
Obyvatelia Kyjeva kritizujú politikov za nedostatočnú prípravu na ruské útoky.
Zima sa pre obyvateľov Kyjeva začala už v októbri – tak opisujú situáciu v ukrajinskom hlavnom meste niektorí ukrajinskí komentátori. Rusko opäť útočí na energetickú infraštruktúru a spôsobuje masívne výpadky prúdu. Tentokrát sa však hnev ľudí nad kolabujúcou dopravou a prázdnymi vodovodnými kohútikmi neobracia len proti Moskve.
Ukrajinci sa totiž začali pýtať svojich politikov, či hlavné mesto aj tie ďalšie dostatočne pripravili na ruskú zimnú vojenskú kampaň namierenú voči ukrajinskému tylu. Tá podľa spravodajských informácií, ktoré Kyjev posunul partnerom, plánuje odstrihnúť veľké mestá, vrátane Kyjeva, Charkova či Odesy, od dodávok elektriny a tepla.
„Protivník sa pokúša odstrihnúť energetický systém hlavného mesta od ukrajinskej siete tým, že útočí na kľúčové rozvodne. Berúc do úvahy, že (Rusi) rozvodne vyraďujú jednotlivými zásahmi šáhidov, vyvstávajú otázky ohľadom pripravenosti na ich útočnú kampaň,“ napísal na Facebooku niekdajší poradca ministra obrany, aktivista Serhij Sternenko.
Podľa vojenského analytika a šéfa nadácie Povernys žyvym Tarasa Čmuta to vyzerá, ako by sa v Kyjeve „trochu uvoľnili“. „Všetci si zvykli, že každú noc lietajú šáhidy, dva-trikrát za týždeň rakety, niekedy do Kyjeva, inokedy iným smerom. Vojna je tam na východe, na juhu, na severe – nie v Kyjeve. Lenže keď ho Rusi začali intenzívnejšie ostreľovať a začalo sa to týkať logistických ciest či skladov, čo cíti každý obyvateľ mesta, ukázalo sa, že Kyjev nie je až taký pripravený,“ povedal pre Deutsche Welle.
Ukrajinský bloger Serhij Marčenko si pre zmenu vôbec nedával servítky pred ústa. „V Kyjeve sa začali prvé problémy s elektrinou a vodou a hneď je jasné, že absolútne všetci, ktorí sú pri koryte, s*rú na ľudí,“ rozhorčil sa na sociálnej sieti.
K napätiu v meste prispieva aj to, že vláda a samospráva si navzájom vyčítajú úroveň príprav. Téma má totiž dve roviny. Kým štát zabezpečuje ochranu miest prostredníctvom armády a protivzdušnej obrany, ktorá sa snaží zostreľovať ciele smerujúce na elektrárne či rozvodne, mesto zodpovedá za ochranu komunálnych služieb. Teda potrubí na rozvod teplej vody, vodovodnej infraštruktúry či kotolní. Tie môže chrániť napríklad budovaním ochranných bariér, ale aj hľadaním spôsobov, ako nahradiť to, čo už bolo zničené – napríklad zabezpečením tepla pomocou mobilných kotolní.
Prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti vedeniu Kyjeva nepriamo vytkol, že na zimu sa lepšie pripravili pohraničné a frontové oblasti než hlavné mesto, kde už po tom, čo jeden ruský dron zasiahne energetický objekt, vypadne prúd či voda. Kyjevská radnica zároveň čelí žalobe miestnej prokuratúry, ktorá vedeniu mesta vyčíta, že pre obyvateľov mesta nezabezpečila dosť mobilných úkrytov. Napríklad v parkoch či pri zastávkach MHD.
Kyjevský starosta obvinenia z nedostatočnej prípravy odmietol. V komentári pre Hromadske odkázal, že hlavné mesto je „plne pripravené na novú vykurovaciu sezónu“ a do konca roka by sa mal spojazdniť záložný systém, ktorý by mal zabezpečiť zásobovanie mesta teplom v prípade zničenia kľúčových elektrární. Situáciu v hlavnom meste vysvetľoval aj pred poslancami parlamentu. Okrem iného vyrátaval, že Kyjev má k dispozícii tri dieselové elektrárne, 70 mobilných kotolní, stovky silných generátorov, ktoré elektrinou zabezpečujú školy či nemocnice, aj tisícky generátorov pre obytné domy.