Robert Fico oslovuje nostalgických ľudákov aj komunistov. Z SNP navaril politický guláš (komentár Petra Weissa)

Je evidentné, že legitimitu pre svoje ďalšie vládnutie premiér stavia na novej historickej mytológii. Slovenskú spoločnosť chce vrátiť späť.  

Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike.

Významný slovenský historik 20. storočia Ľubomír Lipták v eseji Poznámky o historiografii novších dejín napísal: „Historici dobre vedia, že je rozdiel medzi bielym miestom v historiografii a v povedomí verejnosti.“

Z tohto výroku vyplýva, že biele miesto v povedomí verejnosti je priestor na tvorbu historických mýtov pre lenivých politikov, ktorí sa nevzdelávajú v dejinách svojho národa a štátu, alebo aj majú poznatky, ale vedome ich ignorujú a nevyužívajú, lebo chcú za každú cenu mobilizovať voličov pre dosiahnutie svojich mocenských cieľov.

Slovenská historiografia má o Slovenskom štáte, jeho ľudáckom režime a o povstaní proti jeho politike kolaborácie s Hitlerom široké a jednoznačné poznatky. Toto obdobie určite nemožno zaradiť medzi povestné biele miesta v našich dejinách. Po Novembri 1989 sa etabloval v historickej obci aj v spoločnosti konsenzus v nazeraní na túto udalosť. Bol výsledkom vysporiadania sa s dvomi základnými interpretáciami tejto udalosti.

Na jednej strane s pokusom navrátivšej sa ľudáckej emigrácie a jej domácich spojencov glorifikovať vojnovú Slovenskú republiku, rehabilitovať jej prezidenta Jozefa Tisa a vykresliť SNP ako čierny deň v slovenských dejinách. Na druhej strane bolo treba skoncovať s legendami o SNP, ktoré sa v oficiálnej historiografii etablovali vďaka Gustávovi Husákovi, ktorý bol nesporne jedným z kľúčových organizátorov SNP.

Jeho Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní vydané v roku 1964 bolo dôležité pri rehabilitácii SNP ako prelomovej historickej udalosti ako aj povstaleckej generácie, ktorá bola súdená čechoslovakistickými stalinistami v procese s takzvanými buržoáznymi nacionalistami v apríli 1954.

Po uchopení moci v apríli 1969 sa však Husákov pohľad na SNP priam kanonizoval a menil sa podľa aktuálnych mocenských potrieb. Predovšetkým sa presadzoval monopol Komunistickej strany Slovenska pri politickej príprave a riadení SNP. Občiansky odboj, agrárnici, sociálni demokrati, londýnska exilová československá vláda a vojenské ústredie boli odsunuté na okraj.