Rozhodujúci zlom vo Washingtone? Voľby môžu zásadne zmeniť kurz pomoci Kyjevu aj sankcií (242. týždeň vojny)

Ukrajinské drony lámu rekordy zásahov a Západ chystá ďalšiu pomoc, zatiaľ čo Moskva požaduje ústupky NATO a odmieta úprimné rokovania o ukončení vojny.  

Pondelok 26. október 2026 (1706. deň vojny)

Rusi spomaľujú termín rokovaní a majú neúmerné požiadavky

Rusko tradične začalo týždeň nočným útokom na Ukrajinu, a to 140 bezpilotnými lietadlami typu Shahed, jednou protirádadiolokačnou strelou Ch-31P a tromi riadenými strelami Ch-59/69. Podľa ukrajinského letectva protivzdušná obrana do rána zneškodnila 112 dronov a všetky riadené strely Ch-59/69. Medzi nasadenými bezpilotnými prostriedkami bolo 70 prúdových dronov. Zásahy zostávajúcich dronov a strely Ch-31P boli zaznamenané v 15 cieľových lokalitách a pády zostrelených dronov alebo ich trosiek na ďalších štyroch miestach. Útoky pokračovali aj počas dňa, pričom ruské sily nasadili okrem dronov v závere dňa aj jednu balistickú raketu.

Na druhej strane ukrajinské bezpilotné útoky mierili na mesto Voronež, kde podľa ruských sociálnych sietí zasiahli viaceré priemyselné podniky, vrátane petrochemického podniku Voronežsintezkaučuk a závod Voronežskej leteckej stavebnej akciovej spoločnosti. Podľa Alexandra Guseva, guvernéra Voronežskej oblasti, bolo nad mestom zostrelených 70 ukrajinských dronov a nad širšou oblasťou celkovo 113 dronov.

Na línii kontaktu zaznamenal ukrajinský generálny štáb za predchádzajúci deň 177 bojových stretov, čo predstavuje mierne zníženie intenzity bojovej aktivity. Najvyššia intenzita bojov bola v pokrovskom smere, kde ukrajinské jednotky odrazili 36 ruských útokov. V huljajpoľskom smere ich bolo 13 a v kosťantynivskom 12. Naopak, v kupjanskom a slovianskom smere ukrajinský generálny štáb nehlásil žiadne aktívne ruské útočné operácie. Generálny štáb Ukrajiny uviedol, že Rusi mali za predchádzajúci deň stratiť 1 990 vojakov a 18 delostreleckých systémov. Analytický projekt DeepState informoval o ruskom postupe v okolí Kosťantynivky v Doneckej oblasti a pri obci Vozdvyživka v Záporožskej oblasti.

Vedúci oddelenia komunikácie Veliteľstva vzdušných síl Ukrajiny Jurij Ignat informoval, že ich vzdušné sily používajú na zostreľovanie dronov vozidlá vyzbrojené protitankovými strelami Hellfire s laserovým navedením. Podľa Jurija Ihnata Ukrajina využíva viacero typov improvizovaných a kombinovaných riešení protivzdušnej obrany, vrátane projektu FrankenSAM. Jednotlivé prostriedky sa nasadzujú podľa charakteru hrozby a situácie v priestore a dopĺňa ich letectvo v oblastiach, ktoré nie sú pokryté pozemnými systémami a kde pozemná protivzdušná obrana nemôže bezpečne zasahovať.

Podľa denníka The Financial Times Nemecká spolková republika pripravuje nákup obmedzeného počtu ukrajinských prúdových útočných dronov Bars na technické skúšky nemeckými ozbrojenými silami. Dron Bars je odpaľovaný z pozemného odpaľovacieho zariadenia pomocou urýchľovacích raketových motorov na tuhé palivo, ktorý Ukrajina používa proti ruským pozemným cieľom minimálne od novembra 2025. V súčasnej dobe Ukrajina testuje stíhaciu verziu tohto dronu. V útočnej konfigurácii dron dosahuje cestovnú rýchlosť 400 až 450 km/h, maximálnu rýchlosť 620 až 700 km/h a nesie hlavice s hmotnosťou 22 až 105 kg v závislosti od charakteru cieľa. Nemecké skúšky dronu by sa mali uskutočniť začiatkom roka 2027. Ak budú úspešné, potenciálny následný nákup by mohol dosiahnuť niekoľko stoviek až niekoľko tisíc kusov dronov.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu je pripravený. Vyhlásenie prišlo ako reakcia na slová podpredsedu vlády a ministra dopravy Mattea Salviniho, že Taliansko by malo ukončiť hospodársku a vojenskú podporu Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že už mesiac čaká, kedy americký minister obrany Peter Hegseth podpíše zmluvu o dodávke rakiet pre systémy Patriot a NASAMS.

Podľa Ukrajinskej pravdy sa Ukrajina a USA snažili posunúť termín plánovaných trojstranných rokovaní Ukrajiny, USA a Ruska v Abú Zabí na začiatok tohto mesiaca, pričom Rusko navrhovalo termín v druhej dekáde tohto mesiaca. Zatiaľ čo Ruská federácia sa snaží obmedziť nasledujúce rokovania na otázku územných nárokov – ako pokus dosiahnuť rokovaniami víťazstvo nad Ukrajinou, ktoré nevie dosiahnuť vojenským spôsobom. Ukrajinská strana sa snaží udržať pôvodný vektor rokovaní a rozšíriť pripravované rokovanie za hranice územných požiadaviek Ruska, teda aj na otázku budúcej bezpečnostnej architektúry Ukrajiny a Európy.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že Rusko nie je pripravené na seriózne rokovania. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že Ruská federácia neplánuje zastaviť bojové operácie počas prípadných mierových rozhovorov. Denník The Telegraph s odvolaním sa na informované zdroje z diplomatických kruhov napísal, že Rusko bude požadovať ústupky v rozmiestnení síl NATO vo východnej Európe, čo by výrazne ovplyvnilo bezpečnosť nielen krajín Pobaltia a severnej Európy, ale aj Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že takéto opatrenia by si vyžadovali konsenzuálne rozhodnutie všetkých členských krajín NATO, je prakticky vylúčené, že rokovania by mohli viesť k takémuto kroku.

Podľa správ agentúry Reuters ruské rafinérie zvýšili výrobu motorovej nafty po zmiernení niektorých obmedzení spojených s dohodou o vývoze nafty so Spojenými štátmi. Ak sa vyššia produkcia udrží, môže to Ruskej federácii uľahčiť zásobovanie bojujúcich síl a znížiť tlak na domáci trh s palivami.

Portál Axios informoval, že šesť veľkých bánk vrátane JPMorgan, Bank of America a Goldman Sachs a prístavné orgány Texasu a New Yorku obdržali list podpísaný viacerými kongresmanmi, ktorých vedie senátorka za Demokratickú stranu Jeanne Shaheen (vrátane republikánskych). Požadujú v ňom zachovanie zmlúv, prepravných dokladov, informácií o plavidlách a korešpondencie s dodávateľmi, maklérmi a predstaviteľmi USA v súvislosti s dohodou amerického prezidenta Donalda Trumpa s Ruskou federáciou o dodávkach motorovej nafty.

Utorok 27. októbra 2026 (1707. deň vojny)

Prezidenti Fínska a Nórska telefonovali s V. Putinom

Rusko v noci a ráno podniklo rozsiahly kombinovaný útok na Ukrajinu, pričom hlavným cieľom útokov bol Kyjev. Jeho sily zaútočili 16 balistickými raketami Iskander-M/S-400 a 280 útočnými bezpilotnými lietadlami typu Shahed, z ktorých 69 bolo s prúdovým pohonom. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že protivzdušná obrana zneškodnila dve balistické rakety Iskander a 255 bezpilotných lietadiel. Zásah opätovne poškodil kyjevský južný most cez Dneper, v dôsledku čoho úrady obmedzili cestnú dopravu a prevádzku metra na príslušnom úseku.

Na druhej strane ukrajinské sily, podľa správ zverejnených na sociálnych sieťach, zasiahli sklad munície ruských okupačných síl v Luhanskej oblasti. Satelitné snímky projektu GEOINT CyberBoroshno potvrdili zásahy a následne poškodenie viacerých dielenských a skladových budov, určených na opravy ruskej protivzdušnej obrany v Moskovskej oblasti, ku ktorým došlo po ukrajinskom útoku z 22. októbra na prevádzku 75. Arsenalu v Moskve Serpuchovo.

Na línii kontaktu ukrajinský generálny štáb nezaznamenal oproti predchádzajúcemu dňu významnú zmenu intenzity bojovej činnosti. Ako uviedol, Rusko za predchádzajúci deň stratilo 1 400 vojakov.

Ukrajinský generálny štáb informoval, že postupne rastie podiel ruských prúdových dronov, ktoré sa ukrajinskej protivzdušnej obrane darí zostreliť. Za posledné tri mesiace ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila takmer 60 % ruských prúdových dronov Geran-4. Podľa generálneho štábu môže pri odrazení jednotlivých útokov percento zostrelených prúdových dronov dosiahnuť približne 80 %. Hlavnú ťarchu pri zostreľovaní ruských prúdových dronov zohráva taktické letectvo najmä lietadlá F-16, Mirage a MiG-29. Na boj proti ruským prúdovým dronom sa ďalej používajú protilietadlové systémy, najmä Gepard, Shilka, najnovšie systémy Skynex, Skyranger a Terrahawk Paladin.

Ukrajinská spoločnosť Himera a dánska spoločnosť GomSpace vypustili na obežnú dráhu testovací komunikačný satelit OBRIA NANO a započali jeho prevádzku. Satelit bol vypustený v rámci misie SpaceX Transporter-18 1. októbra 2026. Satelit OBRIA NANO má byť demonštrátorom budúcej konštelácie ukrajinských telekomunikačných satelitov.

Nórska vláda oznámila, že poskytne Ukrajine 48 miliónov eur na obnovu energetiky pred zimou. Pomoc má podporiť obnovu energetickej infraštruktúry po ruských cielených útokoch na ukrajinské civilné elektrické siete a energetické objekty.

Námestníčka ministra obrany Poľska Magdalena Sobkowiak-Czarnecka informovala, že v Poľsku bude zriadené stredisko údržby rakiet PAC-3 pre systémy Patriot. Vo Varšave je táto investícia vnímaná ako strategický úspech, pretože systém Patriot je jedným z pilierov programu národnej protivzdušnej obrany Wisla. Poľsko doteraz zakúpilo osem batérií Patriot a rakety PAC-3 MSE. Národné centrum by zvýšilo strategickú nezávislosť Poľska, zvýšilo bezpečnosť dodávok a poskytlo poľskému priemyslu odborné znalosti v oblasti ich údržby.

Rumunská spravodajská služba oznámila odhalenie Ruskom koordinovanej sabotážnej siete zapojenej do pokusu o podpaľačský útok na zbrojársku továreň Carfil v Brašove 14. septembra. Do sabotáží boli zapojení traja občania postsovietskych štátov, ktorí sa legálne zdržiavali v krajinách Európskej únie. Zadržali ich v Nemeckej spolkovej republike a Poľsku. Rumunský minister zahraničných vecí Dan Neculescu si následne predvolal ruského veľvyslanca v Rumunsku, pričom ministerstvo zahraničných vecí počas stretnutia vyjadrilo ruskému veľvyslancovi dôrazný protest proti sabotáži v závode v Brašove a zdôraznilo zodpovednosť Ruska, ktorú potvrdzujú dôkazy zhromaždené počas vyšetrovania rumunských tajných služieb.

V oblasti ukrajinského mesta Olešky začal od 2:00 stredoeurópskeho času platiť režim zastavenia paľby, na ktorom sa dohodli ukrajinská a ruská strana. Následne obe strany potvrdili, že prímerie je dodržiavané z oboch strán.

Prezidenti Fínska a Nórska nečakane telefonovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že kontakt s ruským prezidentom sa pripravoval v koordinácii s Ukrajinou. Rozhovor trval približne hodinu a pol a bol pokračovaním stretnutia v Osle, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha potvrdil, že Kyjev o rozhovoroch vedel a súhlasil s nimi. Fínsko zároveň zdôraznilo, že nechce vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ, ale stojí na strane Ukrajiny.