Reportáž: Zostúpili sme do mesta pod mestom. Tajomné podzemie sprístupnia verejnosti

Pod Novým Mestom nad Váhom sa ukrýva svet, kam sa verejnosť bežne nedostane. Storočné pivnice kedysi prepájala spleť chodieb, dnes ich spájajú skôr legendy o tajných tuneloch grófky Báthoryovej. Po rokoch sa „mesto pod mestom“ opäť zaplní ľuďmi, no tentoraz už nie kvôli nájazdom Turkov. Ako to pod centrom vyzerá?  

Len čo zídeme po schodoch do pivnice, ruch námestia sa stratí. Na prvú zastávku šesť metrov pod zemou nás berie archeológ Juraj Malec z Podjavorinského múzea. O tom, čo sa ukrýva pod novomestským námestím, má azda najširší prehľad – doteraz zmapoval približne 75 percent územia. Múzejný priestor, v ktorom stojíme, a vzduch je citeľne chladnejší, je druhým najväčším podzemným objektom v meste.

Hoci dnes slúži najmä na odborné prednášky, v minulosti mal byť jeho účel celkom odlišný. Keď v 30. rokoch 20. storočia vtedajšie orgány spočítavali, koľko ľudí by sa do pivnice počas bombardovania mohlo ukryť, vyšlo im, že by uchránila 1200 ľudí.

„Najväčší priestor bol takzvaný Bergerovec – dnes už zaniknutá stavba s časťou zachovaného podzemia, ktorý sa nachádzal na druhej strane námestia. Tam by sa ukrylo až 2000 ľudí,“ uviedol Malec pre Pravdu.

Kam vedú zamurované chodby

Súčasný stav novomestského podzemia však nie je podľa neho dobrý. V menšej polovici historického centra prakticky zaniklo. Na prelome storočí sa mnohé domy v centre rekonštruovali alebo sa postavili nové už na zasypaných pivniciach a podzemie prekryli betónové platne. Z pohľadu dneška tak ide o nenávratné straty.

Na úrovni pivnice pod múzeom, kde sme sa zhovárali, bol podľa neho v minulosti terén. Postavili ju už do trojmetrových návažok, ktoré tam pribudli v období od stredoveku do novoveku. „Je to štandardná vec typická pre každé stredoveké mesto. Pôvodné pivnice boli zakopávané do spraše, čiže od troch metrov hlbšie,“ vysvetlil. Domnieva sa preto, že pod múzeom sa nachádza ešte jedno podlažie, no nepredpokladá, že by sa našli finančné prostriedky na väčší výskum.

Súčasné novomestské podzemie si netreba romantizovať a ani predstavovať ako súvislú niekoľko kilometrov dlhú prepojenú sieť. Dodnes zachované objekty sú podľa archeológa skôr solitéry, pivnice v domoch, ktoré boli kedysi pospájané chodbami. „Po prípadnom odstránení „zamurovky“ a pokopaní by sme vedeli jednotlivé objekty pospájať, ale v dnešnom stave sa nevieme dostať z jedného priestoru do druhého. I keď mám zmapované, kde existujú spojnice, a ktoré tunely by sme museli kopať, aby sme prepojili pôvodné podzemné chodby aj časti námestia,“ ozrejmil.

Aby sme si to dispozične vedeli lepšie predstaviť, presúvame sa priamo na stred námestia, pod ktorým sa chodby v minulosti zrejme spájali. Cez pôvodný prieduch vidíme mínus prvé podlažie kam preniká denné svetlo cez sklenú pyramídu. Pivnica slúži len čiastočne – ako sklad alebo na príležitostné podujatia. Pre verejnosť je však bežne neprístupná.

Báthoryčkin tunel?

O podzemí sa šíri niekoľko urbánnych legiend. Jednou z nich je, že pod Námestím Slobody sa nachádzajú nie dve, ale hneď tri podlažia chodieb a pivníc. Informácie sú však podľa Maleca skreslené. Často sa totiž medzi podlažia pripočítava aj ich medzistupeň, no zreteľne sú vidieť len dve. „Trojpodlažné pivnice tu podľa mňa skôr nie sú. Zo starších záznamov som sa dokonca dočítal, že sme tu mali 30 metrov hlboké pivnice. Vykopať také niečo je absolútne nereálne. V polovici 20. storočia to niekto napísal do miestnych novín a odvtedy to ľudia reprodukujú,“ podotkol Malec.

Kým kedysi dokázali spočítať záujem zvedavcov o novomestské podzemie na prstoch dvoch rúk, dnes sú ich desiatky. Malec hovorí, že niektorí sa na prednášky vracajú opakovane. Reklamu podzemiu zrejme robí aj ďalšia obľúbená miestna historka. Hlavnú úlohu v nej zohráva čachtická pani Alžbeta Báthoryová, známa predovšetkým tým, že údajne mučila a vraždila mladé panny. S Novým Mestom nad Váhom ju vraj malo spájať to, že sa z hradu v Čachticiach spleťou chodieb tajne presúvala priamo pod námestie.

Keď sa pýtame archeológa, či sa príbeh zakladá na faktoch, jeho odpoveď je striktná – nie je pravdivý. „Je vylúčené, že Alžbeta Báthoryová chodievala potajomky podzemím z Čachtíc do Nového Mesta nad Váhom. Dodnes sa to tvrdí, ale nie je to tak,“ zdôraznil.

Tuší však, kde má fáma korene. Pramení zrejme z dispozície jednej z pivníc v Novom Meste so zamurovaným koncom, ktorá smeruje na Čachtice, a v druhej – v Čachticiach, ktorá je otočená na Nové Mesto nad Váhom. „Tiež je zamurovaná a po približne dvoch metroch končí. Zamurovaná bola kvôli statickej poruche. Prepojenie medzi nimi nie je. Je to živá legenda, ale nie pravdivá,“ pokračoval.

O 20-kilometrových tuneloch počul počas archeologických výskumov už veľakrát. Smerovať mali na rôzne miesta v okolí, do niektorých sa mali dokonca zmestiť dva vozy, ktoré sa dokázali obísť. „Vezmite si, ako by ľudia v stredoveku podkopávali Váh, aby sa dostali do Beckova, ak vezmeme do úvahy, že aj dnes zvykne zatekať do tunela Branisko, čo je relatívne suchý kopec,“ naznačil ďalšiu historku.

Foto:
Henrieta Mihalková
Pivničné priestory si kedysi delilo viacero susedov.

Do múrov ukrývali šperky

Tretia zastávka, na ktorú nás Malec vezme, sa nachádza pod súkromným pozemkom. Majiteľ Peter nás ochotne vpustí dnu a požičia baterku. „Mesto pod mestom“ už ako exkluzivitu nevníma, vyrastal totiž pri budove súčasného múzea. „Stále sa nám tam niečo prepadávalo, vnímali sme, že to tak je asi všade, že to inde nemôže byť ináč,“ zaspomínal si.

Keď sa presunieme k nemu do podzemia, Malec ukazuje na stenu s čiastočne zamurovaným a čiastočne rozobraných portálom. Za ním sa nachádzalo torzo pivnice, ktorá sa prepadla, zasypali ju a zamurovali, aby sa nepoužívala. „Toto rozobratie je pozostatok 20. storočia, kedy sa všade hľadali tajné chodby a poklady. Načalo sa to, ale za tým sa dá vidieť, že je to zasypané. Miestnosť tam bola a stále existuje, ale je zasypaná,“ opísal.

Keď sa dostaneme do hlavnej miestnosti, Malec upozorní, že častým javom sú v Novom Meste nad Váhom menšie pivničné klenby, za ktorými je vyhĺbených do spraše len niekoľko metrov. Domnieva sa, že domáci si murovali začiatok portálu pre prípad, ak by sa podzemie rozhodli rozšíriť. „Celý dom stojí na obvodových múroch. Ak by až následne prerážali stenu pod nimi, narušili by statiku. Takto mysleli dopredu, ak by sa rozhodli pokračovať v hĺbení,“ dodal.

Vďaka zachovaným prieduchom, ktoré si z ulice všimne len pozorné oko, necítiť v priestoroch nevetraný smrad, plesne ani zvýšenú vlhkosť. Mešťania si v minulosti v podzemí hĺbili dokonca aj studne, aby sa nemuseli prekopávať príliš do hĺbky a mali ich kryté.

Metafora „mesto pod mestom“ je podľa Maleca celkom výstižný názov pre novomestské podzemie. Radnicu či mestské budovy by ste tam však nenašli, z dnešného pohľadu išlo skôr akúsi „sieť ulíc“.

Pivnice, ako je táto, slúžili ako chladnička na zásoby jedla. O jeden priestor sa zvykli deliť aj viaceré rodiny, ktoré žili vo dvore. Do múrov sa počas vojny dokonca ukrývali cennosti. Malec sa domnieva, že tomu tak bolo aj v pivnici u Petra, kde sa zachovala časť netypickej omietky. I keď sa z podzemia v kríze stalo útočisko, pivnice a chodby podľa archeológa na dlhodobý pobyt určené neboli. Ujsť sa nimi však dalo do bezpečia, keďže objekty často ústili do husto zarastenej oblasti mimo centra.

Od Turkov ich ochránili, pred kozákmi nie

Keď sa o pár hodín stretáme už bez Maleca s miestnym historikom a kronikárom Jozefom Karlíkom nadšenie pre podzemie badať aj na ňom. Vyberáme sa s ním na poslednú zastávku do priestorov z ranného stredoveku. Keď schádzame do pivnice niekdajšej šľachtickej kúrie, ktorá v minulosti patrila rodu Nádašdyovcov, tušíme, čo prispelo k mýtu o Báthoryčke. Budovu dal vraj postaviť jej manžel gróf František Nádašdy.

Kým sa dostaneme ku krvavej grófke, Karlík vysvetlil, že na podzemí ho najviac fascinuje, ako si Novomešťania ukladali do pivníc majetok a potraviny, pričom k nim mali prístup aj ich susedia.

Nepriame historické dôkazy, vrátane dobového sčítania obyvateľstva, podľa historika hovoria o tom, že podzemie dokázalo ochrániť obyvateľstvo aj pred útokmi zvonka. „Nové Mesto nad Váhom ležalo na rovine a do 15. – 16. storočia nemalo umelé zábrany. Bolo odkázané napospas ozbrojencom. Dôležitú úlohu zohrali vtedy práve podzemné chodby,“ uviedol pre Pravdu Karlík. Ako príklad spomenul útoky Turkov či protihabsburgské povstania. „Boli zničené domy, zostala po nich spúšť. Urbárske písomnosti a sčítanie ľudu však úbytok obyvateľstva nezaznamenali, respektíve nebol až taký dramatický ako pri iných obciach,“ vysvetlil.

Na druhej strane, boli i situácie, kedy ani bezpečie podzemia mešťanov nezachránilo. „Obyvatelia sa nestačili ukryť. Bolo to 6. júna 1624 na sviatok Božieho tela, keď zaútočili na mesto poľskí kozáci. A to nielen na mesto, ale aj tam, kde sa zdržiavali ľudia vo sviatok, teda na kostol,“ objasnil. Kozáci podľa jeho slov chrám zapálili a 500 obyvateľov, ktorí sa nestačili ukryť do chodieb, v ňom uhorelo zaživa.

Prepadol sa celý buldozér

Podzemie dávalo Novomešťanom podľa historika v minulosti často o sebe vedieť. „Najznámejší prípad sa stal v 70. rokoch 20. storočia, kedy sa pri budove ľudovej banky priamo pod povrch prepadol takmer celý buldozér,“ zaspomínal si. Novomešťania mali preto pred tajomnými priestormi rešpekt. „Uvedomovali si totiž, že pod ich nohami existuje svet, ktorý po stáročia mlčky odpočíva pod povrchom mesta,“ pokračoval.

Foto:
Fotoarchív mesta Nové Mesto nad Váhom
Unikátny záber z roku 1969 zachytávajúci stavebný stroj, ktorý sa preboril priamo do historických podzemných priestorov na námestí.

Keďže sme sa s odborníkmi zhovárali osobitne, na Báthoryčku sa pýtame aj Karlíka. Prikývol, že legendu pozná aj on. „Takýto projekt sa nikdy nemohol uskutočniť,“ podotkol. I keď sa Čachtice nachádzajú zhruba šesť kilometrov od mesta, majú medzi sebou niekoľko prekážok, ktoré by tunelom zabraňovali. „Dokonca sa hovorí, že sem jazdila na koči. To je už fantázia,“ pokračoval.

I keď ide o legendu, podľa historika má obrovskú hodnotu. „Dokazuje totiž, ako hlboko je téma nášho podzemia zakorenená v pamäti ľudí a ako veľmi fascinovala celé generácie pred nami. A priznajme si, každé správne tajomné podzemie si predsa zaslúži aspoň jednu dobrú legendu,“ dodal.

Pivnicu sprístupnia verejnosti

Hoci susedský život v pivniciach utíchol, radnica má plány, ako tam komunity Novomešťanov „dostať znova“. Verejnosti chce sprístupniť dve podzemné podlažia pod budovou takzvaného Nádašdyovca, v ktorej dnes sídli klientske centrum. Na obnovu získala dotáciu z eurofondov vo výške 294-tisíc eur a prispeje aj z vlastných zdrojov. „Celková hodnota investície realizovanej v Novom Meste nad Váhom tak predstavuje 320 413,63 eur,“ priblížila Pravde hovorkyňa mesta Jana Krištofovičová.

Od vyhlásenia verejného obstarávania na výber zhotoviteľa mesto delí už len podpis zmluvy s ministerstvom investícií. V pivnici, ktorú čaká revitalizácia, sa k nám pripojila projektová manažérka Roberta Lackovičová. Vysvetľuje, že do projektu sa zapojili spolu s Beckovom a cezhraničnú spoluprácu majú s mestom Uherské Hradište.

Do podzemia sa bude vchádzať z nádvoria Galérie Kresleného humoru, medzi domácimi tradične známeho ako Sýpka. Priestory prejdú stavebnou úpravou, chodby vyčistia, obnovia schodiská a vstupy, pribudne elektroinštalácia, osvetlenie aj audiovizuálna technika a videoprojekcia. Súčasťou bude virtuálna prehliadka pre imobilných ľudí, ktorí sa do podzemia nebudú vedieť dostať.

„Keď bude vysúťažený zhotoviteľ, môžeme sa pustiť do stavebných úprav. Potom sa namontuje audiovizuálna technika. Celý projekt sa bude realizovať budúci rok, ukončenie prác je plánované 24 mesiacov od podpisu zmluvy,“ priblížila Pravde Lackovičová. Na úrade myslia aj do budúcnosti. Okrem početných aktivít pre deti pomýšľajú aj na sprístupnenie podzemných priestorov, ktoré sa nachádzajú v dvojpodlažnej pivnici naproti.

Radnica chce, aby sa historické podzemie stalo súčasťou prehliadkových trás a obohatilo ponuku cestovného ruchu. Návštevníci si tak podľa Lackovičovej budú môcť v rámci jedného balíka zájsť nielen na populárnu Zelenú vodu, ale aj do kostola, múzea a po novom aj do „mesta pod mestom“.

Projekt radnice vyzdvihol aj Malec. „Má to vynikajúci potenciál. Sprístupnia sa jednotlivé pivničné priestory v správe mesta. Je v nich možné pokračovať, dalo by sa v nich kopať a možno aj navzájom poprepájať. To by bolo zaujímavé. Vďaka počtu a relatívnej blízkosti medzi sebou by sme možno vedeli to podzemie zokruhovať v rámci Nového Mesta,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nové Mesto nad Váhom
Považie
podzemie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.