Robert Fico nekapituloval. Je nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým (komentár Martina Behula)

Možno by premiérovi naozaj vyhovovalo viac, ak by sa koalícia rozpadla a trápenie by o pár mesiacov ukončili predčasné voľby. Potrebuje len nájsť vinníka.  

„Ja sa čudujem svojím spôsobom pánovi predsedovi vlády, že to nechal tak dlho bez riešenia,“ poznamenal v piatok Andrej Danko o kríze, do ktorej prerástol jeho spor s Tomášom Tarabom. Vtedy sme s ním súhlasili. Robert Fico však vzal jeho slová ako výzvu a prijal ju. Najzbytočnejšia telenovela tejto vlády konečne prestala baviť aj jeho.

Hoci sme mu vyčítali, že problémy nerieši, len odkladá, až kým mu neprerastú cez hlavu, dokázal, že keď chce, tak ich stále vyriešiť vie. Dokonca pomerne jednoducho a efektívne. Taraba s Dankom zabudli na starý princíp, že najjednoduchšie riešenie býva najsprávnejšie. Podcenili, kam až je Fico schopný zájsť pri hľadaní jednoduchého riešenia.

Ak to chcete rozbiť, tak to rozbite

Otázku vyrovnaného rozpočtu, ktorú sme považovali za potenciálne väčší problém než spor Tarabu a Danka, môžeme uzavrieť. Vláda ho síce nepredloží, lebo to stále pokladá za nezmysel, ale ak jej to prikáže Ústavný súd, urobí to. Fico bude teda postupovať v súlade s najrozumnejším scenárom, ktorý sme naposledy načrtli v komentári.

Poslúchne Ústavný súd, a tým zo seba sníme politickú zodpovednosť za vyrovnaný rozpočet a prenesie ju na toho, kto takýto návrh podá. A keďže samosprávy sú, na rozdiel od vlády, vyrovnaným rozpočtom viazané, ešte z toho aj vyťaží. Koalícia si rozpočet v parlamente zmení, no obce a vyššie územné celky budú trpieť. Kvôli opozícii, povie Fico.

Ak sa nepodarí schváliť novelu, aby sa dlhová brzda na samosprávy nevzťahovala, opozičné strany môžu zvažovať, či sa im oplatí podávať návrh na Ústavný súd. Nielen s ohľadom na blížiace sa komunálne a regionálne voľby, ale najmä preto, ak by sa dostali k moci už oveľa skôr ako o rok na jeseň. „Kľudne rátam s tým, že budú v januári voľby,“ vyhlásil Fico. To sa už veľmi nestíha, ale berme to ako zveličenie. Dôležité je, že Fico takúto možnosť otvoril.

„Ak to chcete rozbiť, páni, tak to rozbite,“ odkázal Dankovi s Tarabom. Samozrejme, schváliť koniec vlastnej vlády s podporou opozície proti vôli koaličných partnerov by bolo veľké riziko. Nie sme si istí, či je Fico naozaj ochotný ho podstúpiť. Môže ísť skôr o uistenie voličov, že „predseda vlády a silný a stabilný Smer sa nenechajú vydierať,“ ako vyhlásil premiér v piatok.

Dopláca na nebezpečný precedens

Fico sa potrebuje dostať do situácie, keď bude diktovať pravidlá hry on. Doteraz len reagoval. Zdalo sa, že Danko a Taraba majú navrch. Predseda SNS sa oháňal koaličnou zmluvou a právom lídra strany vymeniť vlastného nominanta, ktoré uznal aj premiér. Taraba využíval nielen svoju pozíciu rozdielového hlasu, ale najmä potenciálneho lídra blokačnej menšiny, a ak môžeme veriť Andrejovi Dankovi, chcel s Ficom „viesť dialóg o štátnom rozpočte“.