Rozpráva sa s Putinom, chodí na Ukrajinu a (asi) chce EÚ. Vučič sa vzdal moci, aby ju získal

Je dedičom Slobodana Miloševiča, ktorý v roku 2006 zomrel v cele tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Aleksandar Vučič ako minister informácií v rokoch 1998 – 2000 pomáhal budovať autoritatívny režim. Postupne sa sám stal hegemónom srbskej politiky. Najprv ako premiér (2014 – 2017) a potom deväť rokov slúžil ako prezident.  

Z prezidenta premiérom?

V nedeľu však Vučič z postu hlavy štátu odstúpil. Úradujúcou prezidentkou Srbska sa stala predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová. Vučič však v žiadnom prípade v politike nekončí. Využil len trik, ktorý sa mu v minulosti už osvedčil, aby si udržal moc. Vyhlásil voľby a z funkcie hlavy štátu sa chce presunúť do premiérskeho kresla.

Voľby sa budú v Srbsku konať už 25. októbra. Vučičova Srbská pokroková strana, respektíve jeho volebná koalícia Aleksandar Vučič – Jednotné Srbsko, je favoritom hlasovania. Po dlhých roch však má aj skutočného vyzývateľa. Je ním volebná kandidátka Zoznam študentov – Študenti víťazia. Tá vznikla po takmer dvoch roch demonštrácií najmä mladých ľudí proti Vučičovmu režimu, ktoré spustila tragédia v Novom Sade. V tomto srbskom meste 1. novembra 2024 zahynulo 16 ľudí, keď sa na nich zrútil prístrešok na miestnej vlakovej stanici.

Incident nemalá časť verejnosti pripísala korupčným praktikám, ktoré sprevádzali stavbu, do ktorej boli zapojené čínske firmy. Obvinený bol aj vtedajší minister dopravy Goran Vesič, ale stíhanie jeho a ďalších osôb neskôr zrušil súd.

Tragédia tak zatiaľ nemá vinníkov a aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré sa rozhodli protestujúci študenti vytvoriť volebnú kandidátku z odborníkov a osobností. Jej lídrom sa stal lekár a profesor z Nového Sadu Ilija Srdanovič.

Má však politický nováčik nejakú šancu proti Vučičovi, ktorý za viac ako desať rokov pri moci vybudoval systém, ktorý mu do nemalej miery slúži? Vidieť to aj na tom, ako o študentskej kandidátke informujú, či presnejšie povedané neinformujú, režimom riadené médiá.

Srdanovič síce od štátnej RTS dostal ponuku na televízny duel s Vučičom a nezamietol ju, ale pridal jasnú kritiku. „Vo vašom vysielaní nie sú zábery ani hlasy žiadnych ľudí zo študentskej kandidátky. Ani obraz, ani zvuk. To máme teraz dávať umelé dýchanie neschopným politickým ‚troskám‘, ktoré sa topia? Buďte konečne verejnoprávnym médiom pre všetkých občanov Srbska,“ napísal Srdanovič na svojom instagramovom profile.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že študentská volebná kandidátka by mohla mať šancu minimálne poriadne znepríjemniť Vučičov politický život. Jeho prezidentský mandát sa mal oficiálne skončiť až na budúci rok, ale na hlavu štátu by už kandidovať nemohol, lebo v tejto funkcii strávil už dve volebné obdobia. Presun do premiérskeho kresla preto dáva z pohľadu 56-ročného Vučiča logiku, hoci nie je bez rizík.

V kampani sa ukáže aj to, nakoľko bude exprezident schopný pokračovať v politických manévroch. Vučič sa dlhodobo usiluje udržať si podporu krajnej pravice, ale zároveň si nemôže dovoliť stratiť centristickejších voličov. Najmä nie teraz, keď časť z nich môže vnímať študentské hnutie ako skutočnú volebnú alternatívu.

Plyn, Kosovo a škodoradosť

Vučičova snaha pripomína rošádu ruského vládcu Vladimira Putina. Ten v roch 2008 – 2012 dovolil, aby sa šéfom Kremľa stal Dmitrij Medvedev. Putin sa triumfálne vrátil do prezidentského kresla, ktorého sa už očividne nikdy nechce vzdať. No Vučičova moc sa pri všetkom tlaku na médiá či justičný systém nedá vôbec porovnávať s pomermi v Rusku. A hoci značná časť Srbov prejavuje náklonnosť k Moskve, podľa politológa Ivana Vejvodu ľudia nechcú, aby bola ich krajina úplne pripútaná ku Kremľu. A to berie do úvahy aj Vučič.

„Srbi by jednoznačne povedali nie,“ reagoval Vejvoda na otázku Pravdy, ako by obyvatelia balkánskej krajiny hlasovali v hypotetickom referende o užších vzťahoch s Ruskom, či dokonca o pripojení k nemu.

„V Srbsku vláda a prezident takmer každý deň neustále opakujú, že strategickým cieľom krajiny je vstúpiť do Európskej únie. Za posledných päť rokov sme sa však neposunuli vpred. Nesplnili sme žiadne podmienky, najmä čo sa týka právneho štátu. Srbsko jednoznačne vykazuje prvky uneseného štátu, v ktorom je úpadok demokracie veľmi evidentný. Neexistuje tu deľba moci, nefungujú kontrolné mechanizmy, súdnictvo je pod kontrolou a, samozrejme, parlament je pod kontrolou, veď vládna koalícia má v ňom absolútnu väčšinu,“ povedal Vejvoda.

Aj pre porušovanie zásad právneho štátu sa podľa odborníka usiluje Vučič ukázať, že je súčasťou Západu. A to napriek tomu, že Putina musel cez víkend žiadať o predĺženie dodávok plynu. Súčasný kontrakt by mal vypršať zajtra.

„V energetickom mixe Srbska tvorí plyn približne 13 až 14 percent, ale všetok pochádza z Ruska. Využíva sa na vykurovanie miest, čo je veľmi dôležité. Životná úroveň závisí od toho, koľko platíte za energie. Srbsku sa vďaka vzťahu s Ruskom podarilo udržať nízku cenu plynu. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Dohody sa uzatvárajú na čoraz kratšie obdobia, už nie dlhodobo, čo podľa mňa ukazuje nespokojnosť Ruska so smerovaním krajiny. Moskva to dáva jasne najavo a kritizovala režim s otázkou, na ktorej strane vlastne Vučić stojí,“ vysvetlil Vejvoda.

Čoho sa to týka? Napriek vzťahom s Moskvou posiela vláda v Belehrade Kyjevu zbrane. „Vučič jasne podporuje Ukrajinu. Nedávno bol v Kyjeve a navštívil aj Odesu. A jeho manželka bola v ukrajinskom hlavnom meste už viackrát, myslím, že štyrikrát. Takže to je veľmi jednoznačný postoj,“ myslí si Vejvoda.

Vučič bol 18. septembra aj na prvom summite karpatských krajín, z ktorého sa na poslednú chvíľu pre chorobu odhlásil slovenský premiér Robert Fico.

„Verejná podpora pre Rusko je povrchná. Je založená na dodávkach plynu a na podpore Moskvy pre Belehrad v prípade Kosova. A jej súčasťou je aj istá škodoradosť. NATO Srbsko bombardovalo a Putin teraz podpichuje Američanov, čo sa nám páči. Keď sa však pozriete na kultúru, históriu a hlbšie postoje srbskej spoločnosti a budete sa jej pýtať, ako vníma svet, tak všetky odpovede budú prozápadné. O tom, kam chcú ľudia cestovať, kam chcú posielať svoje deti, čo čítajú či pozerajú. Rusko navštevuje málokto, väčšina ľudí smeruje na Západ,“ objasnil Vejvoda.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Srbsko
Aleksandar Vučič
srbská politika
protesty
voľby v Srbsku
Rusko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.