľa hlavy štátu Petra Pellegriniho a jeho právneho tímu z prezidentského paláca takúto referendovú otázku neumožňuje ústava. „Pripustením takejto možnosti by prišlo k jednorazovému prelomeniu ústavy,“ povedal tento týždeň čestný predseda Hlasu.
Predseda parlamentu z Hlasu Richard Raši teraz pripúšťa, že do Národnej rady predložia návrh, aby predčasné voľby mohli iniciovať aj občania cez referendum.
Hlas tak chce urobiť cez pozmeňujúci návrh k aktuálnemu pokusu o predĺženie volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov. Do ústavy by zakotvil aj možnosť skrátiť volebné obdobie referendom.
„Teraz práve vzniká priestor, aby sme túto možnosť občanom dali. Toto je možno aj výzva na kolegu, či by ste boli ochotní, keby sme s touto iniciatívou prišli, podporiť to, aby sme referendum do ústavy dali. Aby sme dali ľudom možnosť v legitímnom referende skrátiť trvanie volebného obdobia,” povedal predseda parlamentu v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy. Na zmenu ústavy je potrebných minimálne 90 hlasov, koalícia Smeru, Hlasu, SNS a poslancov okolo Rudolfa Huliaka má dokopy 78 poslancov.
Podľa Rašiho by konanie takéhoto referenda bolo ohraničené aj časovo. Nemohlo by sa konať krátko po voľbách, ani tesne pred riadnym termínom parlamentných volieb.
Dubéci z PS: Treba sa o tom baviť
V júlovom referende budú ľudia hlasovať o dvoch otázkach – o zrušení doživotnej renty pre premiéra a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
„O tejto veci sa treba baviť, lebo je to právne komplikovaná otázka, ktorú nemáme vyriešenú,” reagoval podpredseda parlamentu Martin Dubéci. Podľa Progresívneho Slovenska (PS) by sa malo vyriešiť, či môže referendum prikázať poslancom, ktorí sú volení na svoj mandát, aby konkrétnym spôsobom hlasovali.
„Túto diskusiu majme. Rozhodne ju nerobme v druhom čítaní, lebo máme práve otvorený nejaký zákon. Ústava trpela už dosť zbrklými politickými nápadmi,” pokračoval Dubéci. Kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho, od ktorého čakal, že sa pred vypísaním referenda mohol obrátiť na Ústavný súd s posúdením možnosti vypísania všetkých navrhovaných otázok referenda.
V súčasnosti má takúto legislatívu schválenú Lotyšsko a Lichtenštajnsko.
Na Slovensku o zavedení možnosti ukončiť volebné obdobie referendom parlament v minulom volebnom období už rokoval. Išlo o reakciu na referendum, ktorého vypísanie žiadal Smer počas vlády nominantov OĽaNO. Návrh obsahoval dve možnosti vyvolania predčasných volieb a to uznesením Národnej rady alebo referendom. Nakoniec v druhom čítaní možnosť ukončiť volebné obdobie referendom vypadla.
Podľa Rašiho ostáva nevyriešená otázka finančnej záťaže na štátnu kasu. Referendum stojí od 7 do 12 miliónov eur. „Možno je to aj výzva k politickým stranám, aby v budúcnosti zvažovali, keďže referendum je aj o peniazoch a je to do 12 miliónov eur, tieto peniaze sa aj v súčasnej situácii dajú použiť naozaj inak,” pokračoval Raši.
Podpora politických strán je zatiaľ neistá
Referendum prezident vyhlásil na apel mimoparlamentnej strany Demokrati, ktorí vyzbierali 385-tisíc podpisov občanov. Nakoniec prezidentská kancelária overila 368-tisíc podpisov ako platných.
Na Slovensku doteraz bolo platné len jediné referendum a to o vstupe Slovenska do Európskej únie. Na tému predčasného ukončenia volebného obdobia boli vyhlásené v histórii Slovenska dve referendá a to v rokoch 2000 a 2004, ani jedno však neprekročilo potrebnú učasť viac ako 50 percent všetkých občanov krajiny.
Na účasť na júlovom referende budú vyzývať aj v Progresívnom Slovensku, momentálne najsilnejšej opozičnej strane. „Referendum je jeden z najvážnejších nástrojov, ktoré v demokracii máme. Je to voľa ľudu. Ja v tejto situácii nemám právo, aby som hodnotil 360-tisíc občanov, ktorí si niečo prajú. Demokracia aj niečo stojí, je to podľa mňa dobrá investícia, lebo ľudia majú mať právo vyjadriť sa k otázkam, ktoré ich trápia,” povedal Dubéci.
Ďalšia opozičná strana KDH už vyhlásila, že referenda sa nezúčastní. Rovnako tak svoju účasť spochybňuje Hlas cez Richarda Rašiho.
O akých otázkach budú môcť ľudia rozhodovať v referende?
- Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?
- Súhlasíte s tým, aby bol obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?
Renta
Ľudia budú začiatkom letných prázdnin hlasovať teda o zrušení doživotnej renty. Tú dostal Robert Fico po atentáte pred necelými dvomi rokmi. Podľa textu legislatívy, ktorí koaliční poslanci schválili má právo na takúto rentu každý premiér, ktorý odslúži dve celé volebné obdobia. Rentu teda z doterajších predsedov vlády môže poberať len Robert Fico.
„Otázka renty veľkú časť občanov trápi a majú plné právo, aby sa takého referenda zúčastniť a my máme následne konať tak, ako nám ústava káže,” reagoval Dubéci v Sobotných dialógoch.
Druhá otázka sa týka opätovného založenia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú na začiatku tohto volebného obdobia vládni poslanci zrušili cez novelu trestných kódexov. Išlo o súhrn zákonov, ktoré sa týkali zniženia trestov za ekonomickú trestnú činnosť či skrátenia premlčacích dôb a zrušenia Špeciálnej prokuratúry.
O záujem opätovne obnoviť orgány vyšetrujúce korupciu na najvyšších miestach hovoria aj opozičné strany v parlamente. Progresívne Slovensko tento zámer predstavilo v marci v rámci svojho „Kladiva na korupciu“.
O krok ďalej zašli v januári tohto roka v SaS, keď predložili do parlamentu takzvaný Lex proti mafii, ktorý mal za cieľ obnoviť činnosť Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. Parlamentá väčšina však návrh odmietla.