Rumunskí Rómovia bohatnú na sociálnych dávkach z Nemecka. Z prídavkov na deti si kupujú luxusné autá a stavajú domy

Možno viesť komfortný život a nechať za to platiť nemecký štát? Rómovia z rumunských dedín vymysleli prosperujúci obchodný model. Stačí, aby sa v Nemecku zamestnali na čiastočný pracovný úväzok alebo predstierali samostatnú zárobkovú činnosť, a už majú nárok na štedré sociálne dávky. Keďže majú veľa detí, mesačne dostávajú tisíce eur. Vďaka tomu jazdia na luxusných autách a v Rumunsku si stavajú domy.  

“V našej obci máme mnohodetné rodiny, niektoré majú desať alebo pätnásť detí. V Nemecku dostávajú detské prídavky,” priblížil Vasile Lita, rómsky starosta rumunskej obce Bărbulești, ktorého navštívila nemecká reportérka Jana Gereisová.

Z takmer 8 000 obyvateľov tvoria vyše 80 percent Rómovia. A vedenie obce vôbec netají, že mnohí našli “zlatú baňu” práve v Nemecku.

Video

Pravda vo svete – Martin Jonáš: Nemecko bolo vzorom. Dnes rieši, či vie udržať svoj ekonomický model

Ako prezradil vicestarosta Zobar-Marian Cuțitaru, mesačne vydajú až 20 – 30 potvrdení pre ľudí z dediny, že nepoberajú rodinné prídavky v Rumunsku. Vďaka tomu môžu využiť benefity sociálneho systému v Nemecku.

Manželský pár tam dostane okolo 500 eur, k tomu 259 eur na každé dieťa (v Rumunsku je výška prídavku na dieťa len 55 eur), sociálne dávky, príspevok na vzdelanie, na bývanie a ďalšie výhody.

“To sa potom rýchlo nazbiera. Pre našu krajinu a naše deti z Rumunska je to ako poklad,” zhodnotil Cuțitaru.

Marcel Bamboi, ktorý je starostom dediny Fântânele neďaleko hlavného mesta, otvorene priznal, že keby Nemecko neponúkalo také sociálne dávky, Rómovia by tam zrejme vôbec neodišli.

Bohatí zo sociálnych dávok

Uvedené svedectvá odzneli v reportáži EU-Armutsmigration: Sozialstaat in der Sackgasse? (Migrácia chudobných v EÚ: Sociálny štát v slepej uličke?), ktorú pred pár dňami odvysielala nemecká verejnoprávna televízia MDR.

Keďže jej autorka nedbala na politickú korektnosť a otvorene ukázala, ako rumunskí Rómovia zneužívajú sociálny systém v Nemecku, jej dielo vyvolalo veľký rozruch.

Občania Rumunska a Bulharska (oba štáty vstúpili do Európskej únie v januári 2007) môžu od roku 2014 žiť a pracovať v hocijakej krajine EÚ. Legislatívna úprava z roku 2016 mala zabrániť, aby do Nemecka neprichádzali len pre vidinu sociálnych dávok, no v zákone je medzera.

Nárok na sociálne dávky a rodinné prídavky má totiž každý, kto preukáže, že pracuje – stačí, aby odrobil niekoľko hodín do týždňa alebo vyhlásil že je samostatne zárobkovo činnou osobou.

Tak, ako to už pred ôsmimi rokmi predviedli rumunskí Rómovia v meste Halle pri Lipsku. Zrazu sa zjavili v uliciach, tvrdiac, že zbierajú kovový odpad. Úrady pritom tušili, že je to len zámienka, aby mohli poberať sociálne dávky.

A to bol iba začiatok. Viaceré mestá v Porúrí a neskôr aj v ďalších regiónoch odvtedy zažili nezvyčajný prílev rumunských a bulharských Rómov. Príkladom je mesto Hagen neďaleko Dortmundu na západe Nemecka.

Ešte v roku 2013 tam sociálne dávky poberalo iba 52 Rómov z Rumunska. Dnes má zo 190-tisíc obyvateľov mesta až 4 500 rumunský pas a z nich je 3 100 odkázaných na sociálnu pomoc.

V Magdeburgu na východe Nemecka nebývalo v roku 2014 ani 160 občanov z Rumunska, dnes ich je tam takmer 3 000, teda 20-krát viac.

Z údajov Spolkovej agentúry pre prácu vyplýva, že výdavky štátu na rumunských občanov v tomto meste neustále rastú. Zatiaľ čo v roku 2013 dosahovali len 140-tisíc eur, vlani sa vyšplhali až na tri milióny.

Z občanov EÚ, ktorí v Nemecku poberajú sociálne dávky, pochádza asi polovica z Rumunska a Bulharska. Štatistiky si všímajú iba štátne občianstvo, nie etnickú príslušnosť, ale predpokladá sa, že väčšinu z týchto ľudí tvoria Rómovia.

Z chudoby do luxusu

Štvrte nemeckých miest, kde sa usadili Rómovia z Rumunska, nemajú dobrú povesť. Napríklad mestská časť Neue Neustadt na severe Magdeburgu bola kedysi príjemným miestom na život.

Dnes sa vonku potulujú tlupy hlučných výrastkov, ktorých hádžu delobuchy, nie je núdza o násilie, niekedy dokonca počuť streľbu, na uliciach sa povaľuje odpad. V televíznej reportáži MDR to dosvedčujú videá miestnych obyvateľov.

“Cítim sa tu ako cudzinec. A to v tejto štvrti bývam od roku 1998… Už to nie je pekná štvrť,” posťažoval sa jeden z domácich. S Rómami sa snažili porozprávať, no bráni tomu jazyková bariéra. Hoci tam mnohí žijú už desať rokov, neovládajú nemčinu.

Obyvatelia sa ponosovali aj na magistráte, ale márne. “O problémoch vedia, no nechcú si ich priznať alebo si netrúfajú niečo s tým urobiť,” uviedol jeden z miestnych. Ďalší, ktorý rómskym rodinám prenajímal byty vo svojom dome, objasnil, prečo ich musel vyhodiť.

“Mal som ich už dosť. Neplatili mi za nájom, spolu mi dlhujú 20-tisíc eur,” zdôvodnil v reportáži. Mestská elektráreň týmto rodinám vypla prúd, lebo neuhradili faktúry. Neplatili ani za kúrenie napriek tomu, že na to dostávali finančné príspevky od štátu.

Keď reportérka našla rodinu, na ktorú sa vlastník nehnuteľnosti tak sťažoval, zistila, že už bývajú inde – v komfortne zariadenom byte, hoci žijú len zo sociálnych dávok.

Foto:
MDR
Vďaka štedrému sociálnemu systému v Nemecku si Rómovia v Rumunsku môžu dopriať luxusné autá a prepychové vily.

Najväčšie prekvapenie však filmári zažili, keď sa vybrali do dvoch rumunských obcí a mesta Bolintin-Vale, odkiaľ do Nemecka prichádza množstvo Rómov. Gereisová ich s kamerou navštívila už v roku 2018, takže mohla porovnávať.

Vtedy v nich vládla chudoba. Po uliciach jazdili konské povozy, domy boli ošarpané. Teraz tam vidno luxusné autá s nemeckými evidenčnými číslami, domy vyzerajú ako prepychové vily.

Rómovia, ktorých tam oslovila, žiarili spokojnosťou. Vraj pracujú v Nemecku – zbierajú kovový odpad, robia na stavbe, v kaderníctve alebo v dodávateľskej firme…

Jeden sa pochválil, že má osem detí, na ktoré v Nemecku dostáva asi 3 000 eur mesačne. Viacerí prezradili, že sa často vracajú domov do Rumunska, aby zveľaďovali svoje domy, kde chcú na staré kolená bývať.

Treba sprísniť pravidlá?

Ako uviedli v televíznej reportáži, zákony sú nastavené tak, že proti “sociálnej turistike” nemožno veľa spraviť.

“Ak sú zákony také, aké sú, musíme ich dodržiavať. Otázkou je, aké kontrolné mechanizmy by sme mali používať? Chodiť na miesto a pozrieť sa, či sú tí ľudia naozaj v núdzi?” spýtala sa pred kamerou primátorka Magdeburgu Simone Borrisová.

Foto:
MDR
Autorka investigatívnej reportáže, 38-ročná Jana Gereisová, a primátorka Magdeburgu Simone Borrisová.

Motivácia rumunských Rómov je zjavná. Autorka reportáže vypočítala, že ak manželia v Nemecku pracujú len na čiastočný úväzok, zarobia 685 eur v čistom.

Ak majú napríklad sedem detí, od štátu dostanú rodinné prídavky a ďalšie príspevky až do výšky 3 800 eur. Spolu tak majú mesačne k dispozícii zhruba 4 500 eur v čistom. V Rumunsku by za rovnakých podmienok dostali asi len 1 500 eur.

V niektorých mestách sa problém snažia riešiť kontrolami. V Hagene napríklad v spolupráci s políciou, úradom práce a ďalšími orgánmi vytvorili špeciálnu skupinu, ktorá navštevuje podozrivé rodiny, kontroluje ubytovanie či dodržiavanie poriadku.

Niektorí politici navrhujú, aby rodiny prisťahovalcov, ktorých deti žijú vo vlasti, nedostávali prídavky na deti v takej výške ako Nemci. Také riešenie sa však už pokúšali presadiť v Rakúsku a narazili na odpor Bruselu.

Podľa expertov by pomohlo, keby sa sprísnili zákony tak, aby sa sociálne dávky aj rodinné prídavky vyplácali len cudzincom, ktorí majú riadne zamestnanie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Rumunsko
nemecká politika
Rómovia
sociálny systém
sociálne dávky
prídavky na deti
rodinné prídavky
podvod
Magdeburg
prisťahovalci
migrácia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.