Rezervy vysychajú, zima sa blíži. Európa má najslabšie zásoby za takmer dve desaťročia, Slovensko patrí medzi najhorších

Európske plynové zásoby vysychajú. Na začiatku augusta boli zásobníky v štátoch Európskej únie (EÚ) v priemere naplnené len na 58 percent, čo najmenej pre toto obdobie minimálne od roku 2009.  

Kontinent tak vstupuje do posledných mesiacov pred vykurovacou sezónou s menším bezpečnostným vankúšom a chladná zima či nečakaný výpadok dodávok môžu ceny plynu prudko vystreliť nahor. Menej rezerv má aj Slovensko, ktorého zásobníky sú v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka naplnené o takmer 18 percentuálnych bodov menej.

Priemer za celú EÚ v sebe zahŕňa výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Podľa údajov európskej databázy stavu plynových zásobníkov, AGSI+, malo 6. augusta najplnšie zásobníky Poľsko s 86,59 percenta, za ktorým nasledovalo Portugalsko s 81,72 percenta. Ako jediné sa už dostali nad hranicu 80 percent, ktorú chce Únia dosiahnuť do decembra.

Španielske zásobníky sú naplnené na 72,40 percenta a talianske na 76,55 percenta. Vyššia naplnenosť však Taliansko niečo stojí – vláda podporila nákupy drahšieho LNG stimulmi a ich náklady môžu napokon skončiť v účtoch spotrebiteľov.

Na opačnom konci rebríčka je Švédsko s naplnenosťou 36,90 percenta, Belgicko s 37,83 percenta a Holandsko s 38,53 percenta. Hneď za nimi nasleduje Slovensko. V našich zásobníkoch je 16,53 terawatthodiny plynu, čo predstavuje 44,98 percenta ich celkovej kapacity. Slovensko má tak štvrtú najnižšiu naplnenosť spomedzi krajín EÚ, pri ktorých AGSI+ zverejňuje údaje.

Zaostáva aj za všetkými svojimi susedmi z EÚ. České zásobníky sú naplnené na 61,15 percenta, rakúske na 61,49 percenta, maďarské na 62,03 percenta a poľské na viac ako 86 percent. Od priemeru celej Únie delí Slovensko vyše 13 percentuálnych bodov.

Európska komisia medzičasom ustúpila od pôvodného cieľa naplniť zásobníky na 90 percent do novembra. Po novom počíta s 80 percentami do decembra, aby štáty hromadnými nákupmi samy nevytlačili ceny nahor. Ani miernejší cieľ však nemusí byť splniteľný. Šéf nórskeho Equinoru Anders Opedal pre agentúru Reuters upozornil, že Európa sa na jeseň nemusí dostať ani nad túto hranicu.

Nízke zásoby pritom ešte neznamenajú, že domácnosti zostanú bez plynu. „Najväčšou hrozbou tak nie je fyzický nedostatok plynu, ale jeho cena,“ upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Čo stojí za vyschnutými zásobníkmi?

Samotná percentuálna naplnenosť ešte nehovorí, koľko plynu má krajina skutočne uskladneného. Taliansko drží približne 156 terawatthodín (TWh) a Nemecko 117 TWh. Percentuálne najplnšie Poľsko má pre menšiu kapacitu necelých 32 TWh.

Podobne treba čítať aj naše čísla. Slovensko má vzhľadom na svoju spotrebu pomerne veľké zásobníky, preto aj súčasných 16,53 TWh zodpovedá približne tretine ročnej spotreby krajiny. Nie všetok plyn uložený na našom území je však určený pre slovenských odberateľov. Tunajšie zásobníky využívajú aj zahraniční obchodníci.

Za pomalším plnením európskych zásobníkov pritom stojí súbeh viacerých problémov. Prvý prišiel už počas vykurovacej sezóny. „Tohtoročná zima bola výrazne chladnejšia než predchádzajúce dve, takže Európa spotrebovala podstatne väčšiu časť svojich zásob,“ vysvetľuje Kovanda. Kontinent tak začínal letné dopĺňanie z horšej východiskovej pozície.

Situáciu následne skomplikoval konflikt na Blízkom východe a obmedzenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Pred vypuknutím bojov tadiaľ podľa Reuters prechádzala približne pätina svetových dodávok LNG. Európa je pritom po výraznom obmedzení ruského potrubného plynu od dovozu skvapalneného plynu závislejšia než pred energetickou krízou. O rovnaké dodávky navyše súperí s ázijskými odberateľmi, ktorí môžu ponúknuť vyššiu cenu.

Vysoké ceny zároveň rozdelili európske krajiny. Agentúra Bloomberg upozornila, že kým Taliansko podporilo obchodníkov stimulmi a v nákupoch LNG pokračovalo, ďalšie štáty drahé dodávky obmedzili a zásobníky plnia pomalšie. Rozdielne prístupy sú v podstate stávkou na ďalší vývoj. Ak plyn zdražie, dnešné drahé nákupy sa Taliansku môžu vyplatiť. Ak ceny klesnú, náklady na uskladnený plyn napokon ponesú tamojší spotrebitelia.

Obchodníkov od nákupov odrádza aj zvláštna situácia na trhu. Plyn dostupný dnes je drahší než plyn objednaný na zimné mesiace. Museli by ho teda nakúpiť za vyššiu cenu, zaplatiť za jeho uskladnenie a v zime ho predať lacnejšie. „Na základe súčasných trhových cien neexistuje nijaká finančná motivácia plniť zásobníky,“ povedal pre Reuters analytik spoločnosti Aurora Energy Research Jacob Mandel. Bez zmeny cien alebo zásahu štátov preto môže dopĺňanie zásob pokračovať pomalšie, než Európa potrebuje.

Vláda stavila na SPP

Slovenské zásobníky boli uprostred leta naposledy percentuálne slabšie naplnené v roku 2018, keď sa v nich nachádzalo len niečo vyše 42 percent ich kapacity. Odvtedy bol stav na začiatku augusta vždy vyšší než súčasných 44,98 percenta.

Štát však nenechal prípravu na zimu iba na obchodníkov a vývoji cien. Ministerstvo hospodárstva rozhodnutím vo všeobecnom hospodárskom záujme určilo SPP, koľko plynu musí postupne uskladniť. Štátny dodávateľ mal mať k 1. júlu pripravených 5,633 TWh, do 1. septembra má objem zvýšiť na 13 TWh a na začiatku vykurovacej sezóny až na 17,5 TWh. Míľniky určujú množstvo, ktoré má zabezpečiť štátny dodávateľ, zatiaľ čo údaj 16,53 TWh z databázy AGSI+ zahŕňa plyn všetkých spoločností uložený v zásobníkoch na našom území.

SPP začiatkom augusta oznámil, že prvý míľnik splnil a k hranici 13 TWh sa dostane s takmer mesačným predstihom. Samotnej spoločnosti by podľa jej vlastného vyjadrenia na bežnú prevádzku stačilo približne osem TWh. Povinná zásoba tak má byť viac než dvojnásobná. Čísla SPP však nemožno priamo zamieňať s celkovou naplnenosťou zásobníkov na Slovensku.

„Bezpečnosť dodávok zemného plynu patrí medzi naše hlavné priority. Vďaka diverzifikovanému portfóliu dodávok od veľkých medzinárodných spoločností priebežne zabezpečujeme dodávky plynu pre našich zákazníkov aj napĺňanie podzemných zásobníkov,“ uviedol v tejto súvislosti generálny riaditeľ SPP Martin Húska. Spoločnosť tvrdí, že plyn nakupuje z viacerých zdrojov a svojim zákazníkom dokáže zabezpečiť plynulé dodávky.

Rezort hospodárstva preto nízke percento naplnenosti nepovažuje za dôkaz, že Slovensko prípravu na zimu zanedbalo. „Kým vývoj na medzinárodných trhoch nedokáže ovplyvniť žiadna krajina, pripravenosť Slovenska na zimu je výsledkom konkrétnych krokov ministerstva hospodárstva v spolupráci so spoločnosťou SPP,“ vyhlásila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
kúrenie
zima

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.