Robert Fico padol do pasce vlastnej politiky a drží v nej celé Slovensko (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.07.24.
Premiér stále hovorí o mieri, ale rozdúchava strach z vojny. Nie je to to isté. Nezodpovedne priživuje obavy z našich spojencov. A hanbí sa ukázať sa medzi nimi.
Robert Fico to má s našimi západoeurópskymi spojencami v lete ťažké. Vlani mu dovolenku na prelome júla a augusta pokazili Briti, keď sa snažil vyrobiť medzinárodnú kauzu z toho, že britské ministerstvo zahraničia platilo cez agentúru kampaň na podporu volebnej účasti mladých. Fico v tom videl zasahovanie do volieb v neprospech Smeru.
Vraj ide o takú vážnu vec, že si ju zavesia na nástenky a budú sa jej venovať každý deň, tvrdil. Žiadny škandál z toho nebol a všetko sa skončilo skôr, než sa vonku ochladilo, ale Fico aspoň nachvíľu prebral voličov z letargie. Tento rok ho hnevajú Francúzi. No teraz by bol najradšej, aby si to nikto z jeho voličov nevšimol.
Brnkol na citlivú strunu
Francúzske veľvyslanectvo potvrdilo portálu EUBrief, že Slovensko sa stalo členom takzvanej Koalície ochotných, teda neformálneho zoskupenia krajín, ktoré má „posilniť rolu Európy v zaistení budúcej suverenity a bezpečnosti Ukrajiny“, ako ho charakterizovali politológovia John Karlsrud a Yf Reykers z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Podľa veľvyslanectva Slovensko dokonca prijalo záverečné vyhlásenie nedávneho stretnutia v Paríži. Na papieri by to nemal byť problém, veď aj sám Fico iba pred vyše mesiacom vyhlásil, že si želáme stabilnú a demokratickú Ukrajinu, pretože to na Slovensku potrebujeme.
Prečítajte si tiež:
Premiér však na tvrdenie, že sme členom Koalície ochotných, reagoval podráždenejšie, než keby ho niekto obvinil z korupcie či nedajbože z toho, že Smer nie je sociálnodemokratická strana. „Slovenská republika nebola, nie je a ani nebude členom Koalície ochotných, ktorá podporuje vojnu na Ukrajine. Ako predseda vlády som sa nezúčastnil na žiadnom zasadnutí tohto vojnového spolku,“ bránil sa na Facebooku.
Informácie označil za detské hry hodné opozície a protislovenských a protivládnych médií a francúzskeho veľvyslanca v telefonickom rozhovore požiadal, aby veľvyslanectvo nešírilo nepravdivé informácie. Z toho, čo by bola pre iné krajiny banalita, je u nás pomaly diplomatický škandál. Článok EUBriefu Ficovi zjavne zabrnkal na citlivú strunu.
Fico nechce, aby nás bolo vidno
Nemáme pritom žiadny dôvod článku neveriť. Veľvyslanectvo teraz vyhlasuje, že nešlo o oficiálne stanovisko, no jeho tvrdenie podporujú aj dva ďalšie nezávislé zdroje redakcie z prostredia vlády, ktoré takisto tvrdia, že Slovensko už členom koalície je, ale vláda to nechce priznať. Skôr to teda vyzerá na Ficovu damage control, teda minimalizáciu škôd.
Veľvyslanec zrejme prezradil, čo nemal, a premiér sa to pokúša uhrať ako nedorozumenie, respektíve zlý úmysel médií. Lenže to, že ako premiér sa nezúčastnil na žiadnom zasadnutí Koalície ochotných, predsa nikto nespochybňuje. Aj veľvyslanectvo uviedlo, že na zasadnutí nebol premiér ani žiaden minister a Slovensko zastupoval veľvyslanec vo Francúzsku.
Prečítajte si tiež:
Francúzske veľvyslanectvo takisto pre EUBrief jasne uviedlo, že Slovensko sa nestalo súčasťou novej integrovanej koalície protibalistickej raketovej obrany. A so závermi stretnutia, ako napríklad „žiadny mier bez Ukrajiny“ alebo „žiadne dohody týkajúce sa európskych záujmov a obrany nemožno uzatvárať bez Európanov“, musí súhlasiť aj Fico a jeho vláda.
„O svojich medzinárodných záväzkoch informuje výlučne slovenská vláda,“ uviedlo francúzske veľvyslanectvo v „opravnom“ stanovisku. Je teda pravdepodobnejšie, že Slovensko sa nejakým spôsobom naozaj pridalo ku Koalícii ochotných, alebo s ňou spolupracuje, ale nechceme tam posielať ministrov či premiéra, aby to nebolo vidno.
Za správne veci sa nesmieme hanbiť
Inak povedané, nechceme, aby o tom vedela verejnosť. Aj podľa informácií Denníka N sa zástupcovia Slovenska zúčastňujú na zasadnutiach koalície v nižších formátoch, teda nie na úrovni členov vlád, no tentoraz spoločné vyhlásenie podpísal aj slovenský veľvyslanec Ján Šoth, a tak mohli mať Francúzi dojem, že sme jej plnohodnotnou súčasťou.
To je však iba slovičkárenie. Bez ohľadu na to, ako našu účasť v koalícii chápeme, je trápne, že takúto informáciu musí naša vláda tajiť, ako keby išlo o štátne tajomstvo. Za to, že sme v spolku štátov, ktoré považujeme za spojencov, chceme byť pri kľúčových bezpečnostných rozhodnutiach a podporujeme protiprávne napadnutú krajinu, sa predsa nesmieme hanbiť.
Prečítajte si tiež:
Je správne, ak má Slovensko zastúpenie v koalícii ochotných, aj keby to malo byť len pragmatické. Znamenalo by to, že Robert Fico si stále uvedomuje, aké sú záujmy Slovenska. A nie, nehovoríme teraz o predlžovaní vojny. Záujmom Slovenska je v tomto prípade stabilná a demokratická Ukrajina, o ktorej hovoril Fico. O nej predovšetkým je Koalícia ochotných.
Záujmom Slovenska je byť tam, kde sa formuje bezpečnostná architektúra Európy. A naším záujmom je aj neurážanie spojencov či to, že sa nehanbíme za to, ak s nimi spolupracujeme, ale chceme, aby nás rešpektovali. To Fico nedosiahne rečami o suverénnej zahraničnej politike na štyri svetové strany, ale tým, ak sa bude správať tak, aby sa ho oplatilo počúvať.
Nezaslúži si dôveru
Fico však pred záujmami Slovenska uprednostňuje záujmy Smeru. Pokrytecká zahraničná politika, keď doma hovoríte jedno, aby ste si nepohnevali vlastných voličov, a vonku robíte druhé, aby ste úplne nezničili pozíciu vlastnej krajiny v jej „životnom priestore“ EÚ, NATO a Západu, dlhodobo fungovať nemôže. Je to tanec na príliš úzkej hrane.
Pri obrannej zmluve DCA so Spojenými štátmi, ktorú v opozícii označoval za vlastizradnú, no vo vláde zistil, že sa nedá zmeniť, mu to ešte prešlo, lebo o tom nehovoril. Aj nevetovanie európskej pôžičky pre Ukrajinu si obháji, lebo Slovensko sa na nej nepodieľa. No ak sa Fico začne desiť vlastnej politiky, nemôže sa to skončiť dobre. Pre neho ani pre nás.
Prečítajte si tiež:
Premiér stále hovorí o mieri, v skutočnosti však nie je pre mier, ale rozdúchava strach z vojny. Nie je to to isté. Ak by bol mierovým politikom, bol by odhodlaný urýchliť pokrok k mieru. Tak znie názov parížskeho vyhlásenia Koalície ochotných. Namiesto toho priživuje obavy zo spojencov. A hanbí sa ukázať sa medzi nimi.
Chytil sa do pasce vlastnej politiky a drží v nej celé Slovensko. Takmer žiadny správny zahraničnopolitický krok už nemôže priznať, pretože ho sám predtým spochybnil. Práve preto si zaslúži, aby sme jeho slovám verili menej ako médiám, ktoré o jeho politike povedia aj to, čo chce zatajiť.