Rusi zúria. Srbi pozvali k sebe na manévre vojakov z členských krajín NATO. Slováci medzi nimi chýbajú

„Srbsko sa snaží sedieť na dvoch stoličkách. Belehrad by sa mal rozhodnúť, na ktorú stranu sa postaví,” zdôraznil ruský poslanec Alexej Žuravlov.  

Vojensky neutrálne Srbsko, ktoré udržiava dobré vzťahy s Ruskom, teraz organizuje manévre na základni Borovac na juhu štátu. K srbským vojakom sa pridali príslušníci ozbrojených síl z troch krajín NATO. Ide o Taliansko, Rumunsko a Turecko. Medzi pozorovateľmi sú zástupcovia deviatich štátov. Slovensko nemá svojich vojakov ani medzi nimi.

„Toto cvičenie umožňuje trénovať bok po boku s kolegami zo štátov NATO, plniť úlohy súvisiace s operáciami na podporu mieru a učiť sa jeden od druhého,” citovala webová stránka aliancie srbského plukovníka Branislava Stevanoviča. Počas viac ako dvoch týždňov sa vojaci venujú činnosti simulujúcej boj v mestskom prostredí, taktickej obrane, kontrole davu a fungovaniu kontrolných stanovíšť. „Toto vojenské cvičenie nijako nenarúša vojenskú neutralitu nášho štátu,” ubezpečilo vo vyhlásení srbské ministerstvo obrany.

Čítajte viac FOTO: Dva tanky, dve riešenia. Kaliňák ukázal, z ktorých strojov by si armáda mohla vyberať

Do manévrov, ktoré potrvajú do 23. mája, sa zapája dokopy 600 vojakov. Trénujú bez bojového letectva, nepoužívajú tanky, neduní delostrelectvo. Cvičia s využitím niekoľkých obrnených vozidiel, pričom za celý čas nevystrelia ani jeden ostrý náboj. Sú to malé manévre. Na porovnanie: v januári tohto roku NATO organizovalo vlastné cvičenie v strednej Európe, do ktorého nasadilo okolo 10-tisíc mužov a žien.

Špecifikom cvičenia je to, že ide o prvé spoločné manévre Srbska s NATO na území tohto balkánskeho štátu. Zaujímavo to môže vyznieť o to viac v súvislosti s tým, že táto krajina čelila v roku 1999 počas vládnutia Slobodana Miloševiča bombardovaniu členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. Odvtedy sa možno už rany na duši niektorých pamätníkov zahojili, no spomienka na ten rok zostáva stále veľmi citlivou témou v spoločnosti.

Srbský parlament rozhodol o vojenskej neutralite štátu v roku 2007 (tá sa pochopiteľne nevylučuje so snahou o získanie členstva v Európskej únii). Srbi sa síce v decembri 2006 zapojili do programu NATO s názvom Partnerstvo za mier, ale bez vízie usilovať sa o vstup do aliancie. V rámci tohto programu sa zameriavajú napríklad na reformu svojich ozbrojených síl a na zlepšenie krízového riadenia. Mimochodom, čo sa týka úvahy o prípadnom vstupe Srbska do NATO, je to nepredstaviteľné. Členstvo v aliancii podporuje len desatina Srbov, ostatní sú viac-menej jednoznačne proti.

O Rusoch je známe, že veľmi nervózne, často až agresívne, reagujú na akékoľvek kroky alebo len náznaky spolupráce európskych nečlenských štátov NATO s alianciou. V prípade manévrov v Srbsku sa to teraz potvrdilo. Nijaká iskra nepreskočila, ale v Moskve už vidia oheň na streche. Minimálne sa cítia byť urazení, pretože Srbsko kupuje od Ruska za zvýhodnenú cenu zemný plyn. Podľa tejto moskovskej optiky sa v Belehrade správajú nevďačne. Pozrime sa na niektoré reakcie.

Podpredseda parlamentného výboru pre obranu Alexej Žuravlov povedal, že Srbsko si musí vybrať jednu z dvoch z možností: orientáciu na Severoatlantickú alianciu alebo na Rusko. „Predstavitelia štátu, ktorý trpel bombardovaním NATO, sa snažia sedieť na dvoch stoličkách. Nehádať sa s alianciou a dostávať ruský plyn so zľavou. Myslím si, že Belehrad by sa mal rozhodnúť, na ktorú z dvoch strán sa postaví, v opačnom prípade by pád medzi ne mohol byť veľmi bolestivý,” citoval ho server Gazeta. Žuravlov nespresnil, čo by mohlo Srbov zabolieť, no z kontextu by sa dalo usudzovať, že poslanec si asi predstavuje možné zvýšenie ceny za plyn.

Ďalší člen ruskej Dumy, ktorý sa volá Andrej Kolesnik, panikári len preto, že Srbi spolu s vojakmi z NATO plnia cvičné úlohy zamerané na zabezpečenie mieru. „Trénovanie mierotvorných operácií… Kto sú mierotvorcovia? Vieme, ako sa to končí. Mierové operácie sa končia vojnami a stratami. Takže si myslím, že Srbi sa tu mýlia,” poznamenal pre server RTVI. Kolesnik dal jasne najavo, že mu prekáža, že na srbskom území sa objavili vojaci z členských štátov NATO. „Srbsko prejavuje lojalitu k Rusku, ale zároveň na jeho území pôsobia krajiny Severoatlantickej aliancie. Rusko nemá bratské národy, iba svoje vlastné záujmy, ktoré musí brániť,” upozornil Kolesnik.

Ruský politológ Nikolaj Meževič síce uznal, že manévre sa uskutočňujú v malom rozmere, no zároveň sa pustil do konšpirácie. „Zdá sa, že prezident Aleksandar Vučič sa rozhodol vpustiť NATO do Srbska v rámci, povedzme, partnerských projektov. Inak by aliancia mohla prísť do Srbska nepozvaná – ale s niečím deštruktívnejším a hybridnejším,” povedal pre server Vzgljad.

Dalo sa očakávať, že hlasy proti manévrom zaznejú aj v Belehrade. S kritikou a zároveň s pochlebovaním Rusku vystúpil Miloš Jovanovič. Tento politik je predseda Novej demokratickej strany Srbska, v prezidentských voľbách pred štyrmi rokmi získal 6 percent odovzdaných hlasov zúčastnených voličov. Ruský server Lenta, ktorý ho oslovil, napísal, že Jovanovič by radšej videl spoločné vojenské cvičenie Srbov s Rusmi. „Vojenská neutralita musí nevyhnutne viesť k vyváženejšiemu prístupu a k vyššiemu stupňu spolupráce s Ruskom. Najmä preto, že vaša krajina a vaša armáda získali cenné skúsenosti a znalosti v oblasti modernej vojnovej taktiky a používania novej vojenskej techniky,” povedal Jovanovič.

Čítajte viac Slovenskí ženisti na Balkáne načierno testovali Boženu. Z misie OSN sa zrodila legenda slovenského odmínovania