
Exminister pri obhajovaní vysokých odmien ministerským úradníkom namiešal svoj typický kokteil: výhovorky plus neoveriteľné fakty plus drzosť plus agresívna obhajoba neobhájiteľného.
Bývalý minister životného prostredia sa snaží tváriť pragmaticky a biznisovo. Ide o súčasť imidžu svojej strany, ktorý práve začína vytvárať. V skratke – dôležité sú výsledky, iba tie sa počítajú. Cesty k nim môžu byť hocijaké, to vlastne nikoho nezaujíma.
Agendu eurofondov si pomýlil s privátnym biznisom. Štátnych úradníkov chce predstaviť v štýle poisťovákov, ktorí si vypýtajú províziu za každú uzatvorenú zmluvu. Tu však nie sme pri životných poistkách a predaji limuzín v autosalóne, ale správe verejných prostriedkov.
Že vraj šlo „len“ o europeniaze. A tie padli z neba? Vytlačila ich počas víkendov pokútna tlačiareň na lúke za Bruselom, alebo ide o riadne žiadané a zúčtované prostriedky z Únie, ktoré majú svojich adresátov aj striktne určené spôsoby využitia?