Ročne nám zmiznú desiatky tisíc pracujúcich, o desať rokov štvrť milióna. Zachrániť to môžu päťdesiatnici a cudzinci

obchodnyregister 2026.11.17.

Slovensku môže do desiatich rokov chýbať štvrť milióna pracujúcich. V priemysle až každý piaty zamestnanec. Firmy pritom už dnes nevedia obsadiť okolo 150-tisíc miest. Krajina starne rýchlejšie, než sa na to stíha pripraviť, a hotové riešenie zatiaľ nemá nikto. Bez ľudí pritom nebude mať kto vyrábať ani zarábať na dôchodky.  

Video

Komu by sa oplatil dôchodok iba z prvého piliera? Tomáš načrtol zmenu

Minister práce Erik Tomáš hovorí o návrhu, ktorý by mohol pomôcť ľuďom, pre ktorých je sporenie v druhom pilieri za súčasných podmienok nevýhodné. Pred odchodom do dôchodku by sa mohli rozhodnúť, či zostanú v druhom pilieri, alebo budú poberať dôchodok iba z prvého piliera. Návrh chce prerokovať s odborníkmi aj opozíciou.

Zdroj:
ta3

Na pätinový výpadok pracovníkov v priemysle upozornil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz pri predstavení priebežných výsledkov národného projektu Vekový manažment. Stojí za ním Aliancia sektorových rád (ASR), teda združenie štátu, zamestnávateľov a odborov sledujúce potreby trhu práce, ktorá robí veľké meranie pracovnej schopnosti zamestnancov.

Zamestnávatelia zároveň bijú na poplach pre plány koaličných politikov obmedziť príchod pracovníkov z cudziny. Predseda SNS Andrej Danko žiada tvrdšie pravidlá a tvrdí, že cudzinci obsadzujú slabo platené miesta, o ktoré by inak mohli mať záujem domáci. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) varuje, že kvóty by nedostatok ľudí ešte prehĺbili.

Aliancia sektorových rád aj asociácia zamestnávateľských zväzov pritom vychádzajú z rovnakých čísel. Nezamestnanosť sa drží okolo piatich percent a z trhu práce každý rok odíde o 30-tisíc ľudí viac, než naň príde zo škôl. Podľa viceprezidentky AZZZ pre trh práce Zuzany Rumiz až 80 percent zamestnávateľov nevie nájsť vhodných ľudí. „Najväčším problémom slovenského trhu práce tak už nie je nedostatok pracovných miest, ale predovšetkým nedostatok dostupných pracovníkov a kvalifikovaných ľudí so zručnosťami, ktoré moderná ekonomika potrebuje,“ uvádza AZZZ.

Ďalším problémom je, že pracovníci zároveň starnú. Podľa analýz ASR bude v roku 2035 najmenej v dvoch sektoroch priemerný vek zamestnancov 50 rokov a v ďalších štyroch presiahne 49 rokov. Ľudí v aktívnom veku má byť o desať rokov až o desať percent menej než dnes a dôchodcov pribúda. „Ak nebudeme mať zahraničných pracovníkov a vôbec pracovníkov, tak jednoducho nebudeme mať peniaze na dôchodky,“ hovorí Rumiz.

Cudzincov je pritom na Slovensku najviac v histórii, v septembri ich u nás pracovalo vyše 150-tisíc. Premiér Robert Fico (Smer) začiatkom novembra ohlásil strop na počet dočasných pracovníkov z vybraných tretích krajín, hoci jeho výška ani zoznam krajín známe nie sú. Ako ukazujú čísla, ich príliv sa už aj tak spomalil – po minuloročných rekordných vyše 29-tisíc ľuďoch ich za deväť mesiacov tohto roka pribudlo necelých sedemtisíc.

Sendvičová generácia

Jednou z odpovedí na demografické problémy Slovenska má byť vekový manažment, teda prispôsobenie práce veku a životnej situácii zamestnanca. Spomínaný národný projekt meria takzvaný index pracovnej schopnosti. V praxi ide o dotazník, v ktorom človek sám hodnotí, ako zvláda nároky svojej práce, aké má zdravotné ťažkosti, koľko dní bol za posledný rok na péenke a či si myslí, že svoju prácu bude vládať robiť aj o dva roky.

Z odpovedí potom vyjde skóre od 7 do 49 bodov. Čím je nižšie, tým väčšie riziko, že zamestnanec prácu čoskoro prestane zvládať. Do merania sa má celkovo zapojiť vyše 15-tisíc zamestnancov a tisíc zamestnávateľov. Do 11. novembra tohto roka spracovali 5 414 platných dotazníkov a prihlásilo sa 426 firiem.

Priebežné výsledky ukazujú, že strednú alebo slabú pracovnú schopnosť má 40,5 percenta ľudí po päťdesiatke. Vo veku 18 až 39 rokov je to 15,8 percenta. Index klesá s vekom u mužov aj u žien a najnižšie hodnoty dosahuje po šesťdesiatke, pričom ženy sú takmer celý čas mierne pod mužmi. ASR však upozorňuje, že samotný vek nie je jediným určujúcim faktorom.

Na výkon v práci vplýva aj to, čo ľudí čaká doma. Dvaja z troch opýtaných sa označili za neformálnych opatrovateľov, teda sa bez nároku na plat starajú o blízkych. Takmer polovica z nich, 48 percent, má na starosti seniora nad 70 rokov a 32,5 percenta dieťa od 6 do 15 rokov. O dospelého so zdravotným znevýhodnením sa stará 21,6 percenta a o dieťa do šiestich rokov 17,2 percenta. Hlavný metodik projektu Michal Němec hovorí o sendvičovej generácii, ktorá má na pleciach deti aj rodičov, a viac to pritom dolieha na ženy.

Zamestnávatelia tvrdia, že udržať starších ľudí v práci je pre nich nevyhnutnosť. Pomôcť má aj technika. „Modernizácia priemyslu a robotizácia nemajú za cieľ ľudí vytlačiť, ale práve uľahčiť fyzickú drinu tým, ktorí už tempo ťažkej práce nezvládajú,“ priblížil Lasz.

„Slovensko si nemôže dovoliť vytláčať skúsených ľudí z trhu práce. Starší zamestnanci nie sú problém, ale súčasť riešenia,” dodal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský.

Odbory v tejto súvislosti pripomínajú, že dlhší pracovný život sa nedá oddeliť od podmienok na pracovisku. „Kvalitné a bezpečné pracovné prostredie – moderné vybavenie, ochrana zdravia, primeraná psychická záťaž a reálna flexibilita pri zlaďovaní práce a rodiny – je základným predpokladom na to, aby si zamestnanci udržali zdravie, výkon a pracovnú pohodu v každej životnej fáze,“ uviedol viceprezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Milan Kuruc.

Je však tiež potrebné zdôranzniť, že hotové riešenia projekt zatiaľ neponúka. Potrvá do roku 2028 a jeho výstupy majú podľa ASR až postupne slúžiť ako podklad pre modernizáciu pracovísk, manažérskej praxe aj vládnych politík zamestnanosti.

Bez cudzincov to nepôjde

Samotní starší zamestnanci ale výpadok na slovenskom trhu práce pokryť nedokážu. Lasz aj viceprezident AZZZ Andrej Hutta preto medzi riešeniami menovali aj riadenú migráciu. Ešte v roku 2015 pracovalo na Slovensku len približne 23-tisíc cudzincov a odvtedy sa ich počet zvýšil viac než šesťnásobne. „Podľa predbežných konzervatívnych odhadov dosiahli odvody z miezd zahraničných pracovníkov od roku 2015 kumulatívne viac ako 3,5 miliardy eur. Len za rok 2025 predstavoval odhadovaný príspevok viac ako 641 miliónov eur,“ konštatuje prezident AZZZ Rastislav Machunka.

Pohľad niektorých koaličných politikov na túto problematiku sa pritom otočil. Vláda ešte v roku 2024 zvýšila ročný limit národných víz pre pracovníkov z cudziny v oblasti výroby z 2-tisíc na 10-tisíc, dnes z koalície zaznieva opak. „Miesta ponúkané cudzincom sú zle ohodnotené,“ napísal Danko na sociálnej sieti.

Zamestnávatelia to však odmietajú. Pracovník z tretej krajiny môže podľa nich prísť len na pozíciu zo zoznamu nedostatkových profesií, nesmie zarábať menej než jeho slovenskí kolegovia a firmu vyjde drahšie, lebo platí aj nábor v zahraničí či tlmočníka. „Zahraniční pracovníci tak vo veľkej miere nenahrádzajú slovenských zamestnancov, ale obsadzujú pozície, ktoré sa firmám dlhodobo nedarí obsadiť domácou pracovnou silou,“ hovorí Rumiz.

Kvóty by podľa AZZZ nezasiahli iba cudzincov. Od ich práce závisia ďalšie miesta v podniku, od majstrov až po administratívu, a firma bez ľudí môže výrobu presunúť do Poľska, Maďarska či Rumunska. „Ak firma, ktorá zamestnáva 200 ľudí a z toho má 50 cudzincov, nebude vedieť 50 cudzincov zamestnať, tak všetkých 200 ľudí prepustí, pretože nebude môcť fungovať,“ upozorňuje Machunka.

Ministerstvo práce vidí rezervu aj v dlhodobo nezamestnaných. Od januára 2027 zároveň chystá novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá má sprísniť kontrolu personálnych agentúr. Dlhodobo nezamestnaných je podľa AZZZ okolo 98-tisíc a reálne sa dá zamestnať približne desatina. „Je to veľmi dôležitý proces, ale rozhodne to nie je riešenie súčasnej situácie, pretože to sú ľudia bez pracovných návykov,“ tvrdí Machunka.

Automatizácia podľa zamestnávateľov zatiaľ výpadok ľudí nenahradí. AZZZ uznáva, že štát musí migráciu kontrolovať, žiada však, aby vláda o kvótach rokovala so sociálnymi partnermi. „Ak chceme chrániť bezpečnosť štátu, potrebujeme účinné individuálne preverovanie, nie plošné opatrenia, ktoré môžu poškodiť aj legálne pracujúcich ľudí a slovenské podniky,“ uzatvára Machunka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
práca
zamestnanosť
cudzinci

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.