Rezidenčné projekty v Bratislave sú pripravené na klimatické zmeny. Takto v nich rastie význam zelene
obchodnyregister
2026.07.28.
Zeleň okolo bytových domov sa za ostatnú dekádu zmenila z estetickej kulisy na jeden z kľúčových prvkov kvalitného mestského bývania. V období narastajúcich klimatických zmien pomáha zmierňovať prehrievanie miest a vytvárať príjemnejšie podmienky pre život. Zároveň podporuje susedské vzťahy a zvyšuje hodnotu nehnuteľností.
Aj preto sa dnes zeleň stáva prirodzenou súčasťou moderného rezidenčného developmentu. Tento prístup dlhodobo rozvíja aj bratislavský developer ITB, ktorý vo svojich projektoch ukazuje, že premyslené prepojenie architektúry a zelene prináša citeľné zmeny.
Ešte donedávna sa pri novostavbách často hodnotilo najmä to, čo sa nachádza vo vnútri bytu – dispozícia, výmera, štandard či cena za štvorcový meter. Dnes sa pohľad kupujúcich aj developerov rozširuje aj na priestor za dverami, a teda aj medzi bytovými domami. Čoraz väčšiu úlohu zohrávajú kvalitné vnútrobloky, pobytové plochy, dostatok tieňa, vodné prvky či premyslene navrhnutá zeleň. „Práve tie rozhodujú nielen o kvalite každodenného života obyvateľov, ale aj o tom, ako sa celé prostredie dokáže vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien. Zo zelene sa tak stáva jeden zo základných kompozičných prvkov urbanizmu,“ hovorí Igor Lichý, spoluzakladateľ ateliéru Architekti Šebo Lichý a zároveň developera ITB.
Vyššia odolnosť do budúcnosti
V rezidenčnej výstavbe sa zeleň stáva súčasťou infraštruktúry bývania, odolnej voči súčasným a budúcim klimatickým zmenám. Tento trend je viditeľný najmä pri výstavbách, ktoré nevznikajú ako izolované bytové domy, ale ako dlhodobo rastúce projekty, meniace sa na nové mestské štvrte. Jedným z príkladov sú Čerešne v bratislavskej Dúbravke, kde developer ITB spolu s dvorným ateliérom Architekti Šebo Lichý od začiatku ukazuje, že budovanie novostavieb je dnes potrebné prepájať s tvorbou mikroklímy prírodného prostredia. A to plní nielen ekologickú ale aj sociálnu funkciu, keďže zeleň podporuje aj rast komunitného života.
„Prepájanie bývania v meste s okolitou prírodou má dnes väčší význam než kedykoľvek v minulosti. Nejde pritom o únik z mesta, ale o nový typ mestského bývania, ktoré si zachováva dostupnosť služieb, občianskej vybavenosti, dopravy a prepojenia s centrom, no zároveň ponúka vizuálny aj fyzický kontakt so zeleňou,“ konštatuje Igor Lichý.
Zelené vnútrobloky sa stávajú novým predĺžením domova
Významným trendom súčasného rezidenčného developmentu je nová úloha súkromných vnútroblokov. V minulosti často pôsobili ako zvyškové priestory medzi budovami. „Dnes sa v projektoch menia na prirodzené predĺženie domova – kde sa stretávajú susedia, hrajú deti, vzniká pocit bezpečia a priestor na aktívny oddych, šport aj kočíkovanie. Takéto priestory zároveň pomáhajú meniť anonymnú novostavbu na štvrť, v ktorej vznikajú prirodzené susedské vzťahy,“ vysvetľuje architekt Igor Lichý.
Súčasné prístupy k práci so zeleňou sa opierajú o dôkladný výber stromov a kvetov. Dôležitá je odolnosť druhov, ich vhodnosť do mestského prostredia, nároky na údržbu, schopnosť zvládať meniace sa klimatické podmienky aj celoročný vizuálny efekt – od jarného kvitnutia cez letnú zeleň až po farebnú jeseň. „Prednostne používame druhy overené v mestskom prostredí, ktoré zabezpečujú stabilitu a dlhodobú perspektívu. Kombinujeme trvalky, okrasné trávy a cibuľoviny do kompaktných plôch. Cieľom je, aby sa prostredie menilo počas roka – od jarného kvitnutia cez letnú zeleň až po farebnú jeseň,“ približuje trendy v záhradnej architektúre Marek Vančo z ateliéru Šebo Lichý. Ako dodáva, trendom v skladbe výsadby pri novostavbách je, aby po dvoch až troch rokoch vytvorila súvislý porast s minimálnymi nárokmi na údržbu.
Menej betónu, viac tieňa, vody a mikroklímy
Jednou z kľúčových tém súčasného mestského rozvoja je prehrievanie prostredia. Rozsiahle spevnené plochy, nedostatok tieňa a rýchly odvod dažďovej vody do kanalizácie v ostatných rokoch výrazne zhoršoval kvalitu života najmä počas leta. Aj preto sa rezidenčné projekty v Bratislave čoraz viac odkláňajú od nadmerného betónovania a pracujú s prirodzeným terénom, ktorý absorbuje a zas uvoľňuje prirodzenú vlahu namiesto toho, aby sa vplyvom slnečného žiarenia len vyparovala.
Developer ITB posunie tento prístup o ďalšiu úroveň vyššie v rámci svojej najnovšej etapy Čerešní, ktorá začne s výstavbou už počas tohto leta. Rezidenčný a mestotvorný projekt Čerešne Plaza prinesie popri stovkách ďalších bytov aj unikátne urbanistické riešenia pre všetkých obyvateľov Dúbravky – nové plnohodnotné námestie s mestskými službami a výrazne viac verejných zelených pobytových plôch. „Na tomto mieste pribudne aj nový systém zadržiavania zrážkovej vody v dažďovej záhrade s jej následným využitím na závlahu,“ hovorí architekt Marek Vančo. Odkazuje na retenčné jazierko, ktoré bude súčasťou novovzniknutého námestia. Pôjde podľa neho o miesto s bohatou vegetáciou, ktoré prispeje k lepšej mikroklíme prostredia.
Ďalším trendom, ktorý sa objavuje v bratislavskej rezidenčnej architektúre a s ktorým pracuje aj developer ITB v svojich Čerešniach, sú hniezdne a úkrytové prvky priamo v architektúre budov. Ich zámerom je podporiť biodiverzitu v mestskom prostredí bez toho, aby narúšali komfort obyvateľov. „Aj tento prístup ukazuje celkový posun v developmente. Projekty, ktoré chcú obstáť dlhodobo, musia ponúkať oveľa viac než kvalitné bytové domy. Architektúra budov a vnútroblokov, zeleň s rozličnými klimatickými prvkami a okolitý verejný priestor nemôžu fungovať ako oddelené kapitoly projektu, ale ako jeden živý systém,“ uzatvára za spojený tím architektov a spoločnosti ITB Development Igor Lichý.
Častokrát môže ísť aj o nenáročné, avšak kreatívne riešenia, ktoré prinášajú majiteľom bytov výrazný rozdiel v pocite z bývania. Príkladom sú zabudované kvetináče s výsadbou v rámci balkónov a loggií, ktoré sa dajú nájsť v bytových domoch Čerešní, alebo zaujímavo vizuálne riešené meandrové balkóny na popínavú zeleň v rámci projektu Kolísky v Záhorskej Bystrici. Pri projektovaní bývania je kľúčové rešpektovať vždy prírodný „genius loci“. V prípade komplexu bytových domov Gansberg Koliba architekti zakomponovali v rámci zelených plôch viničné hriadky ako odkaz na minulosť tejto lokality. Rezidenčný projekt Nový háj v Petržalke vznikol v prirodzenom prepojení na susediaci park.