Robert Fico urobil z homofóbie štátnu politiku (komentár Petra Weissa)
obchodnyregister
2026.06.02.
Národnú identitu odvodenú od sexu a reprodukcie ľudského rodu nemá v ústave zakotvený žiadny členský štát Európskej únie. To nie je ochrana identity, ale zneužívanie predsudkov.
„Nemôže sa stať, aby niekto prišiel zo zahraničia s homosexuálnym manželstvom a na Slovensku sa domáhal jeho uznania.“ Takto premiér Robert Fico 28. mája v Národnej rade vysvetlil, načo potrebuje vykonávacie zákony k novele ústavy.
Bol to pozoruhodne úprimný moment. Po mesiacoch rečí o ochrane našich tradícií, suverenity v kultúrno-etických otázkach a národnej identity premiér otvorene pomenoval skutočný cieľ zmien, ktoré sledoval prijatím novely ústavy.
Nebola to žiadna náhoda
Nie posilniť práva všetkých občanov, ale naopak, zabrániť tomu, aby určitá skupina občanov získala práva, ktoré sú v rastúcej časti Európskej únie už považované za samozrejmosť, a ktoré sú chránené judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako práva občanov Únie. A druhým cieľom bolo až nenávistne rozdeliť slovenskú spoločnosť a opozíciu, aby z toho Smer mocensko-politicky profitoval.
Robert Fico tým definitívne potvrdil, že z homofóbie urobil štátnu politiku. Nevykonal to však sám. Potreboval na to ústavnú väčšinu. A tú mu poskytli poslanci KDH a Hnutia Slovensko. Milan Majerský a Igor Matovič sa tak stali spoluautormi projektu, ktorý posúva Slovensko ďalej od európskeho hlavného prúdu v ochrane ľudských práv a bližšie k politike permanentných kultúrnych vojen.
Prečítajte si tiež:
Nie je to náhoda ani jednorazové vybočenie. Je to vyvrcholenie politickej línie, ktorú Smer buduje už roky. Útoky na LGBTI komunitu a zosmiešňovanie predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku za to, že podporuje práva bežné vo väčšine členských štátov EÚ, patrili medzi nosné témy víťaznej kampane Smeru pred parlamentnými voľbami.
Práve vtedy vznikali videá a vyjadrenia, ktoré publicista Robert Žanony v komentáriŽidia 21. storočia prirovnal k mechanizmom, akými autoritárske režimy označujú menšinu za ohrozenie spoločnosti.
Vytvoriť konflikt je jednoduchšie
Samozrejme, historické analógie treba používať opatrne. Nikto netvrdí, že dnešné Slovensko je ľudácky štát. Podstata mechanizmu je však podobná. Politická moc si vyberie menšinu, označí ju za nositeľa nebezpečných vlastností a ideológie, pripíše jej zodpovednosť za rozklad spoločnosti a následne sa postaví do pozície ochrancu národa pred touto údajnou hrozbou.
Presne to robí Robert Fico. Z hľadiska pragmatickej politickej taktiky je to do istej miery pochopiteľné. Vládna koalícia vstúpila do poslednej tretiny volebného obdobia s neúspešnými konsolidáciami, nebezpečne rastúcim zadlžením a s veľkou nespokojnosťou občanov.
Prečítajte si tiež:
Tá sa týka nefungujúceho štátu, rozpadajúcej sa infraštruktúry, nedostupnej a stále drahšej zdravotnej starostlivosti, ako aj množstva škandálov, z ktorých trčí nadržovanie „našim ľuďom“ a podozrenie zo zneužívania moci a tolerovania korupcie.
Oveľa jednoduchšie ako riešiť problémy zaostávajúcej ekonomiky, nedostupného bývania a zle fungujúcich verejných služieb je vytvoriť kultúrno-etický konflikt. LGBTI+ komunita sa stala ideálnym terčom.
Je dostatočne malá na to, aby sa nevedela účinne brániť, a zároveň dostatočne viditeľná na to, aby sa okolo nej dala viesť emocionálna politická mobilizácia založená na šírení predsudkov a nenávisti a na pasovaní sa správnych konzervatívcov za ochrancov tradičných hodnôt.
Ochranca národnej identity
Existuje však aj druhý motív. Konflikt s Európskou úniou. Fico už roky tvrdí, že odmietanie práv homosexuálov odlišuje slovenskú sociálnu demokraciu od tej „bruselskej“. Takto sa vedome stavia do pozície ochrancu údajnej národnej identity proti údajnému diktátu Bruselu.
Ak Európska komisia alebo európske súdy upozornia na rozpor s európskym právom, bude to môcť využiť ako ďalší dôkaz, že bojuje za slovenskú suverenitu. A je jedno, koľko nás to bude stáť. Ide o osvedčený politický model Viktor Orbán. Najprv vytvoriť vo vlastnej politickej dielni konflikt a potom sa vyhlásiť za ochrancu národa pred dôsledkami tohto konfliktu.
Prečítajte si tiež:
Najabsurdnejšie na tom je, že Slovensko sa snaží brániť pred niečím, čo už dávno funguje vo väčšine Európskej únie. Registrované partnerstvá existujú v jej dvadsiatich členských štátoch.
Manželstvá osôb rovnakého pohlavia sú realitou v šestnástich krajinách Únie. Španielsko, Írsko, Rakúsko, aby som začal dominantne katolíckymi krajinami, Nemecko, Holandsko, Grécko, Estónsko, Grécko, Malta či Slovinsko kvôli nim nezrútili. Neprišli o svoju kultúru, identitu ani demografickú budúcnosť, a už vôbec nie o inovatívnosť a konkurencieschopnosť.
Hodnoty od pása dole
Kvôli týmto právam nevznikli občianske konflikty ani hororové situácie ohrozujúce tradičné heterosexuálne rodiny, ako to predpovedajú slovenskí konzervatívni alarmisti. Naopak, miliónom ľudí umožnili viesť dôstojnejší a šťastnejší život. O to smiešnejšie pôsobí slovenské ústavné dobrodružstvo.
Národnú identitu odvodenú od sexu a reprodukcie ľudského rodu nemá v ústave zakotvený žiadny členský štát Európskej únie. Smer a jeho koaliční spojenci s podporou poslancov KDH a Hnutia Slovensko „hodnoty od pása dole“, ako tento prístup slovenských konzervatívcov výstižne pomenoval kresťanskodemokratický politik Ivan Šimko, povýšili, a to za otvorenej podpory Konferencie biskupov Slovenska, na základný znak našej štátnej identity.
Prečítajte si tiež:
Stali sme sa tak skutočným unikátom. Veď ktorý iný štát vo svete takto definuje svoju národnú identitu? Aký konkrétny prospech z toho občania získali? Lacnejšie bývanie, modernejšie nemocnice, vyššie mzdy, bezpečnejšie vlaky, rýchlejšie súdy, opravené mosty?
Nič z toho. Získali len ústavu, ktorá sa stala nástrojom na demonštratívne odopieranie rešpektu jednej skupine občanov v mene ochrany hodnôt „tradičnej rodiny“. Tých hodnôt, ktoré vo svojom osobnom živote bez škrupulí porušujú politici, ktorí si na ich ochrane postavili svoje politické kariéry.
To nie je ochrana identity. To je štátna politika udržiavania a zneužívania predsudkov. Čo ako sa tieto predsudky vydávajú za fundamentálne hodnoty slovenských konzervatívnych strán. Krajina, ktorá si svoju identitu buduje na tom, že bráni menšine žiť rovnako dôstojný a šťastný život ako väčšina, si nebuduje sebavedomie. Buduje si iba ďalšiu formu izolácie.