Nápor na hranici s Gruzínskom pripomína paniku z jesene 2022. Desaťtisíce Rusov v zúfalstve odchádzajú, zatiaľ čo Moskva chystá státisícovú mobilizáciu.
Hoci ruskí štátni predstavitelia vytrvalo popierajú akékoľvek plány na ďalšie povolávanie záložníkov, situácia na hraničných priechodoch a v realitných kanceláriách susedných štátov ukazuje niečo úplne iné.
Len za uplynulý týždeň prekročilo južnú hranicu s Gruzínskom viac ako 113-tisíc občanov Ruskej federácie. Podľa informácií ukrajinských spravodajských služieb sa Kremeľ po septembrových voľbách chystá do armády v rokoch 2026 a 2027 získať až 600-tisíc nových vojakov, informuje ukrajinský Kyiv Post.
Hraničný priechod Horný Lars, ktorý spája ruské Severné Osetsko s Gruzínskom, opäť zažíva nápor, aký si pamätá z jesene roku 2022. Iba 20. augusta tohto roku ním prešlo vyše 20-tisíc ľudí. Ruská federálna colná služba podľa Kyiv Post sama potvrdila, že tieto čísla výrazne presahujú bežné objemy z predchádzajúcich rokov.
Nejde však o turistov. Zvýšený pohyb na hraniciach je priamou reakciou na čoraz agresívnejšie verbovacie metódy Moskvy a uniknuté informácie o plánoch generálneho štábu, informuje server Politico.
Jerevan a Tbilisi medzitým hlásia prudký nárast cien nehnuteľností. Nezávislý ruský portál Vážne príbehy (Važnyje istorii) uvádza, že dopyt po dlhodobých prenájmoch v týchto kaukazských metropolách stúpol v polovici augusta medziročne o 30 percent. Miestni makléri tvrdia, že voľné byty miznú z ponuky v priebehu jedného či dvoch dní.
Kým Gruzínsko situáciu oficiálne nekomentuje, Arménsko zaujalo otvorenejší postoj. Tajomník arménskej bezpečnostnej rady Alen Simonjan pre televíziu Dožď jasne deklaroval, že Jerevan nebude brániť v pobyte tým, ktorí sa snažia vyhnúť ukrajinskému frontu.
„Ruskému človeku môžem povedať len jediné: Vitajte v Arménsku. Tu nájdu všetko, čo hľadajú, a do Ruska sa budú môcť vrátiť vtedy, keď im to bude vyhovovať,“ uviedol Simonjan.