Republikáni sa môžu začať odvracať od Trumpa. Jeho porážka je ešte väčšia než porážka strany, tvrdí analytik

Republikánov čaká hľadanie nového lídra, zatiaľ čo prezidentovi zostávajú široké právomoci v zahraničnej politike. Matěj Jungwirth vysvetľuje, čo sa môže zmeniť vo Washingtone.  

Voľby do amerického Kongresu ukázali, aký výrazný prepad podpory zažíva Donald Trump a že pre Republikánsku stranu sa stáva čoraz väčšou politickou záťažou. Demokrati dosiahli drvivé víťazstvo v oboch komorách Kongresu a uspeli aj v štátoch, ktoré boli dlhé roky považované za bezpečné bašty republikánov.

Podľa politického analytika Matěja Jungwirtha výsledky predstavujú nielen odmietnutie prvých dvoch rokov Trumpovho druhého mandátu, ale môžu znamenať aj začiatok konca jeho éry v americkej politike.

„Myslím si, že teraz sa skutočne začína koniec éry Donalda Trumpa. Trump je vo svojom druhom prezidentskom mandáte a v týchto voľbách dostal od voličov veľmi nelichotivé hodnotenie,“ hovorí Jungwirth v rozhovore pre Aktuality.sk.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• Prečo demokrati uspeli aj v republikánskych štátoch.
• Či sa začína koniec Trumpovej éry.
• Či môžu demokrati dosiahnuť Trumpovo odvolanie.
• Či Trump môže opäť zaútočiť na Irán a kto mu v tom môže zabrániť.

Ako hodnotíte jasné víťazstvo demokratov v oboch komorách Kongresu? Najmä ich úspech v Senáte je prekvapením. Môžeme hovoriť o debakli republikánov a osobnej porážke Donalda Trumpa?

Určite si myslím, že ide o výrazne väčšie a drvivejšie víťazstvo demokratov, než sa pôvodne očakávalo. Predvolebné prieskumy boli pomerne konzistentné a ukazovali, že demokrati majú šancu na veľké zisky. Po predchádzajúcich skúsenostiach s chybami v amerických prieskumoch verejnej mienky sa však málokto odvažoval predpovedať, že ich víťazstvo bude až také výrazné.

Je to jednoznačne debakel Republikánskej strany, ale ešte väčší debakel pre samotného Donalda Trumpa. Ten totiž opakovane vyzýval voličov, aby hlasovali tak, akoby bol on sám na hlasovacích lístkoch.

Tieto voľby preto predstavujú úplne jasné referendum o prvých dvoch rokoch Trumpovho druhého prezidentského mandátu.

Čo vás na výsledkoch najviac prekvapilo? Je nejaký štát alebo konkrétny volebný súboj, v ktorom ste víťazstvo demokratov vôbec neočakávali?

Najviac ma prekvapilo niekoľko senátnych súbojov v tradične republikánskych štátoch.

Prvým je Florida, kde bol výsledok prekvapivo tesný, napriek tomu, že republikáni dokázali svoje senátne kreslo obhájiť. Je to zaujímavé aj preto, že Florida patrí medzi najľudnatejšie americké štáty a má veľmi významné postavenie v zbore voliteľov, ktorý rozhoduje o prezidentských voľbách.

Demokrati Floridu už nejaký čas do istej miery odpisovali. Teraz sa však ukazuje, že by sa v prezidentských voľbách v roku 2028 mohla opäť dostať do hry.

Pokiaľ ide o samotné demokratické víťazstvá, asi najväčším prekvapením bola pre mňa Južná Karolína. Donald Trump tam v roku 2024 zvíťazil s náskokom približne 18 percentuálnych bodov. Za republikánov tam kandidovala Darlene Grahamová, sestra zosnulého Lindseyho Grahama, takže išlo o veľmi výrazné meno spojené s Republikánskou stranou.

Napriek tomu republikáni nedokázali svoje senátne kreslo obhájiť. Zrazu sa ukazuje, že ani tradične republikánske štáty, ako je Južná Karolína, nemusia byť pre túto stranu také bezpečné, ako sme si doteraz mysleli.

Ďalším štátom je Mississippi, kde v čase nášho rozhovoru ešte nebol senátny súboj rozhodnutý. Rozdiel medzi kandidátmi predstavoval len niekoľko stoviek hlasov a stále existovala možnosť, že demokrati získajú senátne kreslo aj v Mississippi. To by bolo skutočne veľké prekvapenie.

Zaujímavé bude sledovať aj Aljašku, kde sa stále sčítavajú hlasy.

A potom je tu Texas. Okrem víťazstva Jamesa Tallarica je mimoriadne zaujímavé, že demokrati získali aj post guvernérky a celý rad ďalších celoštátnych funkcií vrátane miest na texaskom najvyššom súde.

Texas je zrazu demokratický, teda modrý, spôsobom, o ktorom sme si ešte nedávno mysleli, že ho počas našej generácie vôbec neuvidíme.

Čo bude nasledovať počas zostávajúcich dvoch rokov Trumpovho mandátu? Dokážu demokrati blokovať jeho legislatívne návrhy, najmä v domácej politike?

Donald Trump sa teraz dostáva do fázy, ktorú Američania označujú ako lame duck president, teda prezident s oslabeným politickým vplyvom, ktorému sa blíži koniec mandátu.

Demokrati budú mať určite výrazne väčšie možnosti blokovať Trumpovu legislatívnu agendu. Funguje to však oboma smermi. Trump bude potrebovať demokratov, ak bude chcieť presadiť svoje legislatívne a politické priority. Zároveň však demokrati budú potrebovať Trumpa, pretože prezidentovi naďalej zostáva právo veta.

Myslím si preto, že budeme sledovať veľmi napäté vzťahy medzi demokratmi v Kongrese a Trumpovým Bielym domom.

Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa začalo aj množstvo nových kongresových vyšetrovaní týkajúcich sa korupcie. Práve korupcia vo federálnej vláde bola jednou z najväčších tém amerických voličov v týchto voľbách.

Predpokladám tiež, že sa opäť otvoria vyšetrovania súvisiace s takzvanými Epsteinovými spismi.

Môžeme očakávať ďalší pokus o impeachment Trumpa? Je jeho odvolanie vôbec reálne, keďže demokrati by potrebovali aj podporu republikánov?

O ďalšom impeachmente Donalda Trumpa sa už určite diskutuje a táto možnosť existuje.

Demokrati majú dostatok hlasov v Snemovni reprezentantov na to, aby mohli proces impeachmentu začať. Nemajú však potrebnú ústavnú väčšinu v Senáte, ktorá je nevyhnutná na odvolanie prezidenta.

Ak sa nemýlim, muselo by sa k demokratom pripojiť približne desať až dvanásť republikánskych senátorov.

Či je to reálne, si netrúfam povedať. Momentálne si však myslím, že príliš nie. Muselo by dôjsť k zásadnejšej premene vo vnútri Republikánskej strany a k vzniku oveľa silnejšej opozície voči Trumpovi, než akú vidíme dnes.

Dôležitá by bola podľa mňa aj súčinnosť viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý by v prípade Trumpovho odvolania prevzal prezidentský úrad.

Aké možnosti Trumpovi zostávajú bez kontroly nad Kongresom? Dokáže pokračovať vo svojej politike prostredníctvom prezidentských nariadení?

Donaldovi Trumpovi stále zostávajú veľmi silné právomoci v niektorých oblastiach politiky, predovšetkým v zahraničnej politike.

Americká ústava dáva prezidentovi pomerne široké právomoci pri rozhodovaní o zahraničnopolitických otázkach. Navyše, aj niektoré právomoci, ktoré by pôvodne mali patriť Kongresu, napríklad právo vyhlásiť vojnu, si americkí prezidenti postupne prisvojili už dávno pred Trumpom.

V zahraničnej politike tak má Trump stále pomerne voľné ruky. Rovnako môže pokračovať vo vydávaní prezidentských nariadení.

Zároveň však bude pod výrazne väčšou kontrolou Kongresu ovládaného demokratmi.

Kongres môže napríklad predvolávať ministrov a ďalších predstaviteľov administratívy pred svoje vyšetrovacie výbory, kde budú musieť odpovedať na pomerne tvrdé otázky týkajúce sa korupcie či konfliktov záujmov.

Keďže vypovedajú pod prísahou, nemôžu klamať bez rizika právnych následkov. Navyše ide o verejne sledované vypočúvania, ktoré môžu byť pre administratívu politicky veľmi nepríjemné.

Demokrati budú mať zároveň možnosť využívať svoje rozpočtové právomoci. Môžu napríklad odmietnuť schváliť financovanie niektorých Trumpových zahraničnopolitických priorít alebo ho prostredníctvom rozpočtu dostať pod tlak.

Ako môže Trump reagovať na volebnú porážku? Keďže už nemusí viesť ďalšiu prezidentskú kampaň, môže byť ešte radikálnejší a nepredvídateľnejší?

Bavíme sa o Donaldovi Trumpovi. A ak o ňom niečo vieme, tak je to, že je nepredvídateľný a impulzívny.

Dnes ráno vyhlásil, že výsledky volieb prijme a nebude ich spochybňovať, hoci predtým opakovane strašil údajnými volebnými podvodmi.

Výsledok je však natoľko jednoznačný a drvivý, že sa tu nebavíme o rozdiele niekoľkých desiatok tisíc hlasov. Aby Trump mohol výsledky spochybniť, musel by hovoriť o miliónoch ukradnutých hlasov, napríklad len v samotnom Texase.

Myslím si, že Trump môže byť po tejto porážke ešte zatvrdnutejší a menej ochotný pristupovať na kompromisy s demokratmi.

Nepredpokladám preto, že počas nasledujúcich dvoch rokov uvidíme nejaké výrazné legislatívne prielomy alebo prijímanie zásadných nových politík.

Výnimkou môžu byť niektoré čiastkové oblasti, v ktorých sa demokrati v Kongrese a Trumpov Biely dom dokážu dohodnúť.

Môže ísť napríklad o opatrenia na zníženie cien bývania, potravín či pohonných látok. To sú témy, pri ktorých by určitý priestor na kompromis mohol existovať.

Trump už pripustil možnosť ďalších útokov na Irán. Pred voľbami sa špekulovalo, že USA a Izrael by mohli obnoviť vojenské operácie až po nich. Je podľa vás ďalší útok reálny a dokáže mu Kongres zabrániť?

Ďalšia eskalácia konfliktu s Iránom je určite možná.

Ako som už spomínal, Trump má v zahraničnej politike pomerne široké právomoci a teoreticky môže pristúpiť aj k ďalším vojenským operáciám.

Myslím si však, že v Kongrese sa bude opäť hlasovať o autorizácii vojny proti Iránu. Predpokladám, že takáto autorizácia bude zamietnutá.

Následne by ma vôbec neprekvapilo, keby sa celý spor presunul na súdy.

Demokrati by totiž mohli súdnou cestou otvoriť otázku, či Donald Trump môže pokračovať vo vojne proti Iránu bez súhlasu Kongresu aj po uplynutí 90-dňovej lehoty.

Ide o časové obmedzenie, počas ktorého môže prezident iniciovať vojenský konflikt. Po jeho uplynutí by však mal získať autorizáciu a podporu Kongresu, čo Trump neurobil.

Preto si myslím, že tento spor by sa napokon mohol dostať až pred Najvyšší súd Spojených štátov.

Čo výsledky znamenajú pre budúcnosť republikánov? Začnú sa od Trumpa dištancovať, alebo zostane ich dominantnou postavou?

Myslím si, že teraz sa skutočne začína koniec éry Donalda Trumpa.

Trump je vo svojom druhom prezidentskom mandáte a v týchto voľbách dostal od voličov veľmi nelichotivé hodnotenie.

Predpokladám preto, že sa od neho republikáni začnú vo väčšej miere dištancovať. Zároveň sa začnú intenzívnejšie zaoberať otázkou, kto bude ďalším lídrom alebo líderkou Republikánskej strany.

Trump bude v strane určite naďalej zohrávať významnú úlohu. Aj preto, že počas svojho pôsobenia dostal do Republikánskej strany množstvo ľudí, ktorí sú mu osobne lojálni. Títo politici budú mať vplyv aj v nasledujúcich rokoch.

Napriek tomu si myslím, že politici, ktorí chcú presadzovať vlastnú víziu Republikánskej strany, ktorá nie je priamo spojená s Donaldom Trumpom, budú teraz oveľa viditeľnejší.

Po týchto voľbách budú mať zároveň výrazne ochotnejšie publikum, ktoré bude pripravené počúvať aj iné predstavy o budúcnosti strany.

Môže toto víťazstvo demokratov znamenať aj obrat v americkej spoločnosti? Alebo zostanú USA rovnako hlboko polarizované?

Netrúfam si tvrdiť, že výsledok jedných volieb môže priniesť nejaký trvalý obrat v americkej spoločnosti. Tá zostáva naďalej hlboko polarizovaná.

V týchto voľbách sme však videli, že aj značná časť tradičných republikánskych voličov bola ochotná podporiť demokratických kandidátov. Naznačujú to výrazné zisky demokratov naprieč Spojenými štátmi.

Čo mi však pripadá ešte zaujímavejšie, je skutočnosť, že tieto voľby ukázali, že americkí voliči sa nerozhodujú výlučne podľa straníckej príslušnosti jednotlivých kandidátov.

Opäť sa potvrdilo staré pravidlo, že kvalita konkrétneho kandidáta alebo kandidátky môže vo voľbách zohrávať mimoriadne dôležitú úlohu. Platí to najmä v takých personalizovaných volebných kampaniach, aké poznáme zo Spojených štátov.

Demokrati mali naprieč krajinou sériu veľmi autentických a charizmatických kandidátov, často s pomerne nečakaným osobným či profesijným profilom.

Napríklad James Tallarico alebo novozvolený demokratický senátor z Kansasu sú pastori. Ich politické kampane boli výrazne postavené na rétorike viery a náboženského presvedčenia, čo pre demokratických kandidátov nie je úplne obvyklé.

Abdul El-Sayed, demokratický senátor z Michiganu, je zase výrazným predstaviteľom americkej moslimskej menšiny a veľmi otvorene hovorí o svojej viere.

Na republikánskej strane sme naopak videli celú sériu kandidátov, ktorých najväčšou prednosťou bolo, že ich podporil Donald Trump.

Obrazne povedané, pobozkali mu prsteň, podporovali jeho politiku a prejavovali mu mimoriadnu lojalitu.

Voliči ich však nevnímali ako autentických politikov, ktorí by v Kongrese skutočne reprezentovali ich záujmy. A práve tento rozdiel mohol v mnohých volebných súbojoch zohrať veľmi dôležitú úlohu.

Čo nám výsledky naznačujú o prezidentských voľbách v roku 2028? Sú demokrati na ceste k návratu do Bieleho domu, alebo môže Republikánska strana bez Trumpa opäť získať podporu voličov?

Myslím si, že je ešte veľmi skoro na to, aby sme z týchto výsledkov vyvodzovali konkrétne predpovede pre prezidentské voľby v roku 2028.

Samozrejme, prezidentská kampaň sa v podstate začína už dnes.

Keď sa pozrieme na historické údaje, vidíme, že vo voľbách do Kongresu uprostred prezidentského mandátu, takzvaných midterms, tradične prehráva strana, ktorá práve kontroluje Biely dom.

Samotná porážka republikánov preto nie je prekvapením. Prekvapujúci je predovšetkým rozsah ich porážky a rozdiel, s akým demokrati zvíťazili.

Myslím si tiež, že tieto voľby potvrdili postavenie niekoľkých výrazných osobností Demokratickej strany, o ktorých sa bude uvažovať ako o možných prezidentských kandidátoch v roku 2028.

Typickým príkladom je James Tallarico alebo Jon Ossoff z Georgie. Ossoff je veľmi charizmatický demokratický senátor, ktorý má výraznú podporu aj v pomerne konzervatívnej Georgii.

Tieto voľby nám teda možno naznačili, kto by sa mohol uchádzať o demokratickú prezidentskú nomináciu.

Pokiaľ ide o republikánov, myslím si, že nasledujúce dva roky budú pre nich obdobím veľmi intenzívnej sebareflexie.

Budú si musieť položiť otázku, ako môžu v období po Donaldovi Trumpovi opäť získať dôveru voličov.

Táto diskusia bude podľa mňa výrazne ovplyvňovať aj rozhodovanie o tom, kto by mal byť ich prezidentským kandidátom v roku 2028.