Reportáž: V skúmavkách čakajú na svoju druhú šancu. Slovensko si uchováva genetické poklady z našich fariem

Desaťročia sme šľachtili ovce, kozy, králiky či hovädzí dobytok tak, aby dokázali prežiť na slovenských lúkach a horách. Dnes však tradičný chov ustupuje, hospodárskych zvierat ubúda a pôvodné plemená vytláčajú výkonnejšie dovezené zvieratá. Čo ak niektoré zo slovenských plemien jedného dňa vyhynú úplne? Spolu s nimi by mohli zmiznúť aj vlastnosti, ktoré môžeme v budúcnosti potrebovať viac, ako si myslíme.  

Aj na takýto scenár sa Slovensko pripravuje. V Nitre máme miesto, ktoré možno trochu nadnesene nazvať trezorom. Neuchováva však peniaze ani vzácne kovy, ale genetický materiál zvierat. Ak by niektoré plemeno jedného dňa zaniklo alebo sa dostalo na pokraj vyhynutia, práve táto genetická banka v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre (NPPC) v Nitre môže pomôcť obnoviť jeho chov.

Dôvod, prečo takáto genetická poistka nie je iba uchovávaním minulosti, je čoraz viditeľnejší. Podmienky v poľnohospodárstve sa menia. Klimatická zmena prináša viac sucha a horúčav, problémy môžu byť aj s dostupnosťou krmív. A zviera, ktoré dnes nemusí patriť medzi najvýkonnejšie, môže mať zajtra vlastnosť, ktorú budú chovatelia potrebovať – napríklad väčšiu odolnosť voči teplu, suchu či nedostatku potravy.

V mraze čakajú na druhú šancu

Génová banka sa nachádza na oddelení genetiky a reprodukcie zvierat. Profesor Peter Chrenek, vedúci výskumný pracovník, vysvetľuje, ako funguje, a ukazuje nám dva spôsoby, ako možno vyšľachtené druhy zvierat zachovať.

Prvý je zamrazenie v skúmavke. „Pomocou tekutého dusíka a rôznych riedidiel uchovávame pohlavné bunky hospodárskych zvierat slovenských pôvodných plemien, od koní cez hovädzí dobytok, ovce, kozy, králiky až po hydinu,“ vysvetľuje Chrenek.

Foto:
Nikola Môciková
Kontajnery s tekutým dusíkom s teplotou takmer mínus 200 stupňov v genetickej banke v Nitre.

V praxi sú to zmrazené spermie, oocyty, embryá, ale aj izolované kmeňové bunky, ktoré môžu využiť vedci pri klonovaní. Génová banka funguje približne 15 rokov a dnes v nej majú okolo päťtisíc rôznych vzoriek.

Pri prehliadke sa dostávame aj k samotnému procesu zmrazovania. Vzorky sú v malých plastových skúmavkách a putujú do špeciálneho prístroja. Teplota v ňom neklesá naraz, ale postupne, o dva až tri stupne za minútu. Keď sa vzorka dostane približne na mínus 150 stupňov Celzia, môže putovať ďalej – do kontajnerov s tekutým dusíkom, kde je teplota ešte nižšia, až necelých mínus 200 stupňov.

Foto:
Nikola Môciková
Špeciálny prístroj na znižovanie teploty vzoriek pred ich umiestnením do kontajnerov.

Takto môžu vzorky vydržať desaťročia. Nie je to však systém, ktorý by fungoval úplne bez dozoru. Kontajnery treba pravidelne kontrolovať a približne raz až dvakrát týždenne dopĺňať tekutý dusík.

Približne pred dvoma rokmi sa na pracovisko obrátili chovatelia králika zoborského plemena. Jeho populácia bola veľmi malá a zaujímavé je, že samotné plemeno bolo vyšľachtené ešte na bývalom Výskumnom ústave živočíšnej výroby, terajšom odbore živočíšnej výroby NPPC. „Vďaka našim inseminačným dávkam sme inseminovali dve alebo tri samice,“ hovorí Chrenek s tým, že tak výrazne zvýšili počet jedincov.

Druhá poistka chodí po štyroch

Druhý spôsob ochrany genetických zdrojov žije ďalej priamo v zvieratách. Na vlastnej farme NPPC preto majú kolekciu vybraných plemien. Z každého sa snažia mať aspoň jedného typického zástupcu. Väčšina z nich sú samce, ktoré môžu slúžiť na výskum, ale aj na ďalšie rozmnožovanie.

Po všetkých skúmavkách a rozprávaní o genetike sa tak napokon dostávame aj k živým obyvateľom areálu. V kolekcii centra spolu v jednom výbehu pobehujú rôzne plemená kôz, oviec i býkov. Hneď naproti za plotom zas vidíme dva druhy husí a niekoľko sliepok plemena oravka. Z chlievov zas vystrkujú uši rôzne druhy slovenských plemien králikov.

Nie sú tu však všetky druhy hospodárskych zvierat. Kone ani ošípané v tejto kolekcii nenájdete. Keď sa s profesorom Chrenkom rozprávame o tom, prečo, vysvetľuje, že pôvodné plemená začali postupne nahrádzať dovozové zvieratá. „Boli v parametroch úžitkovosti lepšie. Bola tam väčšia ekonomická efektivita,“ vysvetľuje.

Z pohľadu farmára to dáva zmysel. Výkonnejšie zviera znamenalo väčšiu produkciu a lepšiu ekonomiku chovu. Z pohľadu biodiverzity, ktorej zachovanie je primárnou úlohou banky, by však mohol vzniknúť problém – čo ak vlastnosti pôvodného plemena raz budú chýbať?

Foto:
Nikola Môciková
Slovenská dojná ovca.

Problémy budúcnosti

Na pracovisku okrem toho prebieha aj reštart chovu divej zveri. V minulosti tu chovali srnčiu aj jeleniu zver a dokonca aj losa. Teraz sa k chovu vracajú – zatiaľ s tromi malými jelenicami. Tie majú približne tri mesiace a sú odchované vo zvernici. Na rozdiel od plachých zvierat z voľnej prírody sú na ľudí zvyknuté, a tak sa k nim počas našej návštevy dalo bez problémov priblížiť a dokonca ich aj pohladkať.

Cieľom je postupne chov rozšíriť. K trom jeleniciam by mal neskôr pribudnúť aj jeleň. Aj tento chov má pritom výskumný význam – pracovisko sa venuje populačnej dynamike a skúma podmienky jej chovu v zverniciach aj vo voľnej prírode.

Foto:
Nikola Môciková
Trojmesačné jelenice z NPPC.

Keď pokračujeme areálom pracoviska, postupne zisťujeme, že génová banka je iba jednou časťou oveľa väčšieho príbehu. Vedci tu neriešia len to, čo sa podarí zachovať z minulosti. Skúmajú aj to, čo budú zvieratá potrebovať v budúcnosti.

Ľubomír Ondruška, vedúci výskumný pracovník, ktorý má na starosti výživu a malé hospodárske zvieratá, nám rozpráva aj o ďalších úlohách centra. Testujú krmivá, krmoviny, aditíva či probiotiká a venujú sa aj hľadaniu rastlín, ktoré by mohli lepšie zvládať sucho. „Problémy s krmovinami pre zvieratá idú s klimatickou zmenou ruka v ruke. Krmovín bude pravdepodobne málo,“ hovorí Ondruška.

Sucho podľa neho môže priniesť problémy so senom, ale aj so silážnou kukuricou, ktorá je dôležitým krmivom pre hovädzí dobytok. Zrazu tak otázka, aké zviera budeme chovať, súvisí aj s otázkou, čím ho budeme vlastne vedieť nakŕmiť.

Vlastnosť, ktorú pri konkrétnom plemene nepovažujeme za rozhodujúcu, môže byť o niekoľko desaťročí veľmi cenná. Odolnosť voči horúčave, schopnosť zvládnuť sucho alebo menšie nároky na krmivo môžu byť v meniacich sa podmienkach dôležitejšie než samotná úžitkovosť.

„Napríklad u oviec, u hovädzieho dobytka je výhodou dobrá chodivosť. To znamená, že sa zvieratá môžu pásť v horských oblastiach,“ hovorí Chrenek.

Pripomína slovenskú dojnú ovcu, ktorá vznikla aj vďaka využitiu francúzskeho plemena lacaune. „Keď ich pustíte na pašu, tak vám odídu. Ony nevládzu chodiť. To sú plemená, ktoré sú na mlieko, ale do maštale,“ vysvetľuje.

Ovce sa na Slovensku podľa neho často využívajú práve na spásanie lúk či brehov a schopnosť dostať sa do kopcovitého alebo menej dostupného terénu môže byť pre chovateľa rovnako podstatná ako množstvo nadojeného mlieka.

Foto:
Nikola Môciková
Ovce plemena cigaja.

Takmer 80 rokov výskumu

Keď sa počas návštevy pýtame, ako sa pracovisko za desaťročia zmenilo, dostávame sa aj k jeho histórii. Korene siahajú do roku 1947, keď vznikol Výskumný ústav zootechnický pre Slovensko. Svoju činnosť začal o rok neskôr v Novom Meste nad Váhom, neskôr sa presťahoval do Vígľaša a v roku 1960 napokon zakotvil v Nitre. Odvtedy sa pracovisko viackrát organizačne menilo a postupne sa pod rôznymi názvami dostalo až pod dnešné Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum.

Menil sa však aj počet ľudí, ktorí na výskume pracujú. Miroslav Záhradník, riaditeľ Sekcie vedy, výskumu a inovácií a odboru živočíšnej výroby, hovorí, že dnes má pracovisko približne 280 zamestnancov. Ondruška si pritom spomína na obdobie, keď bol výskum živočíšnej výroby ešte samostatný a pracovalo v ňom približne 400 ľudí.

„Konsolidácia dobehla aj nás, preto je v takejto zlúčenej forme. Pravdepodobne to neskončí, v krátkej dobe sa bude ešte zlučovať, lebo práve oddelenie genetiky a reprodukcie je už pomerne maličké, čo sa týka personálneho obsadenia,“ hovorí Ondruška.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum
genetická banka
kedrové plemeno
klimatická zmena
biodiverzita
Zvieratá
sucho

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.