Ruské kamery nie sú nehoda. Sú špičkou ľadovca (komentár Petra Weissa)

Priznanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že štát bol pri kamerách s ruskými komponentmi oklamaný, nastoľuje vážnejšiu otázku než to, ktorí úradníci prídu o funkciu. Ako sa mohla riziková technológia dostať do systému na sledovanie pohybu vozidiel? A kde všade sa naša vláda ešte takto „nechala oklamať“?  

Národný bezpečnostný úrad potvrdil ruské komponenty v oboch testovaných zariadeniach aj možné riziko pri ostrom nasadení. Minister tvrdí, že kamery neboli pripojené k chráneným databázam a dodávateľ deklaroval, že neobsahujú súčiastky zo sankcionovaných krajín. Spolupráca so Soitronom na projekte sa končí, prípad preveruje prokuratúra.

To sú zatiaľ známe fakty. Nevieme, či bol dodávateľ sám oklamaný, či ministerstvu vedome klamal, ani či niekto v štátnom aparáte poznal skutočný pôvod a riziká zariadení. V každom prípade je neprípustné, aby sa táto kauza uzavrela personálnou obetou na nižšom poschodí ministerstva.

Ak bol štát naozaj oklamaný, zlyhali jeho kontrolné a bezpečnostné mechanizmy. Ak niekto vedel, čo sa do systému zavádza, ide o podozrenie iného rádu. Vyšetrovanie preto musí byť nezávislé a audit sa nesmie skončiť pri dvoch kamerách.

Táto kauza nevznikla v politickom vákuu. Je špičkou ľadovca, ktorý roky vytvárali Smer, SNS a napokon aj Hlas systematickým relativizovaním ruskej hrozby a oslabovaním ostražitosti štátu.

Dňa 25. februára 2022 prijala Národná rada pomerom 112 hlasov k nule vyhlásenie, ktoré dodnes najpresnejšie definuje slovenský národnoštátny záujem. Parlament odsúdil „nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú“ agresiu, pripísal Ruskej federácii plnú zodpovednosť za utrpenie a potvrdil právo Ukrajincov brániť svoju štátnu nezávislosť a národnú svojbytnosť slobodne si vybrať svoju budúcnosť. Za hlasovali Robert Fico, Juraj Blanár, Marián Kéry, Boris Susko, Peter Pellegrini, Matúš Šutaj Eštok, Denisa Saková aj Erik Tomáš. Ľuboš Blaha a viacerí ďalší poslanci sa hlasovania nezúčastnili.

Potom toto vlastné hlasovanie predstavitelia Smeru oportunisticky hodili za hlavu. Ich volebné heslo „ani náboj na Ukrajinu“ nebolo mierovým programom. V praxi znamenalo, že napadnutá krajina sa má prestať brániť a prijať podmienky útočníka. Politický tlak sa presunul z Ruska na Ukrajinu. Kritizovaný bol Zelenskyj, Európska únia a „vojnoví štváči“, ktorí pomáhajú Ukrajine brániť svoju nezávislosť a územnú celistvosť, nie Putin, ktorý vojnu začal a môže ju kdekoľvek ukončiť stiahnutím svojej armády.